Strelil gól Novým Zámkom i Realu Madrid a Joan Manuel Serrat o ňom spieva, že sa mu nevyrovnali ani Maradona s Pelém. Pre Slovákov bol Laco, pre Maďarov László, pre Kataláncov Ladislao – a pre celý svet fenomenálny futbalista. V slávnej Barcelone je hráčom storočia a pre mnohých väčším pojmom než Lionel Messi, veď najväčší štadión v Európe postavili kvôli nemu. A to jazdil na Fiate a pred zápasmi pravidelne kávou a aspirínom zapíjal opicu. Slušné na chlapca zo skromnej slovenskej rodiny, ktorý spod Tatier ušiel komunistom.
V starých románskych jazykoch zvykli hlásku „k“ písať ako „c“. Od päťdesiatych rokov minulého storočia už Španieli používajú aj „K“ – ako Kubala.
Pred takmer stotisícovým štadiónom Camp Nou stoja len dve sochy v nadživotnej veľkosti. Čakáte Ronaldinha a Messiho? Tak čakajte. Nájdete tam majestátne bronzové podobizne Holanďana Johana Cruijffa a syna slovenských rodičov – Ladislava Kubalu.
Keď sa dodnes kdesi v katalánskych uličkách spýtate, prečo tu pred sedemdesiatimi rokmi vlastne postavili najväčšiu arénu v Európe, nedostanete fádnu, ale dvojslovnú odpoveď – lebo Kubala.
„Nikdy som ho nevidel hrať, ale viem, že Nou Camp postavili najmä kvôli nemu. Starý štadión už kapacitne nestačil,“ hovoril slávny Pep Guardiola, kedysi Kubalov zverenec.
Vidieť ho na trávniku túžili všetci, v roku 1999 ho pri príležitosti stého výročia založenia klubu fanúšikovia Barcelony z celej planéty zvolili za najlepšieho hráča v histórii – za futbalistu storočia.
„Sedem gólov v jednom zápase som ešte nedal. Jemu sa to podarilo,“ zvykol snímať klobúk i osemnásobný víťaz Zlatej lopty Lionel Messi, ako pripomína Sportnet.
Laco ich pri výhre 9:0 nasúkal Gijónu, inokedy proti Zaragoze na šesť asistoval. Jeho „večný“ rekord v LaLige dodnes nikto neprekonal.
Toto je príbeh muža, na ktorého by sme nemali zabúdať. A muža, ktorý nikdy nezabudol na to, odkiaľ pochádza.
Blondiak s modrými očami sa narodil do budapeštianskeho domu skromných pomerov, aj záchod stál až na konci dvora, i to provizórny.
Matke Anne kolovala žilami slovensko-poľská krv, otec Pavol pochádzal z Martina. Pracoval ako murár a mal slovensko-maďarské korene. Samotné priezvisko pochádza z obce Turany v Turci, čo bol i za monarchie kraj rýdzo slovenský. Aj to svedčí, že Ladislav bol predovšetkým Slovákom.
„Doma sa s mamou rozprávam len po slovensky,“ hovoril v roku 1948 pre denník Smena, hoci lepšie ovládal maďarčinu.
Keď otec malému Lackovi kúpil husle, použil ich ako bránkovú konštrukciu. V jedenástich nastúpil za tím miestnej továrne – klamal, že je starší – a ako pätnásťročný už jazdil za slávny Ferencváros. Keď domov priniesol prvú výplatu, tatko si myslel, že peniaze ukradol.
Po druhej svetovej vojne odišiel za lepším životom do Bratislavy, práve vďaka pôvodu ľahko získal slovenský pas. Dve sezóny obliekal dres ŠK Bratislava, predchodcu dnešného Slovana. V 33 zápasoch napálil štrnásť gólov.
„Vždy mi zdôrazňoval, že práve tu sa naučil všetko podstatné z futbalového umenia,“ hovoril pri návšteve Slovenska jeho syn Ladislao, ktorý sa na ikonickom Camp Nou učil chodiť. Ale poďme postupne.
Keď Československo v roku 1948 ovládli komunisti, Kubala sa rozhodol emigrovať. Mal 21.
Rýchlo sa vrátil do Maďarska a utekal na streche nákladného auta s poznávacou značkou Sovietskeho zväzu. Vo vojenskej uniforme, s falošnými dokladmi. Keď ho zastavili, vyhovoril sa, že patrí k sovietskej armáde. So šťastím prenikol až do Talianska.
FC Turín, toho času najlepší tím krajiny, mu okamžite ponúkol kontrakt a rovno ho pozval na priateľský duel proti Benfice. Laco odmietol, aby pomohol utiecť ďalším členom rodiny.
Jeho o dvanásť rokov staršia žena Viola „Ibi“ Daučíková neďaleko Bratislavy preplávala Dunaj, prvorodeného syna Branka ukryla v pneumatike. Obaja sa úspešne prepašovali k manželovi a otcovi za hranice.
Neuveriteľný príbeh o úteku z komunistickej krajiny museli sfilmovať. Kubala v kinematografickom diele „Esá hľadajúce mier“ vedľa hollywoodskych superstars Avy Gardener či oscarovej Liz Taylor stvárňuje sám seba.
Niekto hore to tak asi chcel. Lietadlo s kompletným kádrom Turína na palube totiž na ceste z Lisabonu havarovalo. Nikto neprežil.
Maďari však jeho únik bez povolenia nenechali len tak. FIFA Kubalovi udelila ročný zákaz činnosti, od januára 1950 preto žil v utečeneckom tábore kontrolovanom Američanmi. V mestečku Cinecitta na skok od Ríma spolu s ďalšími emigrantmi založil vlastný tím, vedený Ferdinandom Daučíkom, starším bratom svojej manželky.
Partia „cudzincov“ odohrala zopár stretnutí aj na Pyrenejskom polostrove. A zvyšok je história.
Hlavná hviezda Daučíkovho výberu mala okamžite na stole dve ponuky – z Barcelony a Realu Madrid.
Slávne značky sa bili ako v ringu. Prvá menovaná mu však splnila hlavnú podmienku – Kubala žiadal, aby na post hlavného trénera angažovali jeho švagra. Stalo sa. A podpis bol na svete.
„Kukši,“ ako ho prezývali, dostal plat 1200 pesiet a ďalších 3800 ako bonus za cestovné. Toho času najlukratívnejšia zmluva v celom Španielsku dnes dosahuje hodnotu zhruba 30 eur.
„Bol kameňom, na ktorom sa vybudovala popularizácia futbalu. Vďaka nemu a Alfrédovi Di Stéfanovi z Madridu sa z tohto športu stala opera,“ nadchýnal sa legendárny mazák a neskôr manažér Barcy Josep Samitier.
A rozhodne netáral do vetra. Kubala vo svojej premiérovej sezóne (1951/52) v drese „blaugranas“ dvihol nad hlavu päť trofejí, historický zápis prekonal až v roku 2009 mančaft Pepa Guardiolu.
Pomenovali po ňom čokoládu, za desať rokov získal s Barcelonou štyri majstrovské tituly, v 256 zápasoch napálil 194 gólov. „Ale ešte radšej na ne prihrával,“ spomínal pre Denník Šport prostredný syn Ladislao.
„Otec behal stovku za jedenásť sekúnd, a to v starých kopačkách, mal stehná ako mama pás. Možno niektorí hráči dosiahli jeho úroveň, ale neboli lepší, aj v Madride mu tlieskali,“ pokračoval Kubala junior.
S loptou vedel geniálne veci, o dekády predbehol dobu. Hráči Botafoga ho bránili tak, až mu úplne roztrhali dres. On cez nich napriek tomu prešiel a skóroval – aj bez dresu.
Pred zápasmi pritom driemal na masážnom stole, opicu po preflámovaných nociach zapíjal kávou a aspirínom.
Novinár Sid Lowe v knihe „Láska a nenávisť v LaLige“ spomína, ako cestou na jeden ligový duel vtedajší kouč Barcelony Sandro Puppo vyhlásil, že ak niekoho večer prichytí vonku, dá mu pokutu tisíc pesiet. Kubala ich obratom vytiahol z vrecka a podal trénerovi: „Tu je moja priepustka.“
„Tréner Daučík raz dával nejaké inštrukcie náhradníkom, ktorí sa chystali naskočiť z lavičky. Kubala prišiel k čiare a nadiktoval im vlastné. Po čase sme už na ihrisku robili to, čo nám povedal on,“ nikdy nezabudol Kubalov spoluhráč Francisco Cánovas, ktorého citovala ESPN.
„Bol našim Messim, celé mužstvo ťahal sám. Mal všetko – rýchlosť, silu, techniku, kontrolu i charizmu,“ hovoril ďalší tímový kolega Josep Seguer a iní dávali ruku na srdce, že „bol lepší ako Pelé“.
Raz mu darovali posledný model komfortného amerického auta. „Na druhý deň ho vrátil, že on sa nepotrebuje predvádzať. A ďalej jazdil na Fiate,“ hovoril Kubala junior.
Keď mu z neho ukradli 200-tisíc pesiet, reagoval slovami „hádam zlodejom pomôžu“, inokedy na ulici stretol rodinku, ktorá tam spávala a zaplatil jej penzión. Ľudia však na ulici chceli stretnúť skôr jeho.
„Vyraziť s ním na prechádzku bolo jednoducho nemožné. Sláva mu to nedovoľovala,“ pokrčil plecami Ladislao mladší a pokračoval. „Keď otec hrával, starý štadión bol zakaždým plný, do posledného miesta. A vonku naňho čakalo ďalších 40-tisíc fanúšikov, ktorým sa neušli lístky.“
Vtedy vedenie klubu usúdilo, že potrebuje novú arénu, 55-tisícová kapacita nestačila. A postavili dodnes najväčšiu v Európe.
O polstoročie neskôr sa už pred ňou týčila i jediná socha v nadživotnej veľkosti, vzdávajúca honor klubovému futbalistovi storočia. Až dekádu nato pribudla bronzová podobizeň Johana Cruijffa.
Reprezentoval Československo, Španielsko i Maďarsko. Laco, László, Ladislao. No keď sa ho pýtali na pôvod, diplomaticky odvetil, že je svetobežník, syn emigranta.
„Ale na Slovensko nikdy nezabudol, často sa k nemu vracal v spomienkach. Pri oslavách spieval po slovensky, existujú z toho nahrávky. Bol slovanského pôvodu, a to bolo niečo, čo si stále uvedomoval,“ priznáva syn Ladislao.
Pre Kataláncov bol ako bájny toreador, vzhliadali (a stále vzhliadajú) k nemu všetky legendy Barcelony, od Maradonu, Rivalda, Ronaldinha, Laudrupa, Stoičkova či Koemana až po Xaviho, Iniestu a Messiho.
Názov biografie Frederica Portu o Kubalovi z roku 2012 nesie názov „Hrdina, ktorý zmenil dejiny Barcy“.
Po hráčskej kariére viedol viaceré španielske celky vrátane klubu svojho života, koučoval tiež Paraguaj a jedenásť rokov Španielsko, s ktorým v roku 1992 získal olympijské zlato. V mužstve figurovali i mená, z ktorých neskôr vyrástli najlepší tréneri sveta – Pep Guardiola a Luis Enrique.
Aj po sedemdesiatke si loptu vyhodil do vzduchu a prežongloval s ňou na opačnú stranu ihriska, v roku 2019 ho uviedli do Siene slávy Slovenského futbalu.
Diagnostikovali mu Alzheimerovu chorobu, do futbalového neba odišiel 17. mája 2002 v Barcelone.
Ako legenda, na akú by sme nemali zabúdať. A stále si hrdo pripomínať, že Ladislav Kubala – jeden z najväčších futbalistov všetkých čias – bol predovšetkým Slovákom.
Šialené El Clásico, Realu nestačil ani Mbappého hetrik. Pozrite si zostrih šlágra španielskej ligy, ktorý rozhodol o titule:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
