Z Podbrezovej prestúpil do slávnej Serie A, zatrénoval si s Varaneom a teraz už vie, čo mohol v Taliansku spraviť inak. Jeden z najperspektívnejších slovenských futbalistov po návrate na Horehronie nabral životnú formu, po zime so Železiarmi odpálil gólový festival a pred nabitou jarou neskrýva ambície.
V roku 2026 by sme na Slovensku márne hľadali tím, ktorý je v lepšej forme ako FK Železiarne Podbrezová. Klub z Horehronia má v novom roku zatiaľ impozantné skóre 23:4, čo je šesťzápasová bilancia, za ktorú by sa nehanbil ani nejeden hokejový tím. Nemalý podiel na nej má aj Peter Kováčik.
Odchovanec akadémie Mareka Hamšíka prišiel pred aktuálnym ročníkom k Železiarom z talianskeho Coma. V štruktúrach účastníka prestížnej Serie A pôsobil od leta 2024, no viac ako na Apeninskom polostrove však odohral na hosťovaniach v Poľsku a počas minulej jari aj v Podbrezovej, aby sa následne do údolia rieky Hron na jeseň vrátil oficiálne a nabral životnú fazónu.
Teraz je pred ním niekoľko dôležitých mesiacov, v ktorých sa rozhodne ďalšie smerovanie jeho kariéry. S 24-ročným futbalistom sme si tak zavolali a porozprávali sa o nemalých ambíciách jeho samého i klubu do zvyšku sezóny, ako aj o tom, čo by spätne pri pôsobení v Taliansku spravil inak či ako to vyzerá s jeho šancami na návrat do reprezentácie.
Po zimnej prestávke ste mnohých fanúšikov prekvapili, keď ste nastrieľali ako tím 22 gólov v piatich zápasoch. Dali ste si snáď so spoluhráčmi v zime stávku, kto ich nastrieľa najviac?
Našťastie ani nebolo nič také treba, pretože všetci sa chceme zlepšovať. Potrebovali sme byť efektívnejší. Vždy sme si vedeli vypracovať množstvo šancí, ale nevedeli sme ich úspešne zakončiť. V zime sme preto cielene makali na zlepšení koncovky. Trénovali sme zakončenia, ako riešiť rôzne situácie, výber miesta v pokutovom území a podobne. Do realizačného tímu nám prišiel aj nový tréner, ktorý sa venuje viac útočníkom, čo tiež pomohlo.
Asi nikto z nás však nečakal, že to zlepšenie bude až také fantastické. Myslím, že raz sme si vytvorili šesť dobrých šancí za zápas, a dali sme z toho päť gólov. Posledný duel oproti Dunajskej Strede nám až tak nevyšiel, no možno sme to aj potrebovali a verím, že zase budeme pokračovať v tom nastavení, v akom sme boli predtým.
Aké sú s touto formou ciele na jar? V hre je letná Európa aj víťazstvo v Slovnaft Cupe...
Stanovili sme si nejaké ciele, hoci zatiaľ o nich hovoríme iba v kabíne. V tabuľke však určite chceme ísť hore. Takisto v pohári chceme postúpiť do finále, veď kto by nechcel, keď už sme vlastne krôčik alebo dva od toho. Finále je potom na jeden zápas a tam je už možné všetko.
V posledných týždňoch ste dvakrát po sebe o triedu porazili aj tak kvalitný tím, akým je Spartak Trnava. Padlo v kabíne aj slovko titul?
Všetko je reálne, ale zároveň musíme byť aj realisti. Trinásť bodov je veľa a Slovan, ako aj ďalšie tímy pred nami, majú veľmi dobré kádre. Nemôžeme teda úplne dúfať, aj keby sme pokračovali v takej fazóne akú sme v posledných týždňoch mali, že teraz vyhráme deväť zápasov a získame 27 bodov. Chceme ale skončiť čo najvyššie. Naše najlepšie umiestnenie v lige bolo zatiaľ štvrté miesto a ja verím, že by sme ho túto sezónu mohli prekonať.
Vynikajúcu fazónu máte, rovnako ako celý tím, aj vy sám. V posledných piatich zápasoch ste nastrieľali päť gólov a na svojom poste patríte k najlepším v lige. Môžeme povedať, že to je tá forma, ktorú ste chceli u Železiarov dosiahnuť už v minulej sezóne, keď ste sem išli hosťovať z talianskeho Coma?
Asi áno. Úprimne povedané, minulú jar to v Podbrezovej nebolo ono. Síce som mal hernú prax, čo bolo dôležité, ale nedostal som sa do úplne top formy a privodil som si aj zranenie predného stehenného svalu. Keď sa sezóna skončila a mal som sa vrátiť do Coma, tak som už viac-menej vedel, že v klube majú iný projekt a iných hráčov, čiže tam pravdepodobne pokračovať nebudem, čo sa aj potvrdilo. V lete mi ale aspoň pomohli liečiť si to zranenie, za čo som bol rád.
Napokon ste s klubom koncom leta obojstranne rozviazali zmluvu. Bola to aj určitá úľava, keďže ste potom nemuseli riešiť prestup a ako voľný hráč ste mali voľné ruky pri výbere ďalšieho klubu?
Áno, pomohlo mi to hlavne v tom, že som bol zranený, takže by sa mi klub určite hľadal ťažšie, keby som stále mal zmluvu. Myslím, že sme to spravili v posledný možný deň, kedy sa to ešte dalo, inak by som tam musel zostať ďalšieho pol roka a pravdepodobne by som tak bol do januára bez futbalu. Podbrezová mi podala pomocnú ruku a zobrali ma, aj keď vedeli, že ešte dva-tri mesiace nebudem môcť hrať kvôli zraneniu.
Pôsobenie v Come asi napokon nedopadlo úplne podľa vašich predstáv. Spravili by ste spätne niečo inak?
Ľutujem asi iba jednu vec, že som tam mal prísť trochu inak nastavený. Keď idete zo slovenskej ligy do Serie A, je to úplne iný level. Mal som z toho rešpekt, no možno až príliš veľký. Nemal som nad tým toľko rozmýšľať a radšej do toho jednoducho skočiť s nadhľadom a ukázať, čo viem. Na začiatku som tam ale nebol dostatočne uvoľnený, bol som trochu zakríknutý.
Pôsobenie v Come však neľutujem. Trénovať s človekom ako Raphael Varane, ktorý vyhral majstrovstvá sveta či niekoľkokrát Ligu majstrov a v detstve som ho pravidelne sledoval v televízii, bola veľká škola. Videl som, aký je futbal na tej úrovni top piatich líg, kde sa raz chcem dostať. Keď príde v budúcnosti ďalšia ponuka, už budem vedieť, čo robiť a nepustím ju.
Z Coma ste sa následne vrátili naspäť do Podbrezovej, no spomínali sa aj nejaké iné zahraničné ponuky. Čo všetko ste zvažovali?
Neviem presne koľko, ale niekoľko klubov sa o mňa zaujímalo. Konkrétna ponuka prišla napríklad zo Sarajeva, no to napokon nevyšlo. Možno je to aj dobre, lebo by som tam prišiel až na konci prípravy a bolo by pre mňa ťažšie dostať sa do zostavy a zvyknúť si na všetko nové.
Návrat k Železiarom teda hodnotíte ako stopercentne šťastný krok?
Určite. Niekedy máte pocit, že aj keď niečo máte spraviť, tak to napokon spravíte inak. Poviem pravdu, v momente ponuky som nebol presvedčený, že chcem ísť naspäť. Čas ale ukázal, že som spravil dobre. Za posledné mesiace, čo som tu, som sa zase oveľa viac posunul ako hráč aj človek. Cítim sa fajn po fyzickej aj psychickej stránke. Som teraz viac pripravený aj na tú moju futbalovú budúcnosť, ktorá verím, že ešte bude veľká.
Takže ak v lete príde opäť nejaká zaujímavá ponuka zo zahraničia ako bolo Como, nebudete váhať?
Určite nie. Preto hrám futbal. Verím, že ešte mám pred sebou nejaké dva mesiace ligy, takže budem makať čo najviac, aby som sa zlepšil a bol ešte lepšie pripravený, ako som teraz.
Blíži sa zároveň baráž o majstrovstvá sveta, ktorú už netrpezlivo očakáva celé Slovensko. S touto formou nepochybne patríte medzi kandidátov na nomináciu. Ste v kontakte s reprezentáciou pred asociačným termínom?
Zatiaľ nie. Ak však príde pozvánka na zraz, budem veľmi rád a budem pripravený. Máme samozrejme veľa dobrých hráčov, tak uvidíme, ako sa tréner rozhodne. Je to predsa len baráž o majstrovstvá sveta. Už som tam párkrát bol a teraz je forma dobrá, tak dúfam, že tam aspoň budem môcť byť s chalanmi a zažiť ten pocit.
Ak baráž dopadne dobre a vy si udržíte formu, reálny by mohol byť aj mundial. Snívate o majstrovstvách sveta?
Samozrejme, bolo by to úžasné. Asi by som bol prvý hráč Podbrezovej, ktorému sa to podarilo. No nech to dopadne s tou barážou akokoľvek, budem chalanom držať palce, lebo pre Slovensko to bude ďalší veľký krok dopredu vo futbale. Bol by to obrovský moment pre celú krajinu aj pre samotných hráčov.
Pozrite si zostrih zo zápasu, v ktorom Podbrezová zničila Spartak na jeho pôde aj vďaka Petrovi Kováčikovi debaklom 5:0.
Sledujte všetky zápasy Niké ligy na Voyo
