Slovensko potešila dvomi zlatými medailami z MS, v priebehu týždňa sa stala hviezdou. Rodáčka z Banskej Bystrice sníva aj o výsledkoch Paulíny Bátovskej-Fialkovej či ZOH 2030.
V krajine malej ako Slovensko sa nestáva každý deň, aby sme mali majstra sveta. Tobôž nie dvojnásobného. Michaela Straková tak spustila na Slovensku na prelome februára a marca menší biatlonový ošiaľ, keď dominantným spôsobom najskôr rozdrvila konkurenciu na svetovom šampionáte kadetiek vo vytrvalostných pretekoch, aby následne s čistou streľbou uchmatla zlato aj v šprinte.
Rok po svojom podobne pôsobivom vystúpení na Európskom olympijskom festivale mládeže tak opäť potvrdila, že to vtedy v Gruzínsku nebola náhoda a že nám v nej rastie obrovský prísľub do budúcnosti. S tým však prichádza ruka v ruke aj pozornosť a očakávania verejnosti.
Ako sa s týmto novým tlakom stále iba 19-ročná rodáčka z Banskej Bystrice vyrovnáva? A aké sú jej ambície pred oficiálnym prechodom k juniorkám či v ďalšej kariére po vynikajúcom ročníku? Odpovede na tieto aj ďalšie otázky prezradila jedna z najtalentovanejších mladých biatlonistiek sveta v posezónnom rozhovore pre TVNoviny.sk.
Pred niekoľkými týždňami o vás písalo celé Slovensko. Počítate ešte, koľko rozhovorov ste odvtedy rozdala?
Tak to už veru nepočítam. Maximálne môžem povedať, že ich bolo celkom dosť. Ešte ma ich stále aj niekoľko čaká.
Cítili ste ešte väčší záujem o vašu osobu po týchto majstrovstvách sveta kadetiek ako po minuloročnom Európskom olympijskom festivale mládeže?
Dobrá otázka, takú som ešte nedostala. Ani som to nestíhala všetko čítať. Myslím, že to bolo veľmi podobné, keďže vtedy som bola aj najlepšou športovkyňou celkovo, no byť majsterkou sveta je možno predsa iná káva. Asi to bol teraz ešte o trochu väčší boom.
Okamžite vás označovali za budúcu hviezdu. Cítili ste ten zväčšený záujem aj mimo mediálneho priestoru, v normálnom živote?
Samozrejme, koho som stretla, ten mi gratuloval. Sociálne siete mi tiež vyrástli. V tejto dobe ten mediálny svet dosť ovplyvňuje aj ten súkromný.
Ste ešte stále v maturitnom ročníku. Pripravili vám uličku šampiónov pri návrate do školy?
To zas nie, ale bola som v škole, veď treba si dopísať písomky, a bolo to pekné privítanie. Spolužiaci aj učitelia mi gratulovali. Pobavene sa pýtali, čo tam vôbec robím.
Ako to budete mať s maturitou?
Som na strednej športovej škole, takže tam máme možnosť individuálneho plánu. V minulosti som mala väčšinou len posunutý polrok a individuálny plán, no teraz mám aj rozložený ročník. Predĺžila som si štúdium o rok a maturovať budem až budúci rok. Je to fajn, aspoň som sa nemusela tak stresovať školou.
Takže pomedzi preteky na MS ste nemuseli vyťahovať učebnice?
Našťastie nie. Teraz po sezóne budem mať viac času, tak to všetko dobehnem. Veľa ľudí sa čuduje, prečo som si ročník rozložila, ale myslím si, že mám čas a na tej škole mi je aj tak dobre. Keby som však maturovala teraz, nebola by to sranda, z MS sme prišli v nedeľu a v utorok už boli testy.
V rozhovoroch ste veľakrát spomínali, že biatlon neberiete ako obetu. Je však niečo, čo vám zo života rovesníkov chýba?
Asi naozaj taká vec nie je, s frajerom aj kamarátkami sa stíhame vídať, takže to je fajn. Veľa mladých má záľuby ako párty a podobne, ale to ja vôbec neriešim. Teším sa však, že budem mať mimo sezóny čas robiť aj iné športy a ďalšie aktivity, ktoré mám rada, ako kreslenie, varenie či pečenie.
Oddych bude naozaj zaslúžený, bola to vynikajúca sezóna. Začali ste ju dvojitým víťazstvom v Brezne. Predstavovali ste si vtedy, že by sa vám mohla až tak dobre vydariť?
Som spokojná so sezónou, najmä s tými majstrovstvami sveta, na ktoré sme sa pripravovali ako na vrchol. Mala som extra motiváciu, keďže vlani som tam pre chorobu napokon neštartovala, ťažko sa mi to vtedy pozeralo z domu. Dúfala som teda v úspech, ale dve zlaté asi nikto nečakal.
Prekvapila ste samu seba viac tento rok alebo minulý?
Asi minulý rok, to bolo úplne nečakané. Bolo to pre mňa v novej krajine, celé akési zvláštne a doteraz tomu úplne nerozumiem, ako sa mi to podarilo. Tento rok už boli očakávania aj tlak na samú seba vyšší.
Zlepšili ste najmä streľbu. Zmenili ste niečo v tréningu?
Za posledný rok sme sa viac zamerali na presnosť než rýchlosť, čo sa vyplatilo. Spomalili sme streľbu, lebo v juniorských pretekoch to ešte nie je také rýchle ako napríklad na Svetovom pohári, a trestné kolo trvá dlhšie ako pár sekúnd, čo mi pomôže trafiť terč.
Osvojili ste si za tie roky aj nejakú techniku na upokojenie, keď prídete na strelnicu?
Našťastie, hoci som nebola nejaký prirodzený talent na streľbu, odjakživa sa mi darilo povedzme vypnúť a nepremýšľať veľmi nad tým, čo pomáha. Keď prídem na strelnicu, vydýcham sa a idem podľa naučených krokov.
A inak máte nejaké povedzme rituály pred pretekmi?
Keď sa mi darí v nejakom oblečení, tak v ňom pretekám celý šampionát. Napríklad keď som zlato vyhrala v jedných ponožkách, zobrala som ich aj na ďalšie preteky... Samozrejme opraté.
Hoci s juniorkami pretekáte už roky, až v budúcej sezóne oficiálne začnete v tejto kategórii. Aké budú ciele?
Vrcholom budú určite znova majstrovstvá sveta. Budú tam staršie súperky, mám celkom rešpekt, ale uvidíme. Sezóna sa mení, majstrovstvá Európy viac nebudú, iba tie juniorské MS a posunie sa aj štart juniorského IBU Cupu na január. Možno teda ešte predtým v decembri vyskúšam seniorský IBU Cup, ale uvidíme, ako pôjde príprava.
Je možnosťou aj seniorský Svetový pohár?
Zatiaľ asi nie, nechcem sa uponáhľať a hrať na staršiu, ako reálne som. Aj seniorský IBU Cup bude výzva, konkurencia je tam obrovská. Hoci jasné, atmosféra Svetového pohára ma veľmi láka.
S odchodom Paulíny Bátovskej-Fialkovej do dôchodku sa na vás už teraz ľudia pozerajú ako na budúcu líderku reprezentácie. Cítite v tomto smere tlak?
Veľmi mi pomáha, že mám mentálnu koučku. Viem s ňou rozobrať akýkoľvek problém, čo ma trápi. Určite ale vnímam istý tlak, či už v pretekoch alebo príprave. Snažím sa ale nepripúšťať si ho a ani sama si ho nevytvárať na seba.
Ste na začiatku kariéry. Čo dúfate, že by sa vám v nej mohlo podariť?
Vrchol vrcholov je olympiáda, no tá je veľmi nevyspytateľná. Je iba raz za štyri roky a prihodiť sa tam môže hocičo. Viac sa teda v tomto smere pozerám na Svetový pohár, kde sa dlhodobo stretávajú tí najlepší a je to také potvrdenie toho, na čom naozaj ste. Ak by sa mi v ňom darilo pohybovať sa ako napríklad Paulíne, teda stabilne na vysokej úrovni, bol by to sen.
Čo sa týka olympiády, akurát sme jednu mali. Mohli by sme vás vidieť už na tej nadchádzajúcej?
Máme isté plány, víziu 2030. Bohvie ale čo sa stane za štyri roky, ako vôbec bude vyzerať moja kariéra či celý náš biatlon. Budem sa však snažiť, aby som tam bola.
Pozrite si pekný gólový teč Adama Sýkoru v NHL.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
