Konflikt s Iránom otriasla trhmi, no Španielsko ju v energetike ustálo lepšie než iní. Vďaka vetru a slnku má lacnejšiu elektrinu aj menšiu závislosť od plynu.
Vojna s Iránom otriasla svetovými energetickými trhmi a po obmedzení vývozu energií z Blízkeho východu sa v Európe znovu rozprúdili obavy z drahších účtov, píše Euronews.
Španielsko však vstúpilo do tejto krízy v silnejšej pozícii než mnohé iné krajiny. Za posledných šesť rokov výrazne investovalo do veternej a solárnej energie a dnes patrí medzi štáty s najlacnejšou elektrinou v Európe.
Od roku 2019 krajina zdvojnásobila výkon veterných a solárnych zdrojov a pridala viac než 40 gigawattov novej kapacity. Viac v celej Európskej únii postavilo iba Nemecko, ktorého trh s elektrinou je pritom približne dvojnásobný.
Výsledok je citeľný aj v cenách. Kým v minulosti bolo Španielsko medzi krajinami s drahšou elektrinou, na začiatku roka 2026 malo podľa autorov analýzy Ember jedny z najnižších cien v Európe a tento trend pokračoval aj v prvom marcovom týždni.
Dôvod je jednoduchý. Cena elektriny v Španielsku je dnes oveľa menej závislá od plynu, ktorého cena po vypuknutí vojny prudko vyskočila. Rast veterných a solárnych zdrojov znížil od roku 2019 vplyv drahých fosílnych elektrární na cenu elektriny o 75 percent.
Práve závislosť od dovážaných fosílnych palív podľa expertov necháva štáty nebezpečne zraniteľné voči konfliktom a výkyvom na trhu. Generálny tajomník OSN António Guterres upozornil, že dnešný energetický systém je stále vo veľkej miere naviazaný na fosílne palivá a každý konflikt môže rozoslať otras do celej svetovej ekonomiky.
Španielsko zároveň znížilo účet za dovoz palív viac než ktorýkoľvek iný štát EÚ. Medzi rokmi 2020 a 2024 sa mu podarilo vďaka novým veterným a solárnym parkom vyhnúť dovozu 26 miliárd kubických metrov plynu v hodnote 13,5 miliardy eur.
Symbolické je aj to, že v auguste 2025 krajina vôbec nevyužila uhlie na výrobu elektriny. Ešte pred desiatimi rokmi pritom uhlie tvorilo asi štvrtinu jej energetického mixu.
Lacnejšia a domáca výroba má podľa analytikov jednu veľkú výhodu. Veterné turbíny či solárne panely si štát alebo firma kúpi a nainštaluje raz, no ropu a plyn treba nakupovať neustále a za ceny, ktoré sa môžu zo dňa na deň zmeniť.
Energetický expert Gerard Reid preto upozornil, že dlhodobá závislosť od technológií je pre Európu menej riziková než každodenná závislosť od dovozu fosílnych palív z nestabilných regiónov.
Otázkou zostáva, čo bude nasledovať. Podľa expertov môže práve súčasná vojna urýchliť záujem o čisté zdroje, tepelné čerpadlá či elektromobilitu. Analytici zároveň pripomínajú, že každá nová technológia, ktorá znižuje spotrebu plynu, oslabuje aj závislosť krajín od dovozu energií.
Španielsko však ešte nemá vyhraté. Slabším miestom zostáva skladovanie elektriny. Krajina má batériové úložiská s výkonom len 120 megawattov, čo je v európskom porovnaní stále skôr podpriemer. Aj širší vývoj v EÚ ukazuje, že samotný rast obnoviteľných zdrojov nestačí.
Reuters pripomenul, že vietor a slnko už síce prvýkrát vyrobili v únii viac elektriny než fosílne palivá, no slabé investície do sietí a batérií stále spôsobujú, že časť lacnej energie sa nedá naplno využiť. V Španielsku pritom solárna energia už tvorí viac než pätinu výroby elektriny, čo len zvyšuje tlak na ďalšie posilnenie infraštruktúry.
Slováci stále čakajú na energošeky od štátu. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
