Logistika a technická realizácia pozemného prepadu predstavujú pre izraelských a amerických plánovačov obrovskú výzvu. Historické skúsenosti americkej armády s operáciami v Iráne sú pritom traumatizujúce.
Armádne špičky USA a Izraela čoraz intenzívnejšie diskutujú o možnosti pozemného prepadu vykonaného špeciálnymi jednotkami, ktorého cieľom by bolo získať alebo neutralizovať iránske zásoby obohateného uránu.
Strategický jadrový materiál je uložený v hlbokých podzemných bunkroch, ktoré sú voči samotným vzdušným úderom takmer imúnne. Extrémne riskantný scenár, Hoci vyslanie elitných jednotiek sa javí ako extrémne riskantné, je to zároveň jediný spôsob, ako mať istotu, že v prípade kolapsu iránskeho režimu jadrový materiál nedostane do rúk regionálnych milícií alebo teroristických skupín, píše web twz.com.
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) predpokladá, že pred prvým útokom Izraela a Spojených štátov na Irán minulý rok mal Teherán k dispozícii 440,9 kilogramu uránu obohateného na 60 percent.
Od tejto úrovne je potrebný len krátky technický krok na obohatenie uránu na 90 percent, ktorý je v tejto podobe použiteľný na zbrojné účely. Na výrobu jednej jadrovej zbrane je podľa MAAE potrebných asi 42 kilogramov uránu obohateného na 90 percent. Súčasné zásoby by tak Teheránu umožnili vyrobiť materiál pre najmenej desať jadrových bômb.
„Domnievame sa, že v Isfaháne bolo až do našej poslednej inšpekcie niečo málo cez 200 kilogramov, možno o niečo viac, 60-percentného uránu,“ povedal novinárom v Paríži Grossi. Zásoby sa podľa neho nachádzali prevažne v Isfaháne, časť uránu uložená inde mohla byť zničená. „Všeobecne sa predpokladá, že materiál je stále tam. Nevideli sme žiadny pohyb, ktorý by naznačoval, že mohol byť premiestnený,“ povedal šéf MAAE.
Obohatený urán je uschovaný hlboko pod zemou v bunkroch, ktoré sú navrhnuté tak, aby odolali aj najťažším konvenčným bombám schopným preraziť hrubé vrstvy betónu.
Takéto podzemné komplexy sa nachádzajú aj v Natanzi, ktorý je srdcom iránskeho obohacovania uránu. Fordo je pravdepodobne najlepšie chránené jadrové zariadenie v krajine. Je vybudované hlboko vnútri skalnatého masívu neďaleko mesta Kom.
Kľúčovým miestom záujmu Izraela a USA však zostáva podzemné jadrové zariadenie v Isfaháne. Hoci toto zariadenie bolo cieľom úderov v rámci operácie Midnight Hammer v júni 2025, americké spravodajské služby naznačujú, že iránske úrady doň opäť získali prístup. Satelitné snímky navyše ukazujú, že Irán podniká kroky na fyzické zapečatenie a opevnenie vstupov do Isfahánu a ďalších kľúčových lokalít, aby sťažil prípadnú pozemnú infiltráciu.
NEW: Satellite imagery of the Esfahan nuclear site taken today shows new activity at the tunnel entrances. As of today, Iran has re-buried the middle entrance with soil and is adding more fresh soil to the southernmost entrance. The northernmost entrance, which was reworked after… pic.twitter.com/7ujiku8VRg
— Inst for Science (@TheGoodISIS) January 29, 2026
Okrem Isfahánu existujú dôvodné obavy, že Irán časť svojich zásob rozptýlil do iných, menej známych lokalít, čo výrazne komplikuje plánovanie akéhokoľvek úderu, ktorý by mal neutralizovať celú hrozbu naraz.
Táto stratégia má Iránu zabezpečiť, že aj po úspešnom zásahu hlavných centier (ako Isfahán alebo Natanz) si režim zachová dostatok materiálu na dokončenie aspoň jednej jadrovej nálože.
Iránski vyjednávači sa v minulosti netajili tým, že si sú vedomí tohto potenciálu, čo len potvrdzuje, že režim si cielene ponecháva otvorenú cestu k rýchlemu zostrojeniu jadrového arzenálu. Okrem rizika samotnej bomby existuje aj hrozba výroby takzvaných špinavých bômb, ktoré by mohli šíriť rádioaktívnu kontamináciu a vyvolať masovú paniku.
Logistika a technická realizácia pozemného prepadu predstavujú pre izraelských a amerických plánovačov obrovskú výzvu. Preprava takmer pol tony vysoko citlivého materiálu z nepriateľského územia je operácia, ktorá nemá v moderných dejinách obdobu. Ak by bol transport nepraktický, zvažuje sa neutralizácia materiálu priamo na mieste, čo by však vyžadovalo prítomnosť vedcov a nasadenie priemyselnej mechanizácie na riedenie uránu v aktívnej bojovej zóne.
Štiepny materiál totiž nemožno jednoducho zničiť výbuchom. Špeciálne jednotky ako Delta Force alebo SEAL Team Six sa síce na podobné scenáre cvičia, ale vykonanie takejto úlohy pod nepriateľskou paľbou a v hlbokom podzemí by si vyžiadalo extrémne dlhý čas strávený na mieste, čo dáva iránskym silám priestor na masívnu protiakciu.
Historické skúsenosti americkej armády s operáciami v Iráne sú traumatizujúce, počnúc neúspešnou záchranou rukojemníkov v roku 1980. Na druhej strane, úspešná januárová operácia Absolute Resolve vo Venezuele ukázala, že USA disponujú prostriedkami na komplexné prepady opevnených cieľov, ak sú podporené stovkami lietadiel a tisíckami podporného personálu.
Rozdielom je však fakt, že vo Venezuele sa využil moment prekvapenia, zatiaľ čo v Iráne by útok prebiehal uprostred otvoreného konfliktu proti nepriateľovi, ktorý je na podobné vniknutia pripravený.
Izrael má za sebou dlhú históriu sofistikovaných vzdušných a pozemných útokov, ako aj tajných alebo utajených spravodajských operácií, ktoré sa často zameriavali na jadrové programy nepriateľských krajín, najmä Iránu. Operácie tohto druhu boli tiež zahájené proti konvenčným zbraňovým kapacitám, ktoré boli považované za osobitnú hrozbu.
Ako jeden z obzvlášť výnimočných príkladov možno uviesť rok 2024, kedy izraelské sily zničili podzemnú továreň na balistické rakety v Sýrii, ktorá bola postavená s iránskou pomocou.
Útočná skupina bola na mieste približne dve a pol hodiny, počas ktorých bolo v celom areáli umiestnených 300 kilogramov výbušnín. Podľa izraelských obranných síl (IDF) boli tiež odobraté „planetárne miešačky, početné zbrane a spravodajské dokumenty“. TWZ v tom čase poznamenalo, že táto operácia vyslala Iránu jasný signál, že jeho podzemné zariadenia nie sú nedotknuteľné.
V priloženom videu si pozrite archívnu reportáž o vlaňajšom útoku USA na iránske jadrové zariadenia:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
