Mládežníckej reprezentácii už vystrelil postup na majstrovstvá sveta, dal tiež prvý slovenský gól na domácich majstrovstvách Európy. A v seniorskej je aj podľa Francesca Calzonu jediným hráčom, ktorý môže prevziať žezlo na pravom kraji obrany.
Malý Hulk, tvrdý ako ragbista, rýchly buldog či zásobník plný energie. V superlatívoch ho známkujú experti aj fanúšikovia.
Meno majiteľa originálnych prezývok je Samuel Kopásek. Hoci mu dnes už málokto povie inak, ako „nový Pekarík“.
Pilier Žiliny si na žiaru reflektorov napriek tomu nepotrpí, rozhovory takmer nedáva. Pre TVNOVINY.sk spravil výnimku.
Verejnosť toho o vás veľa nevie, dokonca ani médiá.
(Smiech) Nuž, nie som zrovna typ, ktorý by navštevoval všetky „povinné“ prednášky či mediálne podujatia. Zastávam skôr názor, že ľudia by si vás mali zapamätať hlavne podľa výkonov, no rozhovorom sa úplne vyhnúť nedá. Či už po zápasoch, na besedách alebo teraz pri vás.
Keby ste o sebe mali prezradiť aspoň jednu kuriozitu, čo by ste vypichli?
Vidíte, ani neviem, či zrovna ja skrývam nejaké zaujímavé tajomstvá, ktoré by ma odzrkadľovali. (smiech)
Keď zlúčime reprezentáciu a najvyššiu súťaž, máte síce na konte tri presné zásahy – ale o to výnimočnejšie. Rakúsku ste strelili gól, ktorý znamenal postup na majstrovstvá sveta U20, Španielsku prvý gól Slovenska na domácich majstrovstvách Európy U21 a Košiciam víťazný v 94. minúte. Mušku si rozhodne viete načasovať.
Keď to takto hovoríte, až mi to vyznieva dobre, no keď sa opätovne pozrieme na ten počet, už to také ružové nie je. Povedzme si na rovinu – som skôr sviatočný strelec.
Muž momentu, čo dosvedčilo aj domáce Euro. Keď to zovšeobecním – pred ním vás takmer nikto nepoznal a dnes vás už všetci pasujú za nástupcu Petra Pekaríka.
Samozrejme, to všetko sa počúva výborne, reči o nástupcovi či chvály z Eura, no potom je tu aj druhá stránka veci – treba ich potvrdiť priamo na trávniku.
Aj tréner Francesco Calzona pred prvým kvalifikačným zrazom vyhlásil, že ste „jediný, kto môže dorásť na pozíciu nového pravého obrancu v seniorskej reprezentácii“.
Možno to bude moja obľúbená formulka, ale ako som povedal v predošlej odpovedi – áno, niekto vás za nástupcu síce pasovať môže, no či ste reálne pripravený, ukáže až ihrisko. Či dokážete splatiť dôveru, ktorú ste dostali – ako na klubovej, tak aj reprezentačnej úrovni.
No toto boli slová šéfa národného tímu, a tie rozhodne váhu majú.
Jasné, slová sú to veľké, vážim si ich a verím, že ešte zapracujem na istých nedostatkoch, nie som totiž dokonalý – v Žiline hráme dosť ofenzívne a sám viem, že niekedy treba vo vyššom tempe „myslieť“ aj na defenzívu – a dostanem sa do nominácie. Potom, verím, príde aj zápasová šanca. A tam už máte celých 90 minút, aby ste ukázali, že ste správna voľba.
Do užšieho výberu vás však ešte nezaradil. Boli ste už s trénerom alebo s niekým z áčka v kontakte?
V úzkej komunikácii s realizačným tímom som zatiaľ nebol. Vedúci mužstva v Žiline mi oznámil, že sa nachádzam na širšom liste, no nejaké konkrétne debaty sa týkajú viacmenej chalanov, ktorí sú priamo na zrazoch.
Teraz sebakritický pohľad. Keby je rozhodnutie na vás – cítite sa pripravený? Aj rovno naskočiť, trebárs proti Nemecku?
Na to sa mi odpovedá ťažko. Niekedy ten pocit možno aj máte, po fyzickej stránke sa cítite byť nachystaný výborne, ale potom to napríklad nemusíte ustáť v hlave.
Predsa len, proti Nemcom nemáte právo ani na miniatúrne zaváhanie, musíte byť dokonalí. Tak, ako naši v úvodnom zápase aj boli.
Vyhovuje vám viac pozícia klasického krajného obrancu, „wingbacka“ alebo stopéra v trojčlennom rozostavení?
Poviem to laicky – je mi to asi jedno. Ale pod Dubňom preferujeme systém 3-4-3 a na kraji sa cítim dobre, ofenzívne úlohy ma bavia. No na každého súpera sa pripravujete inak, prispôsobujete sa iným slabinám a tak ďalej. Ešte pred Eurom som hrával prevažne stopéra a potom na šampionáte klasického krajného obrancu. Tie posty sú si našťastie blízke, dokážem sa aklimatizovať.
S Petrom Pekaríkom ste ešte takto pred rokom hrali v rovnakom klube. Na svojom, a teda aj vašom poste, bol pätnásť rokov najlepším Slovákom. Aký je to pocit, keď vám zrazu konkurenciu robí takýto futbalista?
Všetko je o uhle pohľadu, záleží, ako tú konkurenciu vnímate. Keď si ju všímate, môžete sa veľa naučiť, no myslím, že pri „obzeraní“ niekoho iného človek hlavne nesmie zabúdať na seba. Samozrejme, je fajn mať v mužstve takú persónu, akou „Peky“ bezpochyby je, ale zároveň treba byť stále svojský, ukazovať, v čom vynikáte vy. A snažiť sa preskočiť ostatných.
Čo ste sa od neho naučili?
Neviem, či niečo konkrétne, no určite bol veľkou motiváciou a dôkazom, prečo sa oplatí dbať aj na najmenšie detaily. Byť dochvíľny, zodpovedný, držať sa plánu a robiť maximum, aby ste na konci týždňa odchádzali v top forme.
Na „Pekym“ už na prvý pohľad vidno, že má v nohách skutočne veľa. Zautomatizované veci, vlastné, presne cielené rozcvičky, štýl, akým kope do lopty... Sleduje sa to výborne, ale nemôžete všetko kopírovať. Je pekné mať vzor, no užitočné v ňom vidieť len akúsi spojitosť.
Z Petrových úst nezaznelo, že by ste práve vy mohli prevziať jeho reprezentačné žezlo?
V kabíne nebol až taký zhovorčivý. Jasné, keď ste za ním prišli, nemal problém vám poradiť, odvetiť, ale rozhodne nebol ten, kto vkročí do šatne a v momente začne čosi rozprávať. Prišiel a sústredil sa len na svoj striktný režim. Skrátka – absolútny profesionál.
Vraj keď dal dole tričko, zvyšku kabíny takmer vyleteli oči.
Nielen kabíne, ale asi každému, kto na internete videl jeho fotky.
Pritom v šatni od 38-ročného matadora boli všetci mladší...
Ako hovoríte. Možno len „Hubko“ mal právo na výhovorku, ten je s „Pekym“ rovnaká veková kategória. (smiech)
A vy ste napriek všetkému rekordéra a legendu posadili na lavičku.
(Smiech) Po príchode do Žiliny hrával, potom sa v Michalovciach zranil a ja som nabral dobrú formu. Zrejme to bolo dôvodom, prečo som dostal príležitosť.
Keď som sa Mária Sauera mesiac dozadu pýtal, kto zo žilinského kádra by ako ďalší mohol napodobniť jeho kroky a prestúpiť do zahraničia, ako prvé spomenul vaše meno.
Viete, cieľom alebo snom zrejme každého futbalistu je okúsiť zahraničie a ja určite nie som výnimka, ktorá by túžila stráviť celú kariéru na Slovensku, v pohodlí domova. Tak zostáva len veriť, že sa Mário nemýlil. A že moja výkonnosť bude taká, aby som ho čoskoro napodobnil.
Športový riaditeľ Karol Belaník si vlani želal, aby vás Žilina udržala aspoň do leta. Ponúk ste museli mať neúrekom. Ešte neprišla tá správna?
(Smiech) Stále hrám v Žiline, nosím žltozelený dres, platí mi kontrakt... Takže áno, môžeme to povedať aj takto.
Niekto by odvetil, že kým v súčasnom klube nedvihne nad hlavu trofej, nový si hľadať nebude.
Silné ciele. Opäť sa dostávame k tej istej podstate – zrejme každý športovec maká preto, aby vyhrával.
Žiline práve mnoho fanúšikov vyčíta, že v posledných rokoch nemá majstrovské ambície. Tabuľku ste však aj v ušlej sezóne dlho viedli a teraz ste na čele opäť. Tak ako – zaznie pod Dubňom občas slovíčko „titul“ alebo ani nie?
Hoci sme minulú sezónu mali dobre rozohratú, nestavali sme sa do pozície, že našim jediným cieľom bude titul. Šli sme a stále ideme od zápasu k zápasu, snažíme sa na ihrisku nechať všetko a aj keď to občas nevyjde, neskladáme zbrane so záverom, že sme už bez šance. Teraz máme za sebou len trinásť kôl, na debaty o trofejach je ešte skoro.
Viacerí Žilinčania pri otázkach o titule spomínajú majiteľove „budúco-sezónne“ okrúhle narodeniny. Na jar 2027 oslávi sedemdesiatku.
Aj toto sa mi už dostalo do uší, možno by sa patrilo, aby takýto darček dostal aj v predstihu. No aj keby sa dostavil až o sezónu, myslím, že nikto nebude nadávať.
Na päťdesiatku aj šesťdesiatku majstrovský pohár dostal...
Presne tak! Aj to je krásny cieľ, mať z každých okrúhlin na poličke pohár, tradície treba dodržiavať. Myslím, že by sme k tomu ako tím mali smerovať.
Vlani po zimných zmenách v kádri výbornú jeseň nahradila slabšia jar. Hrozí teraz čosi podobné? Predsa len, veľa hráčov Žilinu opustilo už v lete. Počas zimy by sa káder azda mohol zastabilizovať.
Pýtate sa dobre, ale náročne. (smiech) Nie vždy je to len o odchodoch. Niekto sa môže zraniť, ochorieť, vykartovať, neočakávaným zásahom do zostavy sa nevyhnete, sezóna je dlhá. No ja verím, že to v zime dokážeme zastabilizovať. A ak aj nebudeme ašpirantom, tak minimálne schopným konkurentom v boji o majstra.
Slovan Bratislava na vás stráca jediný bod, má zápas k dobru, napriek tomu čelí ráznej kritike. Vy by ste jeho jesenné výsledky nazvali krízou?
„Belasí“ hrajú domácu súťaž, európsku i pohár, bojujú na troch frontoch. Okej, zaváhali aj v našej lige, ale to sa stáva, nikto nie je stopercentný. No hovoriť o kríze, keď o gól podľahnete Štrasburgu či Alkmaaru? Kritika po zápasoch s takýmito klubmi mi rozhodne príde prehnaná.
Ruku na srdce, je tohtoročný Slovan hrateľnejší než ten minuloročný?
To, čo som povedal o našom mužstve, platí aj o ich. Stačí, že vypadnú kľúčoví hráči, ako napríklad teraz Slovanu Tolič. Marko je na naše pomery nadpriemerný futbalista a smerom do ofenzívy priam neskutočný. Obrovská strata, ako doma, tak na medzinárodnej scéne.
Nepredvídateľné výpadky vždy do istej miery nahrajú konkurencii. Uvidíme, ako dlho Slovan zotrvá v Európe, ale ja som presvedčený, že sa s nimi dá hrať, aj keď sú v plnej sile.
Vieme na nich, naše vzájomné zápasy vždy zaručujú kvalitu a práve na tom to stojí. Odhadnúť, či sú tento rok v majstrovských pretekoch zdolateľní, je náročné, rozhodujú maličkosti. No ak súboje proti „belasým“, ktorých je, ak rátame aj nadstavbu, celkom dosť, zvládneme, niekde sa to odzrkadliť musí.
A vaša šanca len porastie.
Presne tak.
Ešte raz si pozrite zostrih zápasu medzi Prešovom a Žilinou:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
