Slovenské kluby sa ho báli, super forma v Ružomberku mu vyniesla reprezentáciu i zahraničie. Teraz sa po rokoch v cudzine postrach Niké ligy vrátil a s rodným mestom píše krásnu futbalovú rozprávku. Bude však hráčom Tatrana aj na jar?
Pre nejedného futbalistu Niké ligy je veľkou motiváciou. Martin Regáli totiž v minulosti dokázal, že medzinárodná kariéra sa dá vybudovať aj v našej najvyššej súťaži, keď sa tesne pred tridsiatkou prebojoval v Ružomberku do skvostnej formy a vybojoval si prestup za hranice i debut v reprezentácii.
Po niekoľkých rokoch v cudzine sa však vrátil domov a pre rodný Prešov vybojoval druholigový titul, čím ho vytiahol naspäť medzi slovenskú elitu. Teraz si užíva futbalovú horúčku, ktorá zavládla v meste. Veď nečudo, Tatran v Niké lige žiari, na jeseň si pripísal skalpy aj Slovana so Spartakom a zimuje na prahu prvej šestky.
Nemalý podiel na tom mal opäť aj dnes už 32-ročný kanonier, ktorý sa so siedmimi gólmi na konte radí k najlepších útočníkom súťaže a na mieste je tak otázka, ako to s ním bude počas zimného prestupového okna. S rodákom z Prešova sme si tak krátko po začiatku prípravy zavolali a porozprávali sa nielen o jeho budúcnosti, ale aj o fantastickom roku, ktorý v Tatrane zažili.
Od tohto týždňa ste po sviatkoch naspäť v práci. Niektorí vaši spoluhráči boli napríklad v Egypte, teraz musia byť v šoku z tých teplôt. Ako ste na tom vy a zima?
Akurát dnes nám nasnežilo, čo je na figu. Sneh troška komplikuje začiatok tej prípravy. Osobne však našťastie so zimou nemám problém, veď s deťmi sme cez sviatky boli aj na horách. Bolo tam super. Celkovo som sa cez voľno snažil čo najviac si oddýchnuť, a taktiež ešte byť s niektorými blízkymi, ktorých cez sezónu navštevovať nestíham. Bol to náročný rok.
Začali ste ho ešte v drese českej Karvinej. V rozhovore ste nám pred dvanástimi mesiacmi spomínali, že zvažujete ponuky zo zahraničia. Napokon ste sa však vrátili domov do Prešova. Ako sa rodilo toto rozhodnutie?
Mal som nejaké ponuky z Poľska a podobne, ale s manželkou sme si to vyhodnotili tak, že bude pre nás najlepšie, keď sa nateraz vrátime domov. Máme dve deti a neklamme si, aj ten vek mi už pomaly pribúda. Navyše, Prešov mal výborne nakročené k postupu do prvej ligy a veľkým lákadlom bol aj nový štadión. S odstupom času môžem povedať, že sa všetko naplnilo tak, ako sme si želali a bolo to výborné rozhodnutie.
Aký to bol pocit byť opäť lídrom tímu na ihrisku?
Príjemný. Vždy som vďačný, keď môžem mužstvu pomôcť a podieľať sa na čo najlepších výsledkoch.
Pripúšťalo sa v Prešove počas jari čokoľvek iné ako vyhrať druhú ligu?
Ani nie, bol to jasný cieľ. Aj keď na konci sme to oslavovali skôr a s pekným náskokom, určite to nebolo také jednoduché, ako sa to zdalo. Zápasy boli tesné a navyše sme nemali domáce prostredie, hrali sme v Stropkove. Ale zvládli sme to a dnes sme už v Niké lige, kde Prešov patrí.
Titul ste spečatili triumfom v Šamoríne, pričom krátko na to sa otváral v Prešove nový štadión. Zavládla už vtedy v meste futbalová horúčka, ktorú sledujeme posledné mesiace?
Náznaky tej horúčky tam boli už vtedy. Skvele to do seba zapadlo, pretože sme mohli nový štadión otvárať už rovno aj s trofejou v ruke. Bola to veľká párty, skvelé pocity a zážitok.
Do Niké ligy ste sa vrátili parádnym zápasom proti Slovanu na vypredanom novom štadióne, osobne ste tam skórovali. Bol to najpamätnejší zápas vašej kariéry?
Obidva zápasy so Slovanom v tejto sezóne boli pamätné. Či už ten prvý domáci, kde sme uhrali bod, alebo ten vonku, kde sme na Slovane dokázali zvíťaziť. Jeden aj druhý zápas určite patria medzi tie top v mojej kariére.
Dali ste úvodný gól tímu v najvyššej súťaži. Koľko ste prispievali do kasy v šatni?
V tom čase už som mal nejaké góly za Tatran v druhej lige, ktoré mi chlapci vyúčtovali. Prvý gól v novej aréne sa mi však nejako prepiekol, takže našťastie to nebolo nejaké drahé.
Výborná kulisa v zápasoch počas leta sa očakávala, no tá eufória v Prešove pokračovala aj počas celej jesene. Napokon ste mali dokonca najväčšiu priemernú návštevnosť v celej súťaži. Prekvapilo vás to?
Úprimne poviem, že áno. Osobne som si nevedel ani len predstaviť, že v mrazoch 13. decembra bude na zápas Prešov – Michalovce takmer vypredané. Naši fanúšikovia si za to zaslúžia absolutórium, ako nás celú sezónu ženú dopredu. S takou podporou nás naozaj mrzí, že tých bodov doma nebolo ešte o trochu viac.
Je tú futbalovú horúčku v meste cítiť aj mimo zápasov?
Áno, niekedy som z toho až prekvapený. Ľudia nás spoznávajú, chcú sa fotiť, chcú podpisy a po každom zápase si pýtajú dresy. Ak by som mal po každom zápase desať, rozdám ich všetky. Futbal skrátka v tom Prešove dlho nebol a ľudia sa ho chcú nabažiť. Tak už len verme, že to vydrží aj na jar.
Robí Tatran aj nejaké podujatia popri zápasoch, aby zvýšil zapojenie fanúšikov?
Určite. Myslím si, že klub prepája tím a fanúšikov veľmi dobre. Stále máme pred zápasom nejaký sprievodný program, ktorý priláka ľudí. Čo sa týka priamo nás, chodíme napríklad pravidelne do fanshopu sa podpisovať. Klub sa snaží naše zápasy propagovať a aj v tomto smere sa tu odvádza dobrá práca a prináša ovocie.
Nadšenie z Niké ligy fanúšikov neopustilo, aj keď ste za prvé tri mesiace ročníka vyhrali iba raz. Aká bola však atmosféra v tíme počas toho úvodu sezóny?
Neboli sme nejak vyslovene frustrovaní, ale snažili sme sa robiť maximum pre to, aby tie víťazstvá prišli a častokrát k tomu chýbalo málo, čo samozrejme prináša sklamanie. Možno aj tým, že sme mali pred sezónou väčšiu obmenu kádra, tak sme potrebovali čas aby sme si sadli. Napokon nám prospela aj zmena trénera a tie body začali prichádzať.
Zmenili atmosféru v tíme triumfy nad Slovanom a Spartakom na prelome októbra a novembra?
Určite áno. Zlomový bol pre nás najmä zápas na Slovane, kde sme odohrali fakt dobrý duel. Vyhrali sme ho, mužstvo nabralo sebavedomie a zrazu sme verili, že môžeme hrať s každým, že môžeme každého poraziť. Bol to veľký zlom v tej sezóne.
Zimujete štyri body od prvej šestky. Čo by pre tím znamenalo, keby ste sa tam prebojovali?
Je to náš veľký cieľ, pretože určite by to podporilo aj tú eufóriu v meste. Chceme udržať fanúšika na tribúne a bojovať s najlepšími tímami každý týždeň môže byť cesta, ako to dosiahnuť.
Vy sám ste v sezóne zaznamenali už deväť gólov. Zrejme už nie je fanúšik slovenského futbalu, ktorý by nepoznal vašu tradičnú oslavu. Aká je jej história?
Prvýkrát som ju použil ešte možno štyri-päť rokov dozadu, a to už vám ozaj neviem povedať, čo sa mi honilo hlavou, keď som sa rozhodol kopnúť do rohovej zástavky. V Ružomberku sa z toho však stala tradícia. Potom som od tej oslavy upustil a keď som sa do Tatrana vrátil, tak prvé tri zápasy som gól nedal. Začal som cítiť tlak, pretože som sem prišiel, aby som tie góly strieľal. Keď som dal prvý, spontánne som si z eufórie znova do tej rohovej zástavky kopol a potom som zostal tej oslave verný.
Máte najlepšiu formu za dlhé roky. Kedy ste sa naposledy cítili v takejto fazóne?
Asi ešte v Ružomberku. No nemyslím si ani, že som sa v zahraničí nejak trápil. Prvú sezónu v Kortrijku aj v Karvinej som sa cítil dobre. Politika tých tímov však rozhodla, že dnes som v Tatrane Prešov a som rád ako sa to napokon celé poskladalo.
V tom Ružomberku vás vtedy forma vyniesla aj do národného tímu. Teraz sa ide bojovať o majstrovstvá sveta. Cítili by ste sa s touto fazónou na reprezentáciu opäť?
Viem, ako to funguje. Reprezentácia sa už pozerá po mladších hráčoch a ten vývoj futbalu niekam smeruje. Myslím, že táto kapitola je už za mnou. Ak by však nominácia predsa len prišla, ani na sekundu by som neváhal a prijal pozvanie na zraz, o tom sa ani nemusíme baviť.
Tréner Cifranič na úvod vašej zimnej prípravy spomenul, že sa rieši aj niekoľko možných odchodov z tímu. Máte aj vy nejaké ponuky, alebo ste pevne rozhodnutý ostať?
Nad odchodom momentálne nerozmýšľam. Do Prešova som sa vracal s tým, že idem naspäť domov, chcem tu hrať čo najdlhšie a pomáhať mužstvu. Momentálne sa mi tu darí a som za to rád.
Nepresvedčila by vás ani ponuka zo Slovana, s ktorým ste boli v roku 2024 v kontakte a ktorý teraz potrebuje posily do ofenzívy?
Tak samozrejme. Každý hráč sa stále chce posúvať a hrať v čo najlepších kluboch. Nakoľko je to momentálne reálne ale neviem.
A čo zaujímavá ponuka zo zahraničia? Viete si ešte po skúsenostiach z Kortrijku a Karvinej predstaviť ísť za hranice?
Záležalo by na konkrétnej ponuke a kto by za ňou stál ako tréner. Neviem, ako by sa k tomu Tatran postavil, pretože mám tu zmluvu do leta 2027, ale určite by som to zvážil, keby mi to dávalo zmysel. Na zahraničie som nezanevrel. Ako som povedal, keď majú hráči možnosť, chcú sa posúvať a chcú hrať na čo najvyššej úrovni čo najdlhšie. A ja nie som výnimkou.
Jar v Prešove by ste si však mohli ochutiť aj o zisk ceny kráľa strelcov. Michal Faško zo Žiliny síce jemne odskočil, ale so zvyškom najlepších kanonierov ste dokonalo v kontakte. Pokukujete aj po tejto štatistike?
Popravde, ani trochu. Budem rád za každý gól, no vždy uprednostním tím. Futbal funguje ako kolektívny šport, tam sa na individuálne trofeje a štatistiky úplne nehrá. Keď sa bude dariť tímu, verím, že sa bude dariť aj mne. A keď budeme čo najvyššie a ja tomu budem pomáhať svojimi gólmi, tak budem šťastný a vďačný.
Pozrite si zostrih zo zápasu Prešov - Skalica, v ktorom sa Martin Regáli chopil role hlavnej postavy.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
