Svoj prvý seniorský gól strelil do siete slávneho Arsenalu Londýn, vyrastal v Manchestri City a jeho spoluhráči vám aj dnes povedia, že bol najlepší v celej akadémii. Stojí za historickými postupmi na majstrovstvá sveta či do Ligy majstrov, skóroval pri prvom víťazstve Slovenska na majstrovstvách Európy, získal desať ligových trofejí. „A ľudia na mňa aj tak kričia, že som autobusár,“ hovorí Vladimír Weiss mladší.
Takto pred rokom mal napísaný list, šiel točiť video na rozlúčku, bol presvedčený, že krásnou symbolikou uzavrie kruh. Ale zasiahol osud. „V živote sa všetko deje pre niečo,“ usmieval sa v exkluzívnom rozhovore pre TVNOVINY.sk čoskoro 36-ročný kapitán bratislavského Slovana.
Proti Manchestru City, klubu, ktorý ho vychoval, to napokon definitívna bodka nebola. A tak veľký muž slovenského futbalu skončil, no hlavne sa vrátil tak, ako sa patrí – vo veľkom štýle.
„Keď som teraz s Ivanom Kmotríkom mladším sedel na večeri, spomínali sme, ako som mu pred rokom povedal, že končím. Znovu som mu zdôraznil, že aj keby mi dal vtedy na stôl čokoľvek a povedal mi, aby som sa po dovolenke vrátil, odpoveď by bola nie. Už nikdy som nechcel kopnúť do lopty, nikdy som nechcel prísť do kabíny. Ľudia, ktorí sú psychicky v pohode a ktorí nikdy nezažili tlak verejnosti a neustále obrovské očakávania, možno nepochopia, o čom teraz rozprávam. Ale verím, že človek, ktorý zažil vyhorenie, a to bez ohľadu na to, čo robí, tomu rozumie,“ rozhovoril sa pre Denník Šport.
V ušlej sezóne ho trápil zápal pľúc, problémy s kolenom, bedrami, natrhol si sval, potom pol roka riešil achilovku. Dlho hral pod injekciami a tabletkami. Dnes otvorene priznáva, že vo svojom živote prehodnotil mnohé. Už dva roky nepije alkohol a pochybuje, že ešte niekedy piť bude. Je fit, popri futbale boxuje, zranenia ho obchádzajú.
„Dokonca som sa o nešpecifikovanú sumu stavil s Davidom Strelcom, že naozaj zvládnem celý rok nepiť. On tvrdil, že sa mi to nikdy nepodarí, ale vyhral som. Boli aj chvíle, keď ma to zvádzalo, no čím dlhšie som bol bez alkoholu, tým menej mi to chýbalo. Teraz už viem, že nechcem piť a ani piť nebudem. Uvedomujem si, že som občas nemal takú životosprávu, akú by som mal mať. Keď sme si po zápase išli s chalani sadnúť a aj sme si niečo vypili, neskôr ma to, pochopiteľne, dobehlo,“ priznáva s rukou na srdci.
Vie, že sú veci, ktoré by s odstupom času spravil inak. No rovnako vie, že na „keby“ sa nehrá.
„Keby som šiel do Arsenalu a nešiel do City, keby som šiel do Wiganu a nie do Boltonu... To je naozaj už len keby. Aj otec mi vždy hovorieval, že ak by som kedysi rozmýšľal súčasným rozumom, rozhodoval by som sa úplne inak. Asi som si tým však musel prejsť sám, aby som to pochopil. Svoj príbeh nezmením, ale snažím sa pomôcť mladým. Zdôrazňujem im, aby to nerobili. Nehovorím, že mladý chlapec si nemôže vôbec vypiť, ale všetko s mierou.“
Nikdy však na vine neboli peniaze, skôr povaha.
„Ja som proste taký, mám to v sebe. Nedá sa povedať, že by mi niekedy zašibalo z peňazí, hoci vo svete je veľa takýchto prípadov. Chodil som sa zabávať už aj v osemnástich, keď som ešte nemal peniaze, respektíve som mal v City plat pár stoviek. Aj vtedy som sa však neskutočne tešil domov a na to, ako po dvoch mesiacoch v Anglicku pôjdeme s chalanmi do mesta. Pri návrate na Slovensko som vždy zažíval ohromnú eufóriu, pretože v Anglicku som si veľa vytrpel. Mnohokrát som už rozprával, že začiatky v City boli extrémne náročné. Chýbal mi domov, mama, chalani... Čo ja som sa tam naplakal. Takže o peniazoch to u mňa nebolo. Čo ma teší, je, že som sa z chýb, ktoré som spravil, dokázal vždy poučiť,“ rozhovoril sa pre Denník Šport a pokračoval.
“V živote to tak chodí, môžete urobiť veľa dobrých vecí, ale pripomínať vám budú len tých pár zlých. Prispeli ste k historickému postupu na majstrovstvá sveta, strelili ste krásny gól do siete Ruska pri prvej výhre Slovenska na Eure, ale ľudia na vás dodnes pokrikujú, že ste autobusár... Pritom tí, ktorí vám nadávajú, vás mnohokrát po zápase oslovia a chcú autogram. Ja rozumiem emóciám, ale všetko musí mať svoje hranice.“
Kapitán slovenského rekord-majstra pre TVNOVINY.sk priznal, že mal strach i z toho, čo bude po kariére. Dnes má aj v tejto otázke jasnejšie.
„Určite chcem zostať v Slovane. Samozrejme pod podmienkou, že budem ďalej pri futbale. Aj s Ivanom som sa viackrát bavil o budúcnosti, čo sa týka funkcionárskej pozície, ale určite si to viem viac predstaviť v kabíne. Pretože si myslím, že práve kabína mi bude po kariére chýbať najviac. Ak by mi Slovan ponúkol nejakú funkciu po kariére, bral by som to,“ vravel slovenský exreprezentant.
Pozíciu v realizačnom tíme, trénerský tandem otec – syn, si predstaviť dokáže.
„Myslím, že by sme vedeli nájsť spoločnú reč. Na otcovi veľakrát vidím, že je mimo ihriska nervózny z vecí, z ktorých by nemusel byť. Ako ja na ihrisku. Mužstvo poznám veľmi dobre a možno nikto nevie precítiť vzťahy v kabíne ako ja. Hoci otcovi nikdy nezasahujem do zostavy, viem mu poradiť. Ak by som pri ňom o rok či dva zostal ako asistent, vedel by som byť užitočný. Určite nie som takticky na úrovni Borisa Kitku, Timoteja Vajdíka či Ľuboša Benkovského, ktorí to majú aj vyštudované, ale hral som pod Mancinim, Pochettinom či Laudrupom, veľa mi dal aj Ján Kozák st. Mám toľko skúseností, že by som bol hlúpy, ak by som to nevyužil a nedal v budúcnosti šancu sebe ako trénerovi.“
„Belasí“ bez svojho kapitána zatiaľ v Konferenčnej lige nezískali ani bod, na postupovú priečku však stále strácajú len tri.
V domácej súťaži im patrí tretia priečka, na lídra zo Žiliny majú štvorbodové manko, ale i dva zápasy k dobru. Časť verejnosti napriek tomu volá po konci Vladimíra Weissa staršieho či generálneho riaditeľa Ivana Kmotríka ml.
„Nikdy som nezažil v kariére trénera, ktorého by hráči tak brali a rešpektovali ako môjho otca. Vedia, že aj keď na nich nakričí a v emóciách im vynadá, vždy sa ich zastane. Neustále hovorí, že hráči sú jeho deti. Proti Midtjyllandu bolo krásne vidieť, že keď robíte futbal s vášňou, vráti sa vám to. Súper bol pritom úplne inde ako Slovan z pohľadu skautingu či analýz, ale my sme do toho dali srdce. Mnohokrát nám to otec aj teraz zdôrazňuje, že inak sa uspieť ani nedá,“ ponúkol svoj pohľad na vec a premostil.
„Každý má svoje chyby. Ja, otec aj Ivan. Na druhej strane, sedem rokov po sebe sme majstri, a to nie je jednoduché. Pozrite sa na Liverpool, či vlani na Manchester City, tiež majú krízy. Pred desiatimi rokmi vyhral v Anglicku ligu Leicester, pritom tam boli kluby s oveľa väčšími rozpočtami. Preto tvrdím, že nie je automatické, že bude Slovan šampión. Boli horšie aj lepšie časy a tak to bude aj v budúcnosti, ale čo sa reálne dá Ivanovi vyčítať? Pritom nielen získavame tituly, ale hráme piaty rok po sebe v Európe. Keď som prišiel do klubu, na prvej tlačovej konferencii som povedal, že cieľ je hrať Ligu majstrov. A to sme s Ivanom naplnili. Samozrejme, ľudia ho môžu kritizovať, ale keď sa dajú na stôl výsledky, nemôže mu nikto nič povedať,“ uzavrel Vladimír Weiss junior.
Pozrite si zostrih zápasu medzi Podbrezovou a Slovanom:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
