Sťahoval sa cez pol sveta s cieľom, ktorý sa nesplnil, no nekapituloval. Nakráčal za riaditeľom a o pár týždňov už hral po boku legendy. Hoci nenastúpil polroka, čoskoro opäť čítal Calzonovu pozvánku a na jeseň už s Gašparíkom kraľovali Poľsku. Teraz je však niekdajší objav Niké lige v situácii, ktorú mu nezávidí nik.
Matúš Kmeť v minulom roku prekvapil celú slovenskú futbalovú obec veľkým prestupom z Niké ligy až za veľkú mláku. Z ďalekej Ameriky si ho vyhliadli skauti bohatého Minnesota United a slovenský obranca sa ponuky nezľakol.
Rodák z Ružomberka, ktorého mnohí experti pasovali do role potenciálneho nástupcu Petra Pekaríka na pravom kraji reprezentačnej jedenástky, sa zaraz sťahoval cez pol sveta za vidinou veľkého progresu. V Saint Paul to však hladko nešlo, veď za áčko svojho kmeňového klubu za posledný rok a pol nehral ani raz.
Jeho kariéra však medzitým ani náhodou nestagnovala. Trávniky brázdil opäť v Európe, bol pri historickom triumfe nad Nemeckom v reprezentačnom šate a pod trénerom Gašparíkom a s Lukasom Podolskim po boku kraľoval Poľsku.
Napriek tomu pred zimou ani nevie, či o mesiac odštartuje zimnú prípravu opäť na severe u susedov, za Atlantikom či niekde úplne inde. S 25-ročným pravým bekom sme sa tak po jesennej etape sezóny pozhovárali, aby sme zistili, čo sa stalo v Amerike, ako kabína v Górniku prijala trénerskú legendu Trnavy či aké je v dnešných dňoch ťažké obrať princa Poldiho.
Sezónu 2024 ste v Amerike ukončili predčasne, no v klube vám povedali, že od nového roka s vami počítajú. Viac ste však za Minnesotu nenastúpili. Čo sa stalo počas zimnej prípravy?
Tá jeseň pre mňa nebola ľahká. Zo Slovenska som do Ameriky išiel za účelom, ktorý sa vôbec nesplnil, čo ma dosť štvalo. Povedali mi, že počas zimy dostanem šancu vybojovať si miesto v zostave. Keď sa ale začala príprava, hneď som vycítil, že som až nejaký tretí alebo štvrtý v poradí na ten môj post. Navyše som bol už pol roka bez ligovej záťaže, a tak som sa rozhodol nestrácať čas. Išiel som priamo za generálnym riaditeľom, povedal som mu, ako to vnímam, a požiadal som o hosťovanie.
V Amerike bol po vás vlani dopyt, okrem Minnesoty sa zaujímali aj tri ďalšie kluby. Na jar ste však zamierili naspäť do Európy. Snažili ste sa zostať za veľkou mlákou?
Nie, jednoznačne som chcel Európu. V Amerike sa koncept hosťovaní ani veľmi nevyužíva, skôr tam fungujú výmeny hráčov. No a ísť do nižšej súťaže by pre mňa nemalo absolútne žiadny zmysel.
Cez pol sveta ste sa sťahovali aj s manželkou, po polroku ste sa sťahovali naspäť. Bolo to také náročné, ako to znie?
Možno ešte náročnejšie. Za ten čas sme si tam stihli zariadiť množstvo vecí, od bývania až po auto, všetko na ročnú zmluvu. Po pol roku sme to museli rušiť. V Amerike sa prenajímajú byty úplne prázdne, bez nábytku, takže sme veľa vecí kupovali. Doviezť to do Európy sa neoplatilo. Finančne aj psychicky nám to dalo poriadne zabrať.
Napriek tomu ale rozhodnutie prijať tú ponuku vôbec neľutujem. S klubom to síce nevyšlo, ale veľa sme pocestovali a bola to skvelá skúsenosť. Na to je predsa mladosť, nie? Mohol som si z prvej ruky spraviť názor na MLS a otvorilo mi to aj dvere vo futbalovom svete. Je predsa rozdiel, keď má človek v životopise len slovenskú ligu a keď americkú. Videl som to hneď začiatkom roka, keď nebol problém nájsť klub na hosťovanie.
Napokon to padlo na Górnik Zabrze, tradičný klub v kvalitnej lige. Rokovali ste aj s inými zaujímavými klubmi?
Najskôr sme mali dohodu s jedným klubom zo Švédska. Zmluva už bola pripravená, čakalo sa len na podpis. V poslednej chvíli však prišla ponuka z Górniku. Predali dvoch pravých obrancov, takže ma potrebovali, a Poľsko mi je ako Slovákovi bližšie. Všetko išlo ako po masle a skončil som tu.
Majú v Górniku nejaký originálny uvítací rituál?
Iba klasiku, nový hráč musí pred kabínou zaspievať. Kto má talent, zvládne to s noblesou, čo však určite nie je môj prípad.
Čo je však celkom rarita, je prítomnosť legendy, akou je Lukas Podolski. Aké je to zdieľať kabínu s ikonou svetového futbalu?
Je to obrovský líder a veľká česť učiť sa od neho. Minule sme sa s chalanmi rozprávali o tom, ako sme v detstve pozerali majstrovstvá sveta 2010 a potom nám došlo, že on tam vlastne bol a strieľal góly.
Hovorí sa o ňom, že je vášnivým hráčom hry FIFA. Už ste boli u neho s chalanmi zahrať?
To zas nie, hoci vychádza so všetkými dobre. Drží si však určitý nadhľad. Za prvé kvôli svojej pozícii v klube, no a za druhé, má takmer štyridsať rokov a syna vo veku niektorých našich spoluhráčov. Ten vekový rozdiel je niekedy cítiť. V kabíne s nami zasranduje hneď, ale na kávičky tak úplne nechodíme.
Ste obranca, na tréningu tak zrejme často stojíte proti sebe. Je stále cítiť, že kedysi patril k najlepším hráčom sveta?
Samozrejme. Osobne si myslím, že s vekom individuálna kvalita neodchádza, iba fyzická sila a vytrvalosť. Tú ľavačku má stále neskutočnú, úplná raketa. Poslúcha ho na slovo, kde chce, tam to dá. Je veľká radosť pozerať, ako si po tréningu postaví mladého brankára a ten tam len stojí a pozerá, lebo na tie jeho bomby sa skrátka nedá reagovať.
Stále má aj veľký zápal pre hru. Napríklad keď s ním idem jeden na jedného a náhodou mu zoberiem loptu, tak ani zďaleka nemám vyhraté, on to len tak nenechá. Pre obrancu je na zváženie, či mu ju chce zobrať, lebo potom je to cítiť na členkoch.
Kvôli nezdarom v Amerike ste napokon boli mimo poriadneho ligového zaťaženia takmer deväť mesiacov. Ako na jar chutilo opäť hrávať každý týždeň?
Cítil som ten herný výpadok na kondičke, po 60 minútach som už začínal chytať kŕče. Rýchlo som sa ale dostal do hernej pohody a cítil som aj dôveru od spoluhráčov a trénera. Pre mňa ako hráča, ktorý predtým hrával iba v Ružomberku a v Trenčíne, bolo zároveň neskutočné nastupovať na plnom štadióne.
Keď tam bolo 13-tisíc ľudí a Poliaci mi povedali, že ich prišlo tentokrát málo, bol som z toho hotový. Je to pre mňa obrovský doping a vždy, keď som bol na ihrisku, tak som absolútne zabudol, že som mal nejaký herný výpadok.
Zaskočila vás úroveň poľskej ligy?
Oproti Niké lige tam je istý rozdiel, najmä v návštevnosti a v atmosfére na zápasoch. Inak to je ale podobné, hráči sú možno trochu rýchlejší a technickejší, ale nechcem dehonestovať našu ligu, pretože má svoju úroveň. My ako Slováci máme tendenciu všetko, čo je naše, zhadzovať. Ja si však myslím, že vôbec nie je ľahké sa u nás ukázať a presadiť sa.
Koniec-koncov, tvoj klub si zo slovenskej ligy v lete vyhliadol aj trénera. Aké si mal pocity, keď vysvitlo, že ťa bude trénovať Michal Gašparík?
Pocity boli pozitívne. Človek by nečakal, že sa v zahraničí stretne so slovenským trénerom, lebo len málokedy sa dostanú za hranice. Tešil som sa. Hneď sa ma všetci pýtali, aký typ trénera to je, aké mám na neho referencie, keďže som ho poznal z Niké ligy.
V minulej sezóne bol Górnik deviaty, teraz bojujete o priebežné prvé miesto. Čo všetko tréner Gašparík pomenil po svojom príchode?
Tréner je detailista, na každého súpera sme sa začali veľmi dobre pripravovať. Ďalej mu je vlastný taký ten taktický futbal, hlavne disciplína na ihrisku a kontrola hry bez lopty. To sme potrebovali zmeniť. Hneď na začiatku sezóny nám nastavil, že v ofenzíve máme voľnosť a môžeme rozvíjať kreativitu. Ale v defenzíve máme jasné pravidlá, poriadok a musíme ich dodržiavať.
V posledných dvoch zápasoch sme si to trochu pokazili, ale celú jeseň sme patrili k najlepšie brániacim tímom, často aj s čistým kontom. Dá sa povedať, že čo do nás chcel vštiepiť, to sa mu podarilo.
Ako prijali ostatní hráči toľko zmien?
Osobne si myslím, že zo začiatku boli skeptickí. Musel si získať kabínu, starších hráčov. Náš tím bol minulý rok veľmi ofenzívne ladený, všetci sme chceli hrať balkánsky futbal a baviť sa. Keď tréner začal učiť defenzívne veci, trvalo týždeň či dva, kým hráči pochopili, že nechce, aby sme len bránili.
Chcel nám pomôcť napraviť defenzívu. Keď prišli prvé zápasy a zistili sme, že v ofenzíve máme stále rovnakú voľnosť, len sme takticky lepší dozadu, začali ho rešpektovať. Teraz funguje spolupráca výborne.
Výsledkovo ste na tom zatiaľ v sezóne boli asi nad plán dobre. Skloňuje sa po takmer štyridsiatich rokoch v kabíne aj slovo „titul“, alebo to zatiaľ beriete s rezervou?
Je to strašne ďaleko. Každý, kto sleduje poľskú ligu, vidí, že je neuveriteľne vyrovnaná. Stačí sa pozrieť na tabuľku. Sme druhí, máme 30 bodov ako prvá Wisła, ale posledný Piast má 17. To je rozdiel 13 bodov medzi titulom a spodkom tabuľky. Všetko je to len otázka štyroch zápasov. Každý môže poraziť každého, takže z hry o titul vlastne nie je nikto vonku.
Mali ste teraz aj dvojzápas s Lechiou Gdaňsk, za ktorú hrá aj Tomáš Bobček, hrdina poslednej reprezentačnej prestávky. Asi je iba otázkou času, kedy si pre neho príde nejaký väčší klub, veď skloňujú sa aj sumy, ktoré by mohli byť rekordom pre poľskú ligu. Vnímajú ho aj ostatné tímy ako novú hviezdu súťaže?
Určite áno. Nie je to klasický typ útočníka, ktorý len čaká, kým mu niekto niečo pripraví. Obetuje sa, robí veľa pressingu aj čiernej roboty. A do toho dáva ešte aj góly. Poľská liga mu sedí, má neskutočné čísla. Momentálne má odohratých 33 zápasov v Ekstraklase a strelil v nich 21 gólov, plus má množstvo asistencií. Určite ten prestup príde. Môže to byť teraz, v lete, alebo aj neskôr. No pokiaľ bude takto pokračovať, tak som presvedčený, že mu to vyjde.
Nielen Tomášovi, ale aj vám sa podarila tento rok reprezentačná premiéra, hoci zatiaľ iba v priateľskom zápase. V kvalifikácii ste síce boli v nominácii, ale na ten pravý kraj napokon ešte tréner Calzona uprednostnil stopéra Norberta Gyömbéra. Ako hodnotíte tento rok z reprezentačného hľadiska?
Určite pozitívne. V prvom rade som sa do reprezentácie vrátil. V prípravnom zápase s Izraelom som hral od začiatku, čo bola veľká skúsenosť. V kvalifikácii som šancu nedostal, ale to je rozhodnutie trénera. Ja môžem len makať a čakať na príležitosť. Som mladý, takže verím, že mám ešte niečo pred sebou. Už len byť súčasťou tímu, hoci len na lavičke, však bolo skvelé. Domáci zápas s Nemeckom a oslavy v šatni si budem pamätať ešte dlho.
A čo celkové hodnotenie vášho roka? Pred časom sme sa rozprávali, že vaším cieľom je zlepšiť defenzívne činnosti, keďže ste boli skôr ofenzívnym obrancom. Tréner vás však občas využíval aj ako krídlo...
To je presne to, že tréner Gašparík je veľký taktik. Áno, na súpiske som bol písaný ako krídlo, ale často som padal do zadnej päťky a bránil normálne. Bolo to taktické prekvapenie pre súperov, ktorí sa potom na nás nevedeli dobre pripraviť.
Celkovo hodnotím to pôsobenie v Poľsku super. Minutáž bola výborná a s výkonmi som spokojný. V niektorých defenzívnych aspektoch som sa zlepšil, no keďže som začínal ako záložník, asi to so mnou už pôjde a tá ofenzívnosť mi zostane. Ale chcem sa zlepšovať aj naďalej.
Jesenná časť ligy sa teraz v Poľsku skončila. Stále ste kmeňový hráč Minnesoty. Vrátite sa za veľkú mláku, alebo aj na jar plánujete byť v Európe?
Mám v Minnesote zmluvu ešte do konca roka 2026 s tým, že je tam aj opcia. Nie je ale tajomstvo, že zrejme budem na jar hľadať opäť nejaký nový klub, či už to bude prestup alebo hosťovanie. Górnik zatiaľ opciu neaktivoval, hoci ešte s nimi komunikujeme.
Možnosti sú otvorené. Budem však samozrejme preferovať kluby, v ktorých budem mať naozaj priestor na dobrú minutáž. Ak by sa podarilo, veľmi rád by som ostal v Európe. Budem to však riešiť počas nasledujúcich dvoch mesiacov, takže sviatky budú zaujímavé…
Aspoň bude čas dobehnúť zameškané doma?
Veru. Aj s manželkou nás čaká veľa návštev, ideme obehať celú rodinu, užiť si s nimi čo najviac času a pôjdeme aj pozrieť kamarátov, ktorých máme tu v Ružomberku. Teším sa na všetkých.
Pozrite si zostrih zo zápasu Niké ligy, v ktorom Košice šokovali Slovan.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
