Protestujúci obviňujú z nárastu cien „oligopol“ supermarketov a veľkých výrobcov, ktorí uprednostňujú svoje zisky pred zákazníkmi. Problémom je aj nedostatočná hospodársku súťaž medzi spoločnosťami.
Bojkot supermarketov pre vysoké ceny potravín sa rozšíril do prvej krajiny západnej Európy. Minulý týždeň sa tisíce ľudí v celom Švédsku rozhodli hlasovať nohami a od pondelka na sedem dní bojkotovali najväčšie supermarkety v krajine.
Vláda v Štokholme si v reakcii na to predvolala vedúcich obchodných spoločností na rokovanie, informuje portál denníka The Guardian.
Cieľom organizátorov kampane, súkromných osôb aj vplyvných osôb, je vyvinúť tlak na tri najväčšie švédske korporácie - Ica, Coop a Axfood (vrátane obchodov Hemköp) - aby znížili ceny potravín.
Kampaň, ktorej pomohli virálne príspevky na TikToku a na Instagrame, sa stala celoštátnou témou rozhovorov a predmetom politických sporov.
Podľa prieskumnej spoločnosti Matpriskollen rástli vo februári náklady na nákup potravín najrýchlejšie za posledné dva roky, pričom ceny mnohých výrobkov boli v porovnaní s januárom vyššie o viac ako 20 %. Najvýraznejší nárast zaznamenali pri mliečnych a pri čokoládových výrobkoch.
Očakáva sa, že cena balenia kávy čoskoro prekročí symbolickú hranicu 100 korún (9 eur). Podľa vládnej agentúry Statistics Sweden je to nárast o viac ako štvrtinu od začiatku minulého roka.
Podľa niektorých odhadov sa ročné náklady na uživenie rodiny vo Švédsku od januára 2022 zvýšili až o 30 000 švédskych korún (2 740 eur).
Protestujúci obviňujú z nárastu cien „oligopol“ supermarketov a veľkých výrobcov, ktorí uprednostňujú svoje zisky pred zákazníkmi, a nedostatočnú hospodársku súťaž medzi spoločnosťami.
Supermarkety sa však bránia a vysoké ceny pripisujú ďalekosiahlym faktorom, vrátane vojny, geopolitiky, cien komodít, úrody a klimatickej krízy.
Zástupcovia organizácie Svensk Dagligvaruhandel, ktorá združuje najväčšie maloobchodné reťazce, tvrdia, že bojkot je zameraný na nesprávny cieľ. Ceny sú podľa nich ovplyvnené bojom výrobcov potravín a neistou situáciou vo svete.
Zo štatistík, ktoré zozbieral denník Aftonbladet, vyplýva, že spoločnosti Ica, Coop a Axfood, ktoré vlastnia väčšinu švédskych obchodov, zlepšili svoje finančné výsledky v rokoch 2019 až 2024, a to aj napriek pandémii COVID-19 a inflácii. V roku 2024 švédska spotrebiteľská agentúra dospela k záveru, že na trhu je príliš malá konkurencia.
Bojkot podporila aj švédska opozícia. Líder Ľavicovej strany Nooshi Dadgostarová označila zvyšovanie cien za „lúpež“ a šéfka sociálnych demokratov Magdalena Anderssonová vyzvala stredopravú vládu, aby prijala naliehavé opatrenia.
Koncom tohto týždňa sa majú ministerka financií Elisabeth Svantessonová a minister poľnohospodárstva Peter Kullgren stretnúť so šéfmi najväčších obchodných reťazcov s potravinami.
„Cieľom rozhovorov je vytvoriť dialóg, vypočuť si hodnotenie situácie zo strany odvetvia a spoločne pracovať na nižších cenách pre zákazníkov potravín,“ uvádza sa v oznámení.
Iniciatíva bola inšpirovaná protestmi spotrebiteľov na Balkáne. Prvé protesty sa začali v Chorvátsku, kde organizácia „Haló, inšpektor“ vyzvala občanov, aby nenakupovali v supermarketoch.
Po úspešnom prvom bojkote, ktorý viedol k poklesu predaja až o 44 percent, sa protesty rozšírili do Čiernej Hory, Srbska, Bosny a Hercegoviny a do Slovinska.
V Čiernej Hore dokonca bojkot verejne podporil aj tamojší premiér Milojko Spajič. Predaj v supermarketoch tam za jeden deň bojkotu klesol o 56 percent.
Nie je jasné, koľko Švédov sa k protestnému bojkotu pripojí. Podľa nereprezentatívneho online prieskumu, ktorý uskutočnila spoločnosť DealGuru, ktorá ponúka propagačné kupóny, účasť na akcii deklarovalo 69 % respondentov.
Slovensko už nemá najdrahšie potraviny v eurozóne. Môže za to nižšia DPH a nové prepočítavanie. Viac v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
