Vojna v Iráne sa začala pomerne nečakane a to isté môže platiť aj pre jej koniec. Portál Axios predostrel 5 možných scenárov.
Rozporuplné signály od amerického prezidenta Donalda Trumpa a Pentagónu nechávajú spojencov, trhy a zákonodarcov hádať, ako – alebo kedy – sa skončí vojna s Iránom.
Každý ďalší týždeň konfliktu bez riešenia prehlbuje ekonomické ťažkosti v USA a nestabilitu v zahraničí, čo zvyšuje politické riziko pre Trumpa pred voľbami do Kongresu v novembri 2026, ktoré sú tradične vnímané ako hlasovanie o popularite úradujúceho prezidenta.
Trump v pondelok na výročnom stretnutí republikánov povedal, že USA už vojnu vyhrali, „ale nevyhrali sme dosť“. Stalo sa tak niekoľko hodín po tom, ako pre CBS News vyhlásil, že vojna je „prakticky úplne ukončená“.
Portál Axios prináša 5 možných scenárov, ako by sa mohol skončiť konflikt na Blízkom východe:
Ukončenie iránskeho vojenského jadrového programu bolo jedným z kľúčových cieľov, ktoré Trump deklaroval od začiatku operácie Epic Fury.
Irán a USA uskutočnili tri kolá nepriamych jadrových rokovaní v Ženeve len niekoľko dní pred začatím vojny, ale Trumpovi vyslanci nakoniec dospeli k záveru, že Teherán to s dohodou nemyslí vážne.
Trump v pondelok pre Fox News povedal, že obnovenie rokovaní je „možné“, ale že je sklamaný výberom Modžtabu Chameneího za nástupcu svojho zosnulého otca ako najvyššieho vodcu.
Axios však upozornil, že úspech takýchto rokovaní je otázny, pretože Irán sa už viackrát ukázal ako nedôveryhodný partner. Aj deň pred začiatkom útokov ománski mediátori oznámili, že Irán súhlasil, že nikdy nebude skladovať obohatený urán, a vyhlásili, že mier je „na dosah“.
Trump poukázal na Venezuelu – kde USA v januári zajali prezidenta Nicolása Madura a nadviazali partnerské vzťahy s jeho nástupkyňou, viceprezidentkou Delcy Rodríguezovou – ako vzor pre Irán.
Trump v pondelok povedal, že si myslí, že Irán „urobil veľkú chybu“ vymenovaním Modžtabu Chameneího, a naznačil, že nový najvyššieho vodcu môže postretnúť rovnaký osud ako jeho predchodcu.
Porovnanie Iránu a Venezuely má podľa Axiosu významné obmedzenia. Odborníci tvrdia, že považovať ich za rovnocenné znamená nepochopiť mocenskú štruktúru Islamskej republiky.
Režim prežil 47 rokov sankcií, vojen a vnútorných povstaní – upevnil svoju pozíciu prostredníctvom vojenských, náboženských a politických inštitúcií, ktoré sú navrhnuté tak, aby prežili akéhokoľvek jednotlivého vodcu.
Pre iránskych demonštrantov, ktorí riskovali svoje životy a požadovali zmenu režimu, by vodca podporovaný USA pochádzajúci zo systému mohol byť vnímaný skôr ako zradca než osloboditeľ.
Možnosť pádu režimu je reálna. Ajatolláh Chameneí je mŕtvy, ekonomika sa zrútila a Irán zažil najväčšie protesty od revolúcie v roku 1979 len pár týždňov pred začiatkom vojny.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu označil útoky za vytvorenie „podmienok pre odvážny iránsky ľud, aby vzal svoj osud do vlastných rúk“.
Základným problémom však je, že iránska opozícia nemá jednotného vodcu ani organizovanú silu v teréne.
Exilový korunný princ Reza Pahlaví patrí medzi najpopulárnejšie opozičné osobnosti, ale Trump bagatelizoval jeho kredibilitu – čiastočne preto, že Pahlaví nežije v Iráne už takmer 50 rokov.
Kurdské sily podporované Izraelom by mohli poskytnúť určitú pozemnú podporu, ale riziká sú značné – vrátane možnosti, že Irán upadne do občianskej vojny, aká desať rokov sužovala Sýriu.
Spojené štáty a Izrael zvažujú vyslanie špeciálnych síl do Iránu s cieľom fyzicky zabezpečiť alebo zničiť jeho zásoby vysoko obohateného uránu. Tento scenár neukončí vojnu politickým urovnaním, ale fyzickou elimináciou jadrovej hrozby.
Logistika a technická realizácia pozemného prepadu však predstavujú pre izraelských a amerických plánovačov obrovskú výzvu. Historické skúsenosti americkej armády s pozemnými operáciami v Iráne sú pritom traumatizujúce.
Špeciálne jednotky ako Delta Force alebo SEAL Team Six sa síce na podobné scenáre cvičia, ale vykonanie takejto úlohy pod nepriateľskou paľbou a v hlbokom podzemí by si vyžiadalo extrémne dlhý čas strávený na mieste, čo dáva iránskym silám priestor na masívnu protiakciu.
V tomto scenári Trump rozhodne, že iránske raketové a dronové kapacity boli dostatočne oslabené, vyhlási historické víťazstvo a stiahne sa – bez ohľadu na to, či sa základná politická situácia v Teheráne vyrieši.
Trhy očakávajú, že Trump sa bude snažiť konflikt ukončiť čo najskôr, najmä preto, že prehlbujúce sa domáce ekonomické ťažkosti sa preňho stanú vážnym politickým problémom.
Stiahnutie americkej armády však môže byť iba dočasné. Trump varoval, že ak sa k moci v Iráne dostane nesprávny líder, USA budú nútené „o päť rokov“ opäť vstúpiť do vojny.
Ukončenie operácie môže tiež vyžadovať súhlas Izraela, ktorý preukázal ochotu konať jednostranne a prisľúbil trvalo eliminovať iránsku jadrovú hrozbu s Washingtonom alebo bez neho.
Vojna v Iráne sa začala pomerne nečakane a to isté môže platiť aj pre jej koniec, konštatuje Axios.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
Sledujte kanál spravodajstva Markízy
Takto to vyzeralo tesne pred štartom:
Najrizikovejšia časť misie Artemis II je za nami
Úprimná radosť
