Ako obranca útočí na čelo tabuľky strelcov, pýši sa málokedy videným double v palmarés a pre pozvánku do reprezentácie by nevylúčil ani zmenu pozície. Vzory medzi svetovými hráčmi pritom nemá, je totiž obdivovateľom fígľov najlepších koučov a už v 26 rokoch si vie predstaviť po kariére trénovať. Reč je o slovenskom stopérovi, ktorého meno v posledných týždňoch spoznalo celé Česko.
Meno Dávida Krčíka sa počas jesene stále častejšie objavuje v slovenských i českých športových plátkoch a dokonca sa začína nesmelo skloňovať aj v súvise s národným tímom. Objavil sa na scéne nový mladý talent? Nie tak úplne.
Už 26-ročný Slovák však v ostatnom čase ukazuje zreteľný výkonnostný progres. V Česku patrí ako stopér, hrajúci v tíme zo spodnej polovice tabuľky, medzi najlepších strelcov súťaže, pričom k špičke patrí napríklad aj v štatistikách ako úspešné prihrávky či vyvezenia lopty za obrannú líniu.
Jeho úspech však nie je náhodný. Viedla k nemu dlhá cesta, o ktorej sme s obrancom MFK Karviná exkluzívne podebatovali, pričom sme zistili aj niečo málo o jeho pohľade na potenciálnu ponuku z reprezentácie, možný prestup v zime, či o jeho snoch do ďalšej kariéry.
Dávid sa narodil v lete posledného roku minulého tisícročia v Prievidzi. V tomto meste prežil celé svoje detstvo a tak nie je prekvapením, že nejaký čas to skúšal aj na basketbalových palubovkách. Napokon mu však učaroval futbal.
„Môj o tri roky starší brat začal hrať futbal a ja som k nemu vzhliadal. Práve on ma k tomu priviedol,“ ukáže Dávid prstom na aktuálne pravého obrancu nikéligového Komárna, Adama Krčíka, na úvod nášho rozhovoru.
„Hral som s bratom a jeho spoluhráčmi, ktorí boli o tri alebo štyri roky starší, na ich tréningu. Prišiel pán tréner a spýtal sa ma, či by som nemohol na ďalší deň prísť trénovať so svojou vekovou kategóriou,“ uškrnie sa mladší z bratského dua pri otázke ohľadom prvej spomienky na futbal.
Dávidova futbalová kariéra tak začala v rodnom meste. V miestnom FC Baníku prešiel všetkými vekovými kategóriami, od mládežníckeho až po mužský futbal. Tesne pred dovŕšením dospelosti sa presunul do áčka, ktoré vtedy hralo tretiu slovenskú ligu a netrvalo dlho, aby si ho v roku 2019 vyhliadol druholigový Liptovský Mikuláš.
Ako sám hovorí, počas tejto cesty si nikdy nepripúšťal, že by futbal nebol jeho budúcnosťou, hoci mnohí jeho rovesníci a kamaráti postupne vešali kopačky na klinec. Nebol totiž iba vášnivým hráčom, ale miloval sledovať aj šport ako taký. Zaujímavé je, že ako fanúšik Barcelony nemal ani tak vzory medzi slávnymi hráčmi, ale väčšmi ho fascinovali taktické fígle najúspešnejších trénerov.
„Mám dnes síce iba 26, ale za takých pätnásť alebo dvadsať rokov by som si veru vedel predstaviť raz po kariére byť aj trénerom, kondičným koučom alebo športovým riaditeľom. Skrátka niečo okolo futbalu,“ zasmeje sa futbalista, ktorý do dnes vo veľkom sleduje aj svetové súťaže ako Premier League či La Ligu.
Po prestupe do Liptovského Mikuláša netrvalo dlho a zaznamenal svoj prvý futbalový úspech. S Tatranom totiž dokázal v roku 2021 vyhrať druhú ligu a postúpiť do najvyššej slovenskej súťaže. Tam si zahral počas nasledujúcej jesene, no v zime sa rozhodol iniciovať hosťovanie.
„Boli sme vtedy v horšej situácii v tabuľke a tréner Petruš sa rozhodol viac dávať priestor starším hráčom. Mal som tak menšiu minutáž, ako som si predstavoval, no a myslel som si, že to môže pokračovať aj v jarnej časti. Aj s mojím manažérom sme si teda povedali, že tú kariéru pôjdem naštartovať inde,“ hovorí Dávid, ktorý následne strávil polroka v Jihlave.
Česká druhá liga sa mu pozdávala, preto keď počas ďalšieho leta ukázal iný tím z tejto súťaže, MFK Karviná, veľký záujem o jeho služby, dlho neváhal. Do Česka sa teda sťahoval natrvalo a hneď vo svojej prvej sezóne vyhral s novým zamestnávateľom druhú ligu. Skompletizoval tak málokedy videné československé druholigové double.
Karviná sa následne zvládla v elitnej súťaži našich západných susedov udržať a Dávidova kariéra nabrala jasnú trajektóriu. Chcela to však až príchod trénera Martina Hyskýho, aby slovenský stopér začal naplno odomykať svoj potenciál.
„Má herný štýl, ktorý mi neskutočne pasuje. Má rád tú futbalovosť, ktorú ja proste milujem. Mal som pred ním trénerov, ktorí dávali prednosť skôr výsledkom. Pomohla mi aj dôvera, ktorú má vo svojich hráčov a dobre ju aj komunikuje. Nikdy vám nedá pocítiť, že ste na druhej koľaji,“ nevie si vynachváliť svojho dnes už bývalého lodivoda, ktorý nedávno kývol na lákavú ponuku vicemajstra Viktórie Plzeň.
Tréner Hyský tak opäť ukázal, že ak s hráčom citlivo a správne pracujete, dokáže sa výrazne zlepšiť aj neskôr po dvadsiatke, na čo prikyvuje aj náš respondent: „Súhlasím s názorom, že možno sa až príliš v posledných rokoch tlačí na to, aby už 18-roční alebo 20-roční chalani boli hotoví hráči, vzhliada sa k nim a trochu sa odpisujú hráči v strednom a staršom veku. Som príklad, že aj časom sa dá vybudovať fajn kariéra.“
O tom, že Dávid zažíva v aktuálnej sezóne dosiaľ životný ročník, niet pochýb. Po dvanástom kole českej Chance league je ako stopér s piatimi gólmi na štvrtom mieste tabuľky strelcov, má druhú najpresnejšiu prihrávku v súťaži (56 %), najviac vyvezených lôpt z obrany a najviac presných prenesení hry dopredu na zápas (5,3 na duel).
Vďaka svojej rokmi vypilovanej technike je v tíme aj prednostným exekútorom penált, veď podľa svojich slov si na strely z bieleho bodu veril už od dorastu. Jeho meno sa stále viac a viac začína skloňovať v českých i slovenských médiách, čo ho veľmi teší.
„Som rád, že sa o mne začína hovoriť, hoci osobne médiá až tak nesledujem. Väčšinou mi musí priateľka ukázať daný článok. Ona to všetko pozorne sleduje a potom mi reportuje, kto a kde čo napísal,“ zasmeje sa rodák z Prievidze.
Ako to už býva zvykom v krajine malej ako Slovensko, ako náhle sa nejaký jej hráč začne presadzovať kdekoľvek v zahraničí, s jeho menom sa okamžite začne spájať slovo reprezentácia. Tak je tomu aj v posledných dňoch, čo Dávid eviduje.
„Reprezentovať svoju rodnú krajinu by malo byť snom každého hráča a ja nie som výnimka. Urobím všetko pre to, aby som tam raz bol nominovaný. Pevne si však uvedomujem, že máme veľmi kvalitne obsadený stopérsky post,“ uvažuje Dávid, ktorý by dokonca pre národný dres nevylúčil ani zmenu pozície.
„Už som párkrát hral na pravom kraji obrany, keď sme museli improvizovať pre zranenia. Určite tam viem zahrať. S novým trénerom sme sa o zmene pozície zatiaľ nebavili, som primárne stopér, no ak by to malo nejaký cieľ prečo to meniť, tak určite nevravím nie a bol by som k tomu otvorený,“ odpovedá na otázku ohľadom dlhodobo problémovej pozície pravého krajného obrancu v slovenskom národnom tíme.
Aj vďaka Dávidovým výkonom Karviná bojuje o účasť v ligovej skupine o titul, no stále ide o tím z druhej polovice tabuľky. S jeho aktuálnou formou bude v zime na muške mnohých tímov a ak príde ponuka zaujímavá pre neho i klub, posunu v kariére sa brániť nebude.
„Robím všetko preto, aby som sa mohol posunúť. Pevne verím, že kluby si to všímajú. Nebudem ale zase na nič tlačiť, keď príde tá správna chvíľa, správny klub, urobím ten krok vpred,“ hovorí Slovák, ktorý by si podľa svojich slov vedel predstaviť všetko, od návratu na Slovensko, cez zotrvanie v Česku, až po odchod do zahraničia.
„Moja vysnená liga? Keďže som taký typ futbalistu, ktorý si užíva futbalovosť, tak určite by ma lákalo Španielsko. No nemusíme sa však ani baviť, nepohrdol by som ani Premier League, Nemeckom alebo Talianskom,“ zasmeje sa na záver našej debaty podľa portálu Sofascore tretí najlepší hráč českej ligy, s priemerným hodnotením parádnych 7,3 bodov z desať na zápas.
Dávid Krčík sa proti Olomoucu presadil už štvrtýkrát v rade. Sledujte zápasy českej Chance ligy naživo na Voyo.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
