Disciplína, bojovnosť, líderstvo, ale aj nenávisť k sociálnym sieťam, problémy s čítaním a tŕnistá cesta na vrchol. O tom všetko je život jednej z najväčších osobností slovenských ligových trávnikov.
Náročná minulosť v ňom vybudovala pokoru, rešpekt a obrovskú disciplínu.
Kapitán gruzínskej reprezentácie a líder obrany Slovana Bratislava Guram Kašia v úprimnej spovedi v podcaste na Tehelnom poli prerozprával svoj príbeh, počas ktorého sa musel vyrovnať s rôznymi nástrahami, kým sa dostal až na futbalový piedestál.
Rodák z Tbilisi to nemal v detstve jednoduché. Pochádzal zo skromných pomerov a situácia v Gruzínsku v 90. rokoch minulého storočia nebola vôbec ideálna.
„Deväťdesiate roky boli v Gruzínsku drsné. Keď dnes hovorím dcére, že sme nemali elektrinu, pýta sa ma: ‚A to si ako nemal internet?‘ Vôbec to nechápe. Videli sme skutočnú, surovú chudobu. To vás naučí pokore,“ uviedol skúsený obranca.
Tvrdou prácou sa dostal do futbalového sveta. Zahral si okrem Slovenska aj v Holandsku či USA. Najväčšou odmenou preňho je to, že dokáže pomáhať rodine.
„Som hrdý na svoju kariéru hlavne preto, že som mohol rodine uľahčiť život. Moja mama môže ísť dnes na dovolenku, kam chce. Vidieť ju šťastnú je pre mňa viac ako akákoľvek trofej,“ pokračoval.
Čo iným trvá pár sekúnd, s tým Kašia bojuje oveľa dlhšie. Gruzínec otvorene priznal, že bojuje s dyslexiou.
„Som dyslektik. Nedokážem klasicky čítať, trvalo by mi to večne. Ak niekto prečíta stranu za päť minút, ja potrebujem pätnásť a na konci už neviem, čo bolo na začiatku.“
Napriek tomu sa znevýhodneniu nepoddal a našiel iné cesty, ako sa vzdelávať a rozširovať svoje obzory.
„Počúvam audio knihy a podcasty, najmä v angličtine. Chcem sa neustále učiť a napredovať, aj keď mi to mozog niekedy sťažuje.“
V rámci starostlivosti o svoje mentálne zdravie Kašia už pár rokov úplne obchádza sociálne siete. Ako sám hovorí, vyjadriť sa chce len na ihrisku.
„Sociálne siete sú jed. Je to zbytočný hluk. Dávate platformu ľuďom, aby vás šikanovali. Pre moje mentálne zdravie to bolo najlepšie rozhodnutie v kariére,“ vysvetlil.
Zároveň upozorňuje aj mladších hráčov, aby online prostrediu nevenovali prílišnú pozornosť.
„Najmä pre mladých hráčov je to nebezpečné – dostanú falošné sebavedomie od desiatich ľudí, ktorí im napíšu, akí sú úžasní, a oni potom prestanú pracovať. Ja nepotrebujem negatívne ohlasy od nahnevaných fanúšikov ani falošné komplimenty. Moje pódium je ihrisko.“
Kašia je roky stálicou v zadných radoch sériového slovenského majstra. Sám si však uvedomuje, že koniec jeho kariéry sa blíži.
„Už som blízko ku koncu. Možno rok, uvidíme. Závisí to od toho, či budeme majstri a či budem pre tím stále prínosom. Nechcem tu byť len do počtu. Ak budem musieť skončiť, skončím zmierený. Bratislava a Slovan budú mať navždy miesto v mojom srdci. Týchto päť rokov bolo úžasných a nič na tom nezmení ani to, kedy sa rozhodnem zavesiť kopačky na klinec,“ dodal 38-ročný obranca.
Niké liga na dedine opäť nesklamala. Pozrite si reportáž:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
