Od školských chodieb až po pracovné kancelárie – šikanovanie sa môže objaviť kdekoľvek. Psychológ vysvetľuje, aké má formy, kto býva najčastejšou obeťou a prečo ho netreba podceňovať.
Šikana sa častokrát spája so školským prostredím, no podľa kriminálneho psychológa a právnika Ondreja Kubíka ide o jav, ktorý sa týka rovnako detí aj dospelých. „Je to agresívne správanie, ktoré má dlhodobý charakter a cieľom je ovládnuť druhého človeka, dostať ho do pozície slabšieho,“ vysvetľuje odborník.
Najčastejšími obeťami sú fyzicky alebo psychicky zraniteľnejšie deti, ktoré sa nedokážu postaviť konfliktu. „Šikanátor si začne automaticky dovoľovať, tlačiť dieťa do úzadia a niekedy ho dokonca vydierať či ohovárať,“ dodáva Kubík.
Problémom je, že nie vždy sa šikana odhalí včas – v niektorých prípadoch na ňu okolie príde až vtedy, keď sa dieťa pokúsi o samovraždu.
Rozpoznať šikanu pomáhajú opakujúce sa vzorce správania – napríklad keď skupina detí opakovane čaká spolužiaka pred školou alebo sa konflikt pravidelne opakuje v rovnakých situáciách.
S prejavmi šikany sa však stretávajú aj dospelí – v zamestnaní. Vtedy hovoríme o bossingu (šikana zo strany nadriadeného) alebo o mobbingu (útoky medzi kolegami na rovnakej úrovni).
Na rozdiel od bežného konfliktu, ktorý má riešenie, šikana sa podľa Kubíka vyznačuje tým, že problémy sa iba hromadia. Kľúčovú úlohu v prevencii zohráva firemná kultúra. Ak sa v práci objaví šikana, zamestnanci by sa mali obrátiť na HR oddelenie alebo firemného psychológa.
„Je dôležité, aby existoval bezpečný priestor, kde sa môže človek zdôveriť bez strachu, že príde o prácu,“ dodáva odborník.
Šikana tak zostáva vážnym problémom spoločnosti, ktorý môže mať tragické následky. Odborníci preto apelujú na školy aj firmy, aby jej venujú dostatočnú pozornosť a prijali preventívne opatrenia.
Pozrite si pokračovanie reportáže, kde sa dozviete viac:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
