Osemsto kilometrov od domova si už ako trinásťročný musel prať vo vani a často nemal dosť peňazí ani na to, aby si kúpil raňajky. Živil sa predajom kávy a predtým, než vzal rolu hlavného trénera našej reprezentácie, robil všade iba asistenta. Aj preto ho Slováci kritizovali ešte skôr, ako ho spoznali. Napriek tomu môže Francesco Calzona už tento rok dokázať to, čo nikto pred ním.
Ak by uspel v kvalifikácii, stal by sa prvým trénerom, ktorý našu reprezentáciu v ére samostatnosti dostal na európsky i svetový šampionát. Prevýšil by tak i velikánov Jána Kozáka či Vladimíra Weissa. A to sa veľká časť verejnosti búrila i stále búri, že na lavičke nechce cudzinca.
„Nechcem prevýšiť predošlých trénerov, túžim dosiahnuť úspech pre Slovensko, teda postúpiť na majstrovstvá sveta. Ak by som pre to nespravil všetko, bolo by to moje zlyhanie,“ hovoril v otvorenej debate pre Denník Šport Francesco Calzona.
Pochádza z 30-tisícového kalábrijského mesta Vibo Valentia, ktoré sa v Taliansku radí skôr k chudobným. A hoci už viac než štyri dekády žije na severe, stále sa cíti ako južan.
„Boli sme päťčlenná rodina, pričom pracoval len otec. Nikdy nám nič nechýbalo, ale často sa stalo, že z výplaty sa nepodarilo odložiť ani jednu líru. Z tohto pohľadu dnes žijem iný život, no práve preto sa určite nepovažujem za bohatého. Bohatstvo vnímam v zdraví rodiny a žijúcich rodičoch, materiálna stránka ide u mňa bokom.“
Z domu odišiel ešte ako 13-ročný, svoj najväčší sen – stať sa profesionálnym futbalistom – živil o 800 kilometrov ďalej.
„Žil som sám v internátnej izbe. Pral som si veci vo vani a aby mi vyschli, musel som mať otvorené okno. Rodina ma podporovala, samozrejme, aj finančne. Z domu mi poslali toľko peňazí, koľko mohli. Občas mi to však vyšlo len na polovicu mesiaca a ďalších pätnásť dní som si nemohol kúpiť ani raňajky. Táto životná skúsenosť ma naučila, že peniaze nie sú všetko a náročnejšie podmienky vám môžu len pomôcť,“ spomína 56-ročný kouč.
Našliapnuté mal výborne, už v šestnástich debutoval v Serii B (druhá najvyššia talianska súťaž) za Arezzo. Napriek tomu kariéra, akú si predstavoval, nenabrala reálne kontúry.
„Myslím si, že najväčší problém spočíval u mňa v hlave. Samozrejme, niečo mi chýbalo aj v nohách, ale najmä som nebol mentálne na takej úrovni, aby som hral veľký futbal,“ priznáva úprimne.
Po konci hráčskej etapy sa živil predajom kávy, čo mu najmä pred zasadnutím na trénerskú lavičku slovenskej reprezentácie hanlivo pripomínala verejnosť i médiá.
„Chápem, že to u ľudí vyvolávalo otázky. No pre mňa to bola veľmi pozitívna skúsenosť. Nebolo to o tom, že by som predával kávu na ulici. Bol som manažérom predaja v jednej pražiarni, mal som pod sebou viacerých ľudí. Naučil som sa veľa o tom, ako ich viesť, o pracovných vzťahoch, o krízových situáciách. Dodnes z toho ťažím,“ vysvetlil a jedným dychom dodal.
„Moji bratia majú bar a chvíľu som pracoval v biznise aj s nimi. Ale to bolo ešte predtým, ako som sa začal venovať káve. Považujem za veľmi dôležité, že som okúsil, aké je to ráno vstávať s pomocou budíka a chodiť do práce v stanovenom čase,“ povedal pre Denník Šport.
Život mu zmenila ponuka od bývalého trénera, legendárneho Maurizzia Sarriho. „Oslovil ma, aby som mu robil asistenta a spolu sme sa potom dostali zo štvrtej ligy až do Serie A. Preto som nechal dobre platenú prácu manažéra predaja kávy a dal som sa na vrtkavé futbalové remeslo, kde sa veci často menia z dňa na deň.“
Keď obdržal ponuku Slovenského futbalového zväzu, pozrel si všetky zápasy reprezentácie od roku 2017. Práve vtedy náš národný tím podľa jeho slov zdobila najväčšia kvalita. Paradoxne, na majstrovstvá sveta 2018 v Rusku sa ako jediný celok v tabuľke druhých tímov neprebojovala.
„Tvorili ju hráči v dobrom veku a vo forme, boli pravidelne vyťažovaní v silných ligách. Znepokojovala ma však jedna vec. Zo slovenského tímu som mal pocit, že ide zápas odohrať s tým, že ho musí odohrať. Nie s tým, že chce niečo dokázať,“ upozornil taliansky lodivod a pokračoval.
„Za cieľ som si dal jediné – chcel som, aby bol slovenský národ hrdý na svoj tím. Aby mali bežní ľudia radosť z nášho futbalu. Nikdy nie som spokojný s tým, čo sme v zápase predviedli. Vždy nájdem nejaké chyby. Pocit zadosťučinenia mi dodáva spokojnosť ľudí na tribúnach.“
Veľká časť verejnosti sa voči jeho príchodu vymedzovala, za kormidlo si žiadala domáceho trénera. Pochybovala o niekom, kto dovtedy robil iba asistenta. „Cudzinec“ však neľahké pripomienky k svojmu životopisu akceptoval.
„ Je normálne, že ľudia posudzujú trénera na základe predošlých skúseností. Nielen na Slovensku, ale na celom svete. Vedel som, že len tvrdou prácou zmením pohľad ľudí na moju osobu. Reprezentovať Slovensko je pre mňa česť a zároveň zodpovednosť, ktorú cítim voči celému národu. Viem, že sa nikdy nebudem páčiť všetkým. Vždy sa nájdu kritici, ale čeliť kritickým názorom je moja práca. Škrie ma len jediná vec, keď viem, že tie kritické názory sú nielen prehnane agresívne, ale aj takpovediac politicky motivované, a preto sú zákerné. Určite sa nájdu aj takí, ktorých by potešili prehry, ak by viedli k môjmu odchodu. Pritom ja mám rovnaký záujem ako všetci ľudia pracujúci v slovenskom futbale, som jeden z nich,“ hovorí.
Nie je to tak dávno, čo si Calzona cez médiá vymieňal ostré názory aj s Vladimírom Weissom starším. Neskôr však chválil výkony Slovana a kouč „belasých“ zase ocenil hru reprezentácie. Dnes si napriek všetkému vie predstaviť, že by s ním zašiel i na kávu.
„Samozrejme. Možno by sme mali napokon veľmi dobrú futbalovú debatu. Vladimíra Weissa vnímam ako slovenskú trénerskú legendu, obrovskú osobnosť, priam až inštitúciu. Zaslúži si poklonu za celú svoju kariéru,“ sňal klobúk Calzona.
Na kurzy angličtiny chodí trikrát týždenne, pred médiami či na oficiálnych podujatiach však stále využíva výhradne taliančinu.
„Výrazne som pokročil. Stále však nehovorím tak dobre, aby som presne vystihol svoje myšlienky. Bol by som nerád, ak by z mojich zle vyslovených viet vznikli nedorozumenia,“ ozrejmil muž, ktorý má rád pikantné jedlá, oceňuje slovenskú kuchyňu a voľné chvíle trávi s rodinou alebo na prechádzkach po lese.
Vypočujte si slová Stanislava Lobotku na adresu Francesca Calzonu:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
