Skoro celá Európa vymiera a nejde o trend, ktorý by o pár rokov zmizol. A nevieme to zmeniť ani pro-sociálnymi opatreniami. Skúšali to už iné krajiny - no nedarí sa im.
Valí sa na nás kríza, akú sme tu nemali od čias morových epidémií. Vymieranie tentoraz nespôsobí choroba, ale zmena životného štýlu. Počas najbližších 75 rokov ubudne aj viac ako dva milióny Slovákov.
V roku 2100 má byť viac obyvateľov ako dnes len v Spojenom kráľovstve, Luxembursku, vo Švédsku, Švajčiarsku a Francúzsku. Všade inde má obyvateľov ubudnúť.
O 75 rokov, teda keď zostarne generácia práve narodených detí, bude o 152 miliónov Európanov menej. Vypočítala to OSN. Takéto vymieranie sa dá porovnať s morovými epidémiami v stredoveku. Tentoraz ho spôsobí nízka pôrodnosť.
Aj Slovensko sa už scvrkáva. Každé tri mesiace o dva a pol až štyri a pol tisíca obyvateľov, hlásia to matriky. Máme menej detí, veľa ľudí sa sťahuje preč, a naopak, málo ich prichádza žiť k nám.
Tempo úbytku obyvateľov sa má ešte zrýchliť a o 75 rokov nás na Slovensku majú byť už len 3 milióny 300-tisíc, predpovedá nám to OSN.
Čo robiť, aby pri takomto poklese počtu obyvateľov neklesala ekonomika a spolu s ňou aj životná úroveň?
Keďže vek odchodu do dôchodku sa bude postupne zvyšovať, podľa ekonóma Júliusa Činčalu (Kreston Slovakia) bude potrebné urobiť daňové reformy a reformy dôchodkového systému.
„Je samozrejme veľmi dôležité, aby s jednotlivé krajiny Európy viac venovali väčšej efektivite práce. To znamená zvýšenie robotizácie, digitalizácie, umelej inteligencie, aby bolo do pracovného procesu zapojených čo najviac ľudí. No a v neposlednom a v neposlednom rade treba sa zaoberať i riadenou migráciou,“ uviedol ekonóm.
Podľa ekonóma Vladimír Baláža zo Slovenskej akadémie vied je možné badať výrazný úbytok obyvateľstva už teraz.
„Už dnes máme na Slovensku mestá a nie sú len na východnom a južnom Slovensku, kde sa populácia zmenšuje. Napríklad Martin sa už dostal pod 50-tisíc obyvateľov. Ale máte aj mestá, ako napríklad Zlaté Moravce, ktoré za posledných 30 rokov sa dočkali veľkého demografického poklesu a kde vlastne štvrtina obyvateľstva odišla, či už ako na nejaké predmestie, alebo sa vysťahovať do Bratislavy,“ priblížil Baláž.
Problémom je, že Slováci a aj iní Európania chcú malé rodiny. Štatistika ale nepustí - vymieranie sa nezastaví, ak páry nebudú mať v priemere aspoň dve deti. Je teda otázne, či sa vôbec niekedy vrátia časy viacpočetných rodín.
Aj keď neplánovali, majú štyri deti. Rodiny, akou sú Chabadovci, sú u nás skôr raritou. Štatisticky na jednu ženu pripadá jeden a pol dieťaťa a toto číslo sa už len tak ľahko nezvýši.
„Najprv sme mali jedno dieťa, potom druhé dieťa a potom sme boli s tým v pohode, že vlastne je to také milé, pekné a chceli sme ďalej akoby tú rodinu budovať. A potom prišlo tretie a nakoniec skončili sme pri štyroch,“ priblížil Michal Chabada.
Niekedy to majú síce komplikované, aby skĺbili program všetkých detí. Otec Michal si veľkú rodinu užíva.
„Musia vedieť ako vychádzať v nejakej skupine, čiže aj doma s mladšími súrodencami. Musia sa vedieť skôr podeliť. No a je to potom určite aj väčšia zábava,“ hovorí Michal.
Mať v budúcnosti viac ako jedného potomka - bude skôr výnimka. Príčin je niekoľko: v akom veku sa ženy rozhodnú mať deti, fakt, že čoraz viac párov je neplodných, a aj to - že sa nevedia dostať k bývaniu.
A nejde o trend, ktorý by o pár rokov zmizol. A nevieme to zmeniť ani pro-sociálnymi opatreniami. Skúšali to už iné krajiny - no nedarí sa im. To ale neznamená, že štát nemá riešiť bytovú politiku či podporovať mladé rodiny.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
