Pred dvadsiatimi rokmi zachránil kariéru sebe i Vladimírovi Weissovi. Svoju premiérovú sezónu na poste šéfa lavičky zakončil ako tréner roka – tretí najmladší tím sveta dostal do Európy, na druhú priečku v lige i do finále pohára. A keď sa ho dnes spýtate na titul, odpovie vám to, čo máloktorý Žilinčan – prečo nie?
Zakladá si na zdravých vzťahoch s hráčmi a tí by ho nasledovali aj do pekla. Pred médiami či fanúšikmi ich neraz chráni, no keď bolo treba narobiť poriadky, šatňa už volala aj na poisťovňu.
„Čosi sa mi vy vyhrotenej situácii nepáčilo, bola z toho škodová udalosť,“ smeje sa kedysi miliónový hrdina Petržalky a dnes tréner Žiliny Pavol Staňo.
Patria jeho zverenci Michal Faško a Samuel Kopásek do reprezentácie? „Mišo by bol rovnako dobrý hocikde. A Samo má ešte lepšiu formu ako na mládežníckom Eure,“ odkazuje v exkluzívnom rozhovore pre TVNOVINY.sk.
Nezačnem otázkou, ale hádankou. Viete, čo ste robili o takomto čase, presne pred dvadsiatimi rokmi?
Ty kokso. Tak teraz ste ma zaskočili. Prestupoval som? Nie... Liga majstrov, niečo také? (smiech)
Bingo. Chystali ste na zápas proti Manciniho Interu Miláno s Adrianom či Figom a bojovali o postup do osemfinále.
Áno, jasné, potom sme 6. decembra, doma, v poslednom skupinovom zápase, hostili Mourinhove Porto. Vidíte, pamätám si. (smiech)
Krásne spomienky, však?
Nádherné. Dnes je už Slovensko možno vnímané trochu ináč, kluby sú profesionálnejšie, no dve dekády dozadu bol rozdiel oproti špičke Európy markantný, verte mi. Talianske, anglické, španielske či nemecké mužstvá boli od nás totálne odpálené, teraz s nimi, dovolím si tvrdiť, vieme udržať krok o čosi „dlhšie“.
O to viac nás vzájomné konfrontácie tešili. Duel na San Siro nám síce nevyšiel, vstúpili sme doň s prehnanou odvahou a napokon prehrali, no zvyšné zápasy Ligy majstrov boli skvelé.
Vy ste sa ale špičke Európy vyrovnali aj 20 rokov dozadu.
Znie to až neuveriteľne. Mali sme to dobre vyskladané, Artmedia podpísala viacmenej všetkých chlapcov, ktorí povyskakovali v českej či slovenskej lige. Vzniklo zaujímavé mužstvo, postavené na tímovom duchu. A to mu pridávalo na sile.
No nebyť vás, Artmedia by hlavnú fázu milionárskej súťaže zrejme nikdy nehrala. Kajratu Almaty ste postupový gól vsietili z poslednej akcie zápasu, v 121. minúte.
Teší ma to, samozrejme, postup sa zaboril do pamäte mnohým ľuďom, aj keď treba povedať, že taký gól mohol streliť hocikto. Keby hral namiesto mňa niekto iný, dal by ho on.
Tak to si rozhodne nemôžete byť istý.
(Smiech) Práve preto je to pekné. Zásah proti Kajratu ma dostal do povedomia. Asi sa mi vďaka nemu žilo ľahšie.
Ak by ste minuli, ktovie, ako by sa, okrem tej vašej, vyvíjali i kariéry spoluhráčov či trénera Weissa.
S týmto asi musím súhlasiť na plnej čiare, pretože po prehre v Kazachstane (0:2) nastali chvíle, keď hráči i celý realizačný tím cítili veľký tlak. Vedeli sme, že ak s Kajratom vypadneme, nebude to dobré. Hoci sa dnes jasne ukazuje, aké nepríjemné a dobre stavané mužstvá z východu sú. Už vtedy boli platovo niekde úplne inde ako my.
Na jednej strane ako slovenskí fanúšikovia očakávame prechádzku ružovou záhradou, ale realita býva, najmä na ich pôde, nesmierne náročná. Myslím, že naše víťazstvo, postup do ďalšieho kola i Liga majstrov ako taká pomohli všetkým, aj trénerovi Weissovi. A otvorili nám dvere do sveta.
Možno by ste sa dnes s Weissom, už ako jeho priamy rival, ani nepretekali o ligový titul. Aké to je, postaviť sa bývalému trénerovi?
(Smiech) Na debaty o pretekoch je hlavne strašne zavčasu. Mňa osobne veľmi teší, že po všetkých peripetiách z úvodu sezóny, mojom neskorom príchode do klubu, začalo mužstvo, ktoré nebolo pripravené tak, akoby som si želal, solídnou prácou zbierať body. Chalani si expresne rýchlo vsugerovali veci, ktoré od nich očakávame.
Tréner je ikona Slovenska, o tom sa nemusíme baviť. Ku konfrontácii došlo viackrát už v minulosti a podľa mňa bola zakaždým výborná. Zápasov sme proti sebe odkoučovali už niekoľko a vždy ma čakalo priateľské privítanie, napríklad po finále pohára za nami prišiel až do šatne. Často sa pred vzájomnými súbojmi rozprávame, náš vzťah je veľmi fajn.
Zakladáte si aj na zdravých vzťahoch s hráčmi, rovnako ako Weiss, a vaši zverenci tvrdia, že by za vami šli aj do pekla, rovnako ako za Weissom. Čo ste sa od neho, ako šéfa lavičky, naučili?
Dám za príklad samého seba, ešte z hráčskej éry. Weiss odo mňa vždy, a oprávnene, očakával viac. A myslím, že som na ďaleko viac, ako som vtedy, v tom veku, a pod tlakom prostredia prezentoval, aj mal.
Cítil som, že ma tlačí do správnych vecí, ale mne sa do nich, v akomsi strachu a komforte, nechcelo. Ak by som bol sebavedomejší, mohol som ako futbalista dosiahnuť viacej.
Váš tímový kolega z Artmedie Ján Ďurica mi spomínal, že pod Weissom šatňou lietal stôl, stoličky aj poháre. Z vás vyžaruje najmä pokoj, no prezraďte, stalo sa už v kabíne pod vašim velením niečo podobné? Viete sa rozčertiť?
Tak s tým absolútne nemám problém. Chalanov sa pred fanúšikmi či médiami snažím brániť, nechcem uletieť do analýzou nepodloženej kritiky a tak ďalej, vyjadrenia z mojej strany bývajú opatrné. No čo sa týka šatne, mal som už aj škodové udalosti pre poisťovňu, keď sa mi vo vyhrotenej situácii čosi nepáčilo. (smiech)
Prezraďte viac.
Hmm... Asi radšej zostaňme pri poisťovni. (smiech)
Mnoho Weissových zverencov tvrdí, že ak ho raz sklamete, navždy ste skončili. Čo by hráč musel vyviesť vám, aby nedostal druhú šancu?
Tak, čo znamená niekoho sklamať, všakže... Už som zažil, že zverenci podkopali moju dôveru, to sa stáva, kdekoľvek a komukoľvek. Hráči pri pokušeniach, aké ich dnes lákajú, dokážu uletieť, hovorím najmä o nedisciplinovanosti či nesprávnom načasovaní vecí v súkromnom živote, ktoré vplývajú na výkonnosť celého tímu. Vo finále si to odnesieme všetci. Potom je len otázkou, či na to prídete a vyvodíte správne kroky. Aj v kritických momentoch totiž treba konať pre dobro mužstva.
Čo tak Weissa napodobniť aj v ďalšej veci – zopakovať si Ligu majstrov v úlohe hlavného trénera. Ako vám to znie?
Každý má svoje sny a tento – preraziť s klubom na medzinárodnej úrovni – patrí medzi moje. So Žilinou sme si už vyskúšali Konferenčnú ligu, skupina nám s mladými chalanmi tesne ušla, stačilo zvládnuť posledný zápas, obrovská škoda. Opakujem – je to sen, na ktorom chcem a budem pracovať.
A vôbec nie nereálny. Veď stále platí, že Žilina pod vašou taktovkou zakaždým postúpila do Európy.
Áno, a to je fajn. Pokiaľ bude mužstvo skladané a dopĺňané mojim štábom – história potvrdzuje, že na hráčov máme nos – sme schopní vybudovať ho veľmi kvalitne. Samozrejme, mnohé závisí od klubovej filozofie, ale v Žiline sa nejaké veci zmenili.
Sme vyváženejší, máme viac skúsených hráčov, napriek tomu sa nebojíme dávať šance mladým. Keď som tu pred štyrmi rokmi pôsobil prvýkrát, začal som s podobným kádrom, vyhrávali sme všetko, rad za radom, no potom, po covide, skúsení chlapci odišli. Aj tak sme sa, s najmladším tímom v Európe, udržali na druhom mieste a postúpili do pohárovej Európy.
Pod Dubňom ste tiež jasne preskočili očakávania, hrali finále pohára, play off Konferenčnej ligy a hlavne atraktívny futbal. Vo vašej prvej úplnej profesionálnej sezóne v úlohe šéfa lavičky ste sa stali trénerom roka. Keď s vami vedenie potom šokujúco, z ničoho nič, ukončilo spoluprácu, hráči plakali v šatni. Oprávnene ste cítili krivdu. Teraz ste, opäť trochu šokujúco, späť a vediete tabuľku. No predsa – keď vás predstavitelia klubu v lete oslovili, nepociťovali ste miernu zášť spred štyroch rokov?
Bolo to neplánované a rýchle. Neukrývam, že som mal zahraničné ponuky, naozaj mnohé z Poľska, ale aj dvoch iných klubov. Viaceré som z rôznych dôvodov odmietol a vybral si dve či tri také, pri ktorých sme sa s druhou stranou stretli aj pri stole. Ale zmluvu som napokon nepodpísal a zostal na takzvanej trénerskej „čakačke“. Vychutnával som si ju, po troch rokoch mimo domova konečne plánoval veci s rodinou. Až z ničoho nič zavolala Žilina, i keď sme boli v kontakte.
Nerozišli sme sa v zlom, nebola tam nevraživosť, hoci ma prvotný moment negatívne zaskočil. Ale neprežíval som ho v zmysle, že som stratil prácu a nemám šajnu, čo so mnou bude. Vedel som, že ponuky prídu, koniec ma mrzel najmä kvôli chalanom, ktorých som mal rád. Boli sme slušne rozbehnutí, len nás zastihla, nie kríza, ale nárazová strata nosných hráčov, ktorá bežne trápi aj veľkokluby. Akurát s tým rozdielom, že nám odišla takmer celá jedenástka.
Ak sa však niekto k veci dokáže postaviť chlapsky, normálne komunikovať a argumentovať, fungujem tak, že nebudem cítiť krivdu alebo pred ním uzatvárať cestu, ideme ďalej. A presne to sa stalo. Nebol som pod žiadnym tlakom, že musím teraz rýchlo niekomu kývnuť, inak budem stratený. Na stretnutí s pánom Antošíkom som sa riadil čisto emóciami. V Žiline sa mi pracovalo dobre a som tu doma, čo je pre mňa taktiež dôležitý argument. Asi preto šlo všetko hladko. Rozhodol som sa do pol hodiny.
V lige ste už dokázali skončiť druhí s tretím najmladším tímom na svete. Asi sa môžeme len tešiť, čo dokážete s oveľa skúsenejším kádrom.
Pre mňa to vtedy bolo niečo výnimočné, Slovan mal skutočne kvalitné mužstvo, zápasy proti „belasým“, Trnave či Dunajskej Strede sme brali ako čerešničku na torte. Porovnanie nášho futbalu s ich bolo naozaj dobré a len potvrdilo veľký potenciál neobyčajne mladého tímu. Viacerí chalani napokon do sveta aj šli. A boli pripravení, v momente.
Nie som prorokom, no aj teraz chcem robiť poctivý futbal. Aby hráči na ihrisku nechávali duše a diváci, či vyhráte alebo nie, stáli za vami. Nie všetko je o výsledkoch, rolu hrá i atmosféra. Predsa len, keď vedenie, ale aj tréner či tribúny vidia, že hráči šliapu na plný plyn, ľahšie im tolerujú eventuálne zlyhania.
Tabuľku vediete po tom, ako Žilinu v lete opustili Kaprálik, Sauer, Gidi, Ďuriš, Javorček, Sanusi, Dramé či Hubočan. Ako to robíte?
(Smiech) Treba sa pýtať chalanov, oni bojujú na trávniku.
Jasné, početné odchody boli veľkým otáznikom, no cítil som, že zdravé jadro zostáva. Na začiatku sme sa síce hľadali, nemal som problém vymeniť 70 percent zostavy, ale chlapci sa už poznajú, sme stabilizovanejší a rotujeme menej. Tí, čo sa chcú dostať do základu, silno tlačia na hráčov, ktorí miesto momentálne majú a tí zase musia byť veľmi koncentrovaní, aby svoju pozíciu nestratili. Napriek tomu medzi sebou udržujú veľmi prajné prostredie, s plným rešpektom k vzájomným ambíciám. Na tréningoch radosť pozerať.
Ak sa nám káder ešte postupnými krokmi podarí doplniť, a priestor na to bude, lebo v lete k transferom smerom dnu vlastne ani nedošlo, bude to dobré. V podstate prišiel len Marko Roginič, potom na poslednú chvíľu, ako voľný hráč, Rego Szantho a do béčka Mišo Škvarka.
Ich angažovanie v čase príchodu neznamenalo top kvalitu, no teraz vidieť, že sa dostávajú do formy. Marko je momentálne jeden z najlepších vrchných hráčov súťaže, robí veľa čiernej roboty a servisu pre mužstvo. „Škvaro“ po dlhom čase odohral plnú minutáž a Rego mal v poslednom zápase za béčko 2+2. Nečakané posily, ktoré nám nakoniec môžu výrazne pomôcť.
Pri otázke o ambíciách pod Dubňom medzi hráčmi i trénermi už akosi zľudoveli odpovede „od zápasu k zápasu“. No tiež pripomienky toho, že majiteľ klubu Jozef Antošík na jar 2027 oslávi okrúhle narodeniny. Na päťdesiatku i šesťdesiatku majstrovský pohár dostal.
(Smiech) Tak by jeden asi mal dostať aj na sedemdesiatku, však?
Áno, treba rešpektovať naozaj silný káder Slovana či Dunajskej Stredy, Trnava sa tiež snaží vyskladať mužstvo... Ale prečo nie? Sme v pozícii, že s nimi dokážeme súperiť a ak sa nám ju podarí udržať do posledných kôl, slovenskému futbalu to len prospeje. A nám takisto.
Kým bude šanca, budeme šliapať. Ale na formulke „od zápasu k zápasu“ sa nič nemení. Počas sezóny vás zastihnú série pozitívne aj negatívne, svojim spôsobom treba odolať jedným i druhým. Vidíme to na Slovane, že hoci nepodal učebnicové výkony, výsledky spravil, a ak zvládne dohrávku, môže nás preskočiť. Netreba lietať v oblakoch, ale zbierať body a ísť za svojim. Na jar nás v hornej šestke čaká množstvo priamych súbojov, tam sa rozhodne.
Tradíciou sa, po výbornom úvode sezóny, v Žiline stávajú aj zimné výpredaje. Tentokrát si ale MŠK azda svoje zásoby vyčerpal už v lete. To môže byť dobrý signál, či nie?
Dúfam, že áno. Ale treba pripomenúť, hoci s úsmevom na tvári, že vyskočili ďalší, niektorí až prekvapivo. Na mysli mám najmä mladších, ktorí sa vždy predávajú ľahšie ako tí skúsenejší, trh totiž na starších hráčov z nášho prostredia príliš nereaguje. Je normálne, že v kariére chcú napredovať a posunúť sa do lepšieho mužstva či kvalitnejšej súťaže, preto by sme kostru mali budovať hlavne na starších borcoch, ktorých doplnia tí mladší. Aj to je cieľ aktuálnej sezóny.
O ktorého hráča bude, podľa vás, v januári najväčší záujem?
Môže ich byť opäť viacero. Ak mám menovať, tak možno o Ľuba Belka či Sama Kopáska, no tiež Kika Bariho, Sandra Narimanidzeho, Tobiáša Pališčáka, Xaviho Adanga alebo Feriho Kóšu.
Michal Faško a Samuel Kopásek figurujú v širšom reprezentačnom výbere, mnoho fanúšikov i expertov ich však vidí v užšej nominácii, dokonca v základnej zostave. Váš názor?
Dôležitá je filozofia trénera, u koho vidí veci, ktoré môžu jeho futbalu pomôcť, on zodpovedá za výsledky. Takže rozhodnutie je vyslovene na ňom. Mojou úlohou je hráčov pripraviť na maximum, potom si už reprezentačný tréner, ale aj šéfovia či skauti iných klubov musia vyhodnotiť, či to ich požiadavkám stačí alebo nie.
Jasné, treba brať do úvahy aj veľkú konkurenciu, najmä v Mišovom prípade, kde sú myslím hráči, ktorí účinkujú v lepších ligách, ale na druhej strane, jeho efektivita určite nie je náhoda. Podľa mňa nezáleží na tom, či hrá tretiu ligu alebo top európsku súťaž, riešenia situácií má skvelé a bude ich také mať kdekoľvek. Je nepredvídateľný, má výbornú techniku, prvý dotyk, strelu i kros. A to sa rozhodne dá využiť.
Sama momentálne zdobí ešte lepšia forma ako na domácom šampionáte alebo pred ním. Zastabilizoval výkonnosť, výrazne pomáha ofenzíve, super. Ale netreba zabúdať, že naše reprezentačné áčko hrá v inom rozostavení a práve v tom možno spočíva váhanie trénera, že ho zatiaľ nenominoval. V Žiline nehrá klasického krajného obrancu, ale „wingbacka“ s veľkou podporou útoku.
Ak by ste dostali jednu divokú kartu, ktorého hráča Niké ligy by ste zobrali do mužstva?
(Smiech) Opäť dobrá, ale veľmi hypotetická otázka. Tak si teda beriem žolíka, že nemusím odpovedať.
Avšak, určite by sa našlo pár hráčov, ktorých by sme brali i naslepo. A keď príde správny čas, budeme sa o to aj snažiť. Pokusy už boli, ale stáli peniaze, aké sme neboli schopní zaplatiť. Takže, zatiaľ nebudem nikomu zvyšovať kredit. (úsmev)
Pozrite si zostrih zápasu Niké ligy medzi Žilinou a Michalovcami:
Sledujte všetky zápasy Niké ligy na Voyo
