Od jesene sa porovnával s brankármi najvyššej svetovej kvality a slovenská trénerská špička i špecialisti z CIES Football Observatory na rovnaký level už radia aj jeho. Dominik Takáč o veľkom záujme zahraničných klubov veľmi dobre vie, na odchod zo Slovana však netlačí.
Okolo máloktorého Slováka sa strhol taký „boom“. Chválil ho aj legendárny Manuel Neuer, v milionárskej súťaži mal spomedzi všetkých gólmanov druhý najväčší počet úspešných zákrokov. „Uvidíme, čo prinesie budúcnosť,“ žmurkla exkluzívne pre TVNOVINY.sk „belasá“ hviezda v rukaviciach.
Vychutnáte si vo VOYO dokumente viacej váš zázračný zákrok proti Midtjyllandu, zlikvidovanú penaltu v Girone alebo niečo úplne iné?
Ak by som už mal hľadať nejaký top moment, tak ho zrejme nebudem pripisovať žiadnemu zo svojich zákrokov. Pre mňa zostáva najsilnejším okamihom záverečný hvizd v zápase proti Midtjyllandu, keď sme spečatili postup do Ligy majstrov. Na ten pocit určite nikdy nezabudnem.
A ak by ste mali vyzdvihnúť jeden moment, ktorý zaručene pobaví divákov, tak ktorý?
Záleží na tom, či hľadáme niečo vtipné alebo skôr emotívne. (úsmev) Lebo okamihov, ktoré ich museli baviť, sme tu myslím zažili plno, nehovoriac o futbale ako takom. No na nejakú „humornú bombu“ si takto narýchlo asi nespomeniem.
Nielen naše kamery, ale aj vy ste si skvelo načasovali príchod do Slovana. Po poslednom zápase v Lige majstrov vám podával ruku i legendárny Manuel Neuer. Prehodili ste aj pár slov?
Bavili sme sa len krátko a nerozoberali nič extra podstatné. Pamätám si, ako som mu podal ruku a na chvíľku zostal v nemom úžase. Povedal mi niečo v zmysle – super výkon a nech sa darí. Skvelá skúsenosť.
Čo ďalšie svetové brankárske hviezdy – Jan Oblak, Kasper Schmeichel či Mike Maignan – kto na vás urobil najlepší dojem? Ako z ľudského, tak futbalového hľadiska.
Futbalovo ich prirodzene, keďže pôsobia v najkvalitnejších súťažiach sveta a podávajú úžasné výkony, vnímam už dlho. No keď ich stretnete naživo, prehodíte s nimi pár slov, pozeráte sa im do očí a vidíte, ako sa správajú či reagujú na veci, je to predsa len iné.
A musím povedať, že všetci títo elitní gólmani a hráči na mňa pôsobili ako veľmi skromní a vyrovnaní ľudia. Je to pre mňa česť, že som takýmto velikánom mohol čeliť na trávniku, podať im ruku, opýtať sa, ako sa majú alebo im na rovnakú otázku odpovedať. Pripomenulo mi to, čo sa futbalom dá dosiahnuť. Opakujem – perfektná skúsenosť.
Podľa trénerov Gašparíka a Weissa k svetovým gólmanom patríte i vy, čo potvrdzuje aj rebríček CIES Football Observatory, kde ste sa umiestnili na 44. mieste. Čo vravíte na fakt, že ste predbehli trebárs slávneho Davida De Geu (Fiorentina) alebo Antonína Kinského z Tottenhamu Hotspur?
Keď mi to kamaráti a známi posielali, ukazovali, počúvalo a pozeralo sa na to skvelo. Hovoril som si – wau – a mal fakt veľkú radosť. No neviem, kto a na základe čoho ten rebríček vlastne zostavil. Preto ho nechcem vnímať ako nejaké špeciálne individuálne ocenenie. V prvom rade hrám za skvelý tím, so skvelými chalanmi, kde mám možnosť pracovať najlepšie ako viem. Že sa k tomu dostaví aj takýto úspech je síce super, ale nijako si na ňom nezakladám. Potešil ma, áno, ale rozhodne sa teraz neuspokojím.
Erling Haaland, Harry Kane, Julian Álvarez... Keď to otočíme, kto bol v milionárskej súťaži najnepríjemnejším útočníkom?
Všetci boli špecifickí. Haaland silový, loptu si nejako extra nepýtal, trochu sa motal, no akonáhle začal šprintovať, už ho nezastavil nik. A takýmto štýlom vlastne aj skóroval.
Kane sa skôr tlačil do šestnástky, nonstop si hľadal pozíciu. Álvarez bol často až neviditeľný, no keď si hodil na pravačku, ani som sa nenazdal a jeho koncovka plávala v site. To sú také typy, hráči momentu, presadia sa z ničoho. Sú veľmi nepríjemní a vzdoruje sa im naozaj ťažko. Nielen mne, svoje by o tom bezpochyby vedeli povedať aj chalani, ktorí ich museli brániť.
Keď sme spomínali výborné načasovanie vášho prestupu, okrem Ligy majstrov a našich kamier je výnimočným i to, že ste za 50 dní až päťkrát čelili Trnave. Toľkokrát a v takom krátkom čase sa najslávnejšie slovenské derby zrejme nikdy nehralo. Človek si už asi aj zvykne, však?
Áno, zvláštna situácia. No súpera si človek v lige ani v pohári nevyberá. Derby má vždy inú emóciu, vyššie grády, cítiť to z ľudí i z nás, hráčov a trénerov. Čiže na jednej strane fajn. Ale na druhej, päťkrát za také krátke obdobie bolo už skutočne dosť. (úsmev)
Ste prvým Slovákom za 20 rokov, ktorý z Trnavy zamieril do Slovana. No zdá sa, že „červeno-čierni“ vám konečne začali odpúšťať. Prepáčil vám už aj kamarát, srdciar a kapitán Spartaka, Martin Mikovič?
(Smiech) On si štipľavú poznámku zrejme nikdy neodpustí, to je proste „Miki“. Ja ho však rešpektujem ako hráča i človeka. A myslím, že napriek všetkému je náš vzťah v pohode.
Tréner Weiss vás nazval nenahraditeľným a najlepšou posilou Slovana za posledné obdobie. Záväzok však?
Určite. Opäť – skvelo sa to počúva, keď z každej strany cítite dôveru a podporu, obzvlášť z úst hlavného trénera. Veľmi ma to teší, no ako hovoríte, je to záväzok a zodpovednosť. Aby som jeho slová potvrdil na ihrisku.
V Lige majstrov ste sa blysli druhým najväčším počtom úspešných zákrokov. Veľký záujem zahraničných klubov, aký sa okolo vás v zime strhol, vás zrejme nezaskočil.
Takéto „šumy“ vám do uší, samozrejme, vždy preniknú. Ale asi nie som typ, ktorý by sa ne nejako špeciálne koncentroval. Snažím sa sústrediť hlavne na svoju prácu, na najbližší zápas, zákrok, lebo to je to jediné, čo dokážem ovplyvniť.
Áno, v zime sa toho nakopilo dosť, ale tým, či je na tom niečo pravda, alebo či je to pravda nebodaj celé, sa radšej nijako nezaťažujem. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť.
Naposledy ste mi povedali, že by ste raz s radosťou okúsili i zahraničie. Opätovný boj o Ligu majstrov však v lete môže byť výborným lákadlom, aby ste zostali na Tehelnom poli, mám pravdu?
Samozrejme. V Slovane som viac-menej spokojný. Nechcem to povedať na „plnú hubu“, lebo keď je hráč priveľmi spokojný, asi to nie je úplne dobré. (smiech)
Pracuje sa mi tu skvelo, som obklopený úžasnými ľuďmi, cítim sa ako doma. Chodím sem rád a každý deň s úsmevom na tvári, čo je pre mňa takisto veľmi dôležité. A uvedomujem si, že niekde v zahraničí toto všetko platiť nemusí.
No cudzina nejakým spôsobom láka každého. Ak aj pre nič iné, tak minimálne kvôli novým skúsenostiam. Nasilu však na nič určite tlačiť nebudem. Ako hovorím – uvidíme, čo prinesie budúcnosť.
Juraj Kucka sa rozlúčil s futbalovou kariérou. Pozrite si zostrih zápasu Slovan - Košice:
Sledujte všetky zápasy Niké ligy na Voyo
