Elektronické cenovky v nórskej sieti potravín menia ceny aj stokrát denne a posúvajú dynamické predaje na novú úroveň. Zatiaľ čo reťazce hovoria o menšom odpade a rýchlych zľavách, americkí zákonodarcovia pripomínajú riziko nočného zdražovania.
Nórske supermarkety posúvajú dynamické cenotvorby na novú úroveň. Sieť REMA 1000 nasadila elektronické cenovky už v roku 2012 a odvtedy zrýchľovala tempo zmien, píše idnes.cz a Wall Street Journal.
Z mesačných úprav prešla na týždenné, potom každé dva dni a dnes dokáže pre cenovo citlivý tovar meniť sumy aj stokrát za deň.
V praxi to vyzerá tak, že cena mlieka sa pri pokladni zobrazí iná, než akú zákazník videl len pár minút predtým na regáloch.
Reťazec mení ceny centrálne vo všetkých predajniach, priemerne päťdesiat až tristo položiek denne. Zdražovanie prebieha výhradne v noci, kým sú obchody prázdne, počas dňa sa sumy už iba znižujú.
„Keď ideme s cenou dole o desať centov, konkurencia reaguje rovnako a rozbehne sa cenová hra,“ priblížil stratégiu šéf cenovej politiky REMA 1000 Partap Sandhu.
Tvrdí, že digitálne štítky šetria čas aj náklady a dávajú reťazcu okamžitú spätnú väzbu o dopyte.
V Spojených štátoch sa rovnaká technológia objavuje v sieťach Walmart, Kroger či Whole Foods, no sprevádza ju opatrnosť. Ľudia sa obávajú, že pri pokladni zaplatia viac, než ukazovalo regálové číslo.
Profesor Ioannis Stamatopoulos z Texaskej univerzity to považuje za zbytočné obavy a pripomína nórsku či holandskú prax, kde systém funguje roky.
Surge Grocery Prices Coming For You Soon:
— Brian Roemmele (@BrianRoemmele) July 28, 2025
Prices can change up to 100 times a day at Reitan’s REMA 1000-branded grocery stores across Norway—and more often during holidays. pic.twitter.com/qYI5c7eb8A
Minulý rok však senátori Elizabeth Warrenová a Bob Casey varovali, že digitálne cenovky by mohli byť zneužité.
Obchodné reťazce sa snažia nervozitu tlmiť. Kroger a Whole Foods zdôrazňujú, že elektronické štítky používajú najmä na prehľadnejšie zľavy, nie na zdvíhanie cien.
Walmart ich už nainštaloval vo viac než štyristo pobočkách, aby odbremenil zamestnancov od manuálnej výmeny papierových cenoviek.
Lidl v USA cez deň sumy nemení vôbec, zľavy zavádza iba v európskych obchodoch a len pri tovare tesne pred expiráciou.
Podľa šéfa americkej pobočky Joela Rampoldta zdražovanie v reálnom čase podlomilo dôveru a zákazníci by odišli.
Najďalej pokročili Holanďania. Sieť Albert Heijn so svojou smart platformou každú štvrťhodinu vyhodnocuje predajnosť a automaticky zlacňuje potraviny pred koncom trvanlivosti.
Zľavy štartujú na 25 percentách, môžu klesnúť až na 90 a každý produkt smie takto upraviť cenu najviac štyrikrát denne. Ročne týmto spôsobom zachráni viac než dvestopäťdesiat ton jedla, ktoré by inak skončilo v odpade.
Analytik David Bellinger z Mizuho Financial Group očakáva, že digitálne cenovky budú rásť aj inde, no reťazce sa budú skôr držať úprav mimo otváracích hodín a častejšie smerom nadol.
Zdôrazňuje, že zdražovanie v reálnom čase by mohlo spôsobiť škody na reputácii, kým zľavy zákazníci vítajú vždy.
Elektronické štítky tak z marketingového triku pomaly dozrievajú na nástroj, ktorý môže obchody zbaviť zbytočných nákladov a zákazníkom ušetriť peniaze.
V obchodoch ubúdajú slovenské potraviny. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
