Na kopačkách nosí Šmolkov, po góloch hádže do publika imaginárne peniaze. Vladimír Weiss tvrdí, že v nohách ukrýva svetovú kvalitu a ak by ešte viac trénoval, hral by vo veľkoklube a určite nie za Slovan. Aj tak pred zápasmi najradšej trávi čas v McDonald’s. „Bez toho to nejde,“ smeje sa exkluzívne pre TVNOVINY.sk Tigran Barseghjan. Zostane na Tehelnom poli aj po lete?
Sedel na streche autobusu, kričal, spieval, tešil sa. Spoluhráčov olieval šampanským, na chrbte niesol vlajku Arménska, svojej rodnej krajiny. Najlepší hráč i kanonier ligy v sobotu dvíhal nad hlavu siedmy titul „belasých“ v rade.
„Brate, pýtaj sa hocičo, odpoviem,“ hovoril mi s úsmevom ešte pred ziskom majstrovskej trofeje.
Bol to váš gól, ktorý Slovan prvý raz v histórii poslal do Ligy majstrov. Opakovaný záznam ste zrejme videli aspoň tisíckrát.
Jasné, highlighty zo zápasu proti Midtjyllandu s chalanmi pozeráme stále. Je to jeden z najkrajších zážitkov v mojej kariére i živote, a to v klube asi platí pre všetkých. Nesmierne si vážim, že sme hrali Champions League. A som veľmi rád, že na štadión zavítalo toľko fanúšikov, ktorí to celé prežili spolu s nami.
Postup do milionárskej súťaže ste oslavovali v saku trénera Weissa, narodili ste sa v ten istý deň, máte výnimočný vzťah. Čo si na ňom najviac vážite?
To, aký je človek. Čistý a férový. Vždy rozpráva otvorene, aj o tom, s čím je nespokojný. Je úprimný, veci hovorí na rovinu, vie sa vám pozrieť do očí. Aj keď urobíte chybu, skritizuje vás tvárou v tvár.
Zažil som mnoho klubov i reprezentáciu, a takmer všade platilo to isté – tí, čo hrali, trénera zbožňovali, no tí, čo sedeli na lavičke, ho už v láske príliš nemali. Ale tu v Slovane majú trénera radi všetci – základná zostava i náhradníci – a to je veľmi dôležité.
Stále hovorím, že tréner Weiss je ako môj otec, ako môj dedo. Na Tehelné pole som prišiel iba kvôli nemu. Zavolal mi – Tigi, ja ťa tu potrebujem. Neváhal som a povedal – dobre, prídem.
Tréner vás neustále chváli, opakuje, že ste jasne najlepším hráčom ligy. No tiež tvrdí, že ak by ste ešte viac trénovali, hrali by ste vo veľkoklube a určite nie za Slovan. Plánujete začať?
(Smiech) Nie, pretože mňa môže trénovať len on, takže nikde inde ani odísť nemôžem. A to bez debaty.
Viete, ja, napríklad, nemám rád rozcvičku, tieto veci nie sú pre mňa. Tréner si vždy povzdychne a hovorí – Tigran, radšej zatvorím jedno oko a nebudem sledovať, ako sa rozcvičuješ.
No iné kluby, alebo možno väčšie, riešia všetko. Nedovolia vám zachovať sa čo i len trošku neprofesionálne. Lenže ja až taký profesionál, ako trebárs Guram Kašia, Vladi či Kuco, nie som. Ani taký byť zrejme nedokážem.
Tréner vám vraj pred zápasmi toleruje i návštevy McDonald’s.
Áno, „mekáč“ pred zápasom je skrátka daná vec, bez toho to nejde. Keby sme napríklad zajtra hrali zápas, dnes jem McDonald’s. Už to takto praktizujem roky. A vidíte. (smiech)
Ktorá pochúťka vás na trávniku nakopne najviac?
(Smiech) Býval to „Chicken Big Tasty“, ale teraz si dám radšej „McCrispy Chicken“, hamburgery jednoducho jedávam len kuracie. K tomu samozrejme hranolky, nugetky a kola. To je najlepšie, top kombinácia.
Keď to otočím – je niečo, čo, v úvodzovkách, tolerujete vy trénerovi?
Ja trénerovi môžem len pomôcť – svojimi výkonmi, gólmi či asistenciami. Keby však kedykoľvek odo mňa čokoľvek požadoval, v sekunde ho poslúchnem. Aj keď mi povie, že ma chce šetriť a budem na lavičke, absolútne to rešpektujem.
Máme skvelý vzťah, rozprávame sa nonstop. Ja viem, aký je on, a on vie, aký som ja. Ja si vážim jeho a on si váži mňa. Akonáhle zbadá, že čosi robím zle, hneď si ma zavolá do kancelárie a všetko mi objasní, vysvetlí. A ja vždy pri odchode zatváram dvere so slovami – dobre, šéfe, platí.
Ako jeden z mála futbalistov máte vychodenú 24-mesačnú vojenskú službu. Vraj, keď raz dvaja vaši priatelia nevládali bežať, tak ste odniesli zbrane aj im, zachránili ich a neskôr za to dostali i vojenské vyznamenanie. Čo vás armáda naučila ako futbalistu?
Keď dva roky nehráte futbal a namiesto toho robíte v armáde, nie je to jednoduché. Vojenská služba mi však vycibrila psychiku. Na ihrisku asi nerozmýšľam ako ostatní, ani v ťažkých situáciách. Niektoré veci, ktoré som zažil na vojne, ľudia, čo tam neboli, nevideli ani v televízii alebo kinosále. Veľmi náročná etapa môjho života. Nebyť však armády, zrejme by som nebol futbalistom, akým som dnes. Určite nie natoľko psychický pripraveným.
Kus vojaka teda vo vás prebýva i na ihrisku.
Áno. Presne tak.
Na originálnych kopačkách nosíte postavičky z rozprávky Tom a Jerry alebo Šmolkovia. Znamenajú pre vás niečo špeciálne?
Tie „šmolkovské“ sú zo všetkých asi najlepšie, vsietil som v nich najviac gólov. Vznikli tak, že som raz rodinku vzal do Šmolkovia parku, tu v Bratislave. Malému sa tam strašne páčilo, dookola si aj spieval tú známu znelku z rozprávky, a tak som si povedal – dobre, teraz si na kopačky vytlačím Šmolkov. Sľub som dodržal, a momentálne sú to najšťastnejšie topánky, aké vlastním.
Zrejme vďaka nim ste najlepším strelcom ligy. Divákov však nebavíte len gólmi, ale aj oslavami. Po zásahoch napríklad do publika hádžete imaginárne peniaze, čo to znamená?
(Smiech) Robil som to najmä v čase, keď som ešte nemal podpísanú novú zmluvu, bolo to zo srandy.
Viete, ľudia o mne hovoria v dobrom, ale často aj v zlom, pritom o mne nevedia vôbec nič. Keď si napríklad niekedy kúpim nové oblečenie, auto alebo hodinky, tvrdia, že len míňam a rozhadzujem peniaze, nemajú ma radi. Ale to je úplne v poriadku. Pretože ma absolútne nepoznajú.
O post kráľa strelcov ste sa pretekali so spoluhráčom Davidom Strelcom, nakoniec na prvom mieste končíte obaja. Najkrajšie na tom celom však je, že by ste mu, hoci aj pred poslednou akciou sezóny, bez váhania prihrali. A on by takisto bez váhania prihral vám.
Presne tak. Rozprávali sme sa o tom a vravel som mu – Strelo, ak to bude vyrovnané, a rozhodca nám trebárs odpíska penaltu, kopneš ju ty, nie ja.
V októbri ste so Slovanom podpísali nový kontrakt, na ďalšie tri roky. Takže v lete, napriek veľkému počtu záujemcov, váš odchod očakávať nemáme?
Nikdy neviete. Futbal je nevyspytateľný, Slovan taktiež. Klub môže dostať nejakú preňho zaujímavú ponuku a bude ma chcieť predať. Ale ja som spokojný a chcem zostať, navyše, páči sa tu i rodine. Ak ma vedenie nepošle preč, možno si viem predstaviť, že na Tehelnom poli aj ukončím kariéru.
Odkiaľ by musela prísť ponuka, aby ste zmenili názor? Z Realu Madrid?
(Smiech) Nie, tam by som nešiel. Neviem, skutočne. Slovan mi dal všetko. Okej, áno, aj ja som dal niečo Slovanu, vlastne skoro všetko, čo som mohol, no ak by som aj raz náhodou odchádzal, vždy budem brať ohľad na klub, aby na mne zarobil. Nikdy by som neprestúpil zadarmo alebo za, dajme tomu, malé peniaze.
Avšak, stále sa môže stať, že zajtra príde nový tréner alebo majiteľ, ktorý vyhlási, že „Barseghjana tu nechcem“. A potom predsa odísť musím, či nie? (smiech) Ako hovorím, nikdy neviete.
Zmluva, podľa vašich slov, zahŕňa i to, že ak je vonku zima, nemôžete hrať. Máte v nej aj ďalšie špecifické požiadavky?
(Smiech) Ak by to tak bolo, napríklad na začiatku apríla by som v Žiline určite nenastúpil. Keď sa cítim dobre, neprekáža mi ani chlad. No ak som smutný, unavený alebo inak rozladený, len ohŕňam nosom, že sa mi nechce. A modlím sa, aby dal gól „Strelo“ či Robo Mak.
Slovan sa vo veľkom lúčil s Jurajom Kuckom či Lukášom Pauschekom a po výhre nad Košicami (1:0) oslavoval zisk siedmeho majstrovského titulu za sebou:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
