Máte minútu?

Krátky dotazník nám pomôže vylepšiť web pre všetkých čitateľov. Váš názor je pre nás dôležitý.

Spustiť dotazník

Ceny ropy a energií nie sú to najhoršie, čo priniesla vojna. Na Blízkom východe hrozí oveľa vážnejší problém

Televízne noviny Markíza, správy pre celé Slovensko.

Analytici varujú, že vojna na Blízkom východe by mohla mať oveľa širšie dôsledky ako len ceny ropy. Ak by došlo k vážnemu poškodeniu vodnej infraštruktúry, niektoré krajiny by mohli čeliť humanitárnej kríze už v priebehu niekoľkých dní.

Najčastejšie obavy v súvislosti s Vojnou na Blízkom východe sa týkajú ropnej a energetickej krízy, existuje však ešte cennejšia komodita, ktorej nedostatok hrozí v krajinách priamo zasiahnutých konfliktom.

Odborníci varujú, že „kráľovstvá slanej vody“ na Blízkom východe sú ohrozené, pretože zraniteľné odsoľovacie a ropné závody sa stávajú terčmi útokov. Región by mohol čeliť bezprecedentnej vodnej kríze, ktorá by viedla k humanitárnej katastrofe, upozornil spravodajský web Euronews.

Útoky v posledných dňoch poškodili nielen ropné zariadenia, ale aj odsoľovacie zariadenia, ktoré premieňajú slanú vodu z mora na pitnú vodu a zásobujú milióny ľudí vo veľkých mestách v Perzskom zálive.

Prečítajte si tiež:

Odsoľovacie zariadenia sa často nachádzajú priamo na pobreží Perzského zálivu a mnohé z nich sú v dosahu rakiet alebo dronov. V Kuvajte pochádza približne 90 % pitnej vody z odsoľovania, v Ománe približne 86 % a v Saudskej Arábii približne 70 %.

„Všetci hovoria o Saudskej Arábii a jej susedoch ako o ropných štátoch. Ja ich však nazývam kráľovstvami slanej vody,“ povedal Michael Christopher Low, riaditeľ Centra pre štúdium Blízkeho východu na Univerzite v Utahu. „Sú to umelo vytvorené vodné veľmoci poháňané fosílnymi palivami. Je to obrovský technologický úspech 20. storočia, ale aj veľká slabina,“ dodal.

Ak by táto infraštruktúra prestala fungovať, niektoré krajiny by v priebehu niekoľkých dní prišli o väčšinu pitnej vody. Porucha alebo výpadok jedného veľkého zariadenia by mohol vyvolať reťazovú reakciu v celom regióne, pretože mnohé odsoľovacie zariadenia fungujú v spojení s elektrárňami a zdieľajú infraštruktúru. Útok na energetickú sieť by preto mohol obmedziť aj výrobu pitnej vody pre milióny ľudí.

Irán čelil problému s pitnou vodou už pred vojnou

Prvé náznaky rizika sa už objavili. Bahrajn obvinil Irán z poškodenia jednej zo svojich odsoľovacích staníc. Irán naopak tvrdí, že americký letecký útok poškodil odsoľovaciu stanicu na ostrove Kish v Hormuzskom prielive, čím obmedzil dodávky vody do 30 dedín.

Irán pritom dlhodobo čelí problému s pitnou vodou, ktorý sa prehĺbil už pred vojnou. Po horúcom a suchom lete sa kompetentní spoliehali na jesenné dažde, počasie im však pripravilo nepríjemné prekvapenie.

Ide o problém, ktorý nevznikol zo dňa na deň. Podľa klimatológa Kaveha Madaniho k vodnému bankrotu výrazne prispelo dlhodobé nesprávne hospodárenie s prírodnými zdrojmi.

Vodné nádrže, ktoré zásobujú Teherán, sú takmer prázdne. Priehrada Karaj, ktorá zásobuje štvrtinu mesta pitnou vodou, je naplnená len na 10 %.

V niektorých oblastiach sa začalo s prídelovým hospodárením s vodou, pričom niekde sa prietok z vodovodných kohútikov znížil alebo dokonca úplne zastavil prakticky zo dňa na deň.

​V súvislosti s vodným bankrotom Teheránu hrozilo, že časť z 10 miliónov obyvateľov mesta budú musieť evakuovať.

„Minulé leto sa hovorilo o evakuácii hlavného mesta,“ povedal Ed Cullinane z Global Water Intelligence (GWI). „Nedokážem si ani predstaviť, ako to bude vyzerať toto leto s pretrvávajúcimi bojmi, hospodárskou katastrofou a vážnou vodnou krízou,“ dodal.

Prečítajte si tiež:

Hrozí kontaminácia vodných zdrojov

Vojna predstavuje aj ďalšie environmentálne hrozby. Podľa vedcov po útokoch na ropné zariadenia v Iráne nasledoval takzvaný čierny dážď obsahujúci toxické látky. Ľudia v tejto oblasti hlásili ťažkosti s dýchaním a pálenie očí a hrdla.

„Poškodenie ropných zariadení v Iráne by mohlo kontaminovať potraviny, vodu a vzduch. Tieto hrozby by mohli mať vážne zdravotné dôsledky, najmä pre deti, starších ľudí a ľudí s už existujúcimi zdravotnými problémami,“ varoval šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus.

Analytici preto varujú, že vojna na Blízkom východe by mohla mať oveľa širšie dôsledky ako len ceny ropy. Ak by došlo k vážnemu poškodeniu vodnej infraštruktúry, niektoré krajiny by mohli čeliť humanitárnej kríze už v priebehu niekoľkých dní.

V Perzskom zálive po útoku Iránu horia dva tankery, ceny ropy opäť stúpli. Viac sa dozviete z príspevku v priloženom videu:

Práve sa číta

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Kríza na Blízkom východe

Dôležité udalosti