Z antibiotík sa stala rýchla záchrana, no nie vždy ich potrebujeme. Odborníčka pripomína, že ich zbytočné užívanie či nesprávne vysadenie vedie k odolnosti baktérií, čo môže časom spôsobiť problémy.
Antibiotiká patria medzi často predpisované lieky, no niekedy môžu byť viac na škodu než úžitok.
Kedy by sme ich mali užívať, čo sa deje v našom tele, keď ich berieme príliš často a prečo sú baktérie čoraz odolnejšie, vysvetlila v štúdiu TN live profesorka na Katedre mikrobiológie a virológie z Univerzity Komenského Helena Bujdáková.
Podľa jej slov by sa mali používať len vtedy, keď sú naozaj potrebné.
„Slúžia výlučne na terapiu infekcií spôsobených baktériami. Samozrejme, ľudia si to niekedy mýlia a považujú baktérie a vírusy za to isté, no nie je to tak,“ ozrejmuje.
Antibiotiká podľa jej slov pôsobia na baktérie, nie na vírusy. „Baktérie zabijú, spomalia alebo zastavia ich rast,“ dodala.
Účinkujú napríklad pri zápale pľúc, angíne, zápaloch močových ciest. Medzi vírusové ochorenia patrí zase napríklad chrípka či COVID-19: „To sú ochorenia, kde antibiotiká nezaberajú.“
Upozornila tiež, že časté užívanie antibiotík vedie k odolnosti baktérií. „Narastá odolnosť baktérií voči antibiotikám. Je to veľmi závažný fenomén a globálny problém,“ povedala.
Spomína aj riziko nedobratia antibiotík. Ako hovorí, keď sa pacientom uľaví, zvyknú lieky vysadiť, čo je nesprávne.
„Keď sa liečba nedoberie, časť mikroorganizmov prežije, tie sú následne schopné opakovane vyvolať infekcie,“ doplnila s tým, že takýto človek môže mikroorganizmy prenášať ďalej a dokonca môžu byť odolnejšie než predtým, čím sa opäť zvyšuje riziko ich rezistencie.
Celý rozhovor s profesorkou mikrobiológie a virológie Helenou Bujdákovou si môžete pozrieť vo videu nižšie:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
