Veľa slovenských fanúšikov donedávna o ňom v živote nepočulo. Z ničoho nič však dostal šancu vo veľkoklube, kde podáva skvelé výkony. Rodák z Bratislavy hovorí perfektnou češtinou, a preto je namieste otázka, ktorú krajinu chce reprezentovať.
Možno to chcel osud, no fakt je ten, že životnú šancu v špičkovom klube dostal nielen vďaka súhre okolností, ale aj pre svoj nesporný talent. Brankár Jakub Surovčík je nečakanou jednotkou pražskej Sparty a veľkým prísľubom pre slovenskú reprezentáciu.
Dvadsaťtriročný rodák z Bratislavy prakticky celý život prežil v Česku. V exkluzívnom rozhovore pre TVNOVINY.sk hodnotí aktuálnu sezónu a prezradil aj to, či bola niekedy šanca, že by hájil národné farby našich západných susedov.
Keby vám niekto pred touto sezónou povedal, že budete jednotka v klube ako Sparta, čo by ste mu na to povedali?
Keď ste dvojkou, je to veľmi blízko, ale zároveň ďaleko. Čakáte na šancu, ktorá môže prísť aj nemusí. V tomto je to nevďačná pozícia. Človek musí byť pripravený. Úprimne však poviem, že nečakal som to. Vedel som, že by sa museli stať nejaké okolnosti, aby som sa dostal do brány na dlhší čas.
Aké máte krátkodobé alebo dlhodobé ciele?
Určite chcem so Spartou vyhrať nejakú trofej, čo je mojím hlavným tímovým cieľom. Z individuálnych by som povedal, že si ich postupne v kariére plním. Našiel som konzistenciu svojich výkonov. Postupne chcem byť lepší každým zápasom.
Ako hodnotíte aktuálnu sezónu?
Na jeseň som mal nie celkom vydarený zápas v pohári, no zranením Petra Vindahla sa mi naskytla ďalšia príležitosť, ktorú som, verím, využil správne a dokázal som sám sebe, trénerom aj vedeniu, že na to mám. Chcem a viem, že to môže byť lepšie. Z klubového hľadiska je jasné, že v takom tíme ako Sparta sú zvyknutí na úspešnejšie sezóny. Žiaľ, v pohári sme vypadli, v Európe sme chceli ísť ešte ďalej. Aj v lige máme čo zlepšovať, ale musíme pracovať naplno a uvidíme, ako to napokon celé skončí.
Keď spomínate Európu, po neúspešnom dueli v Konferenčnej lige na pôde Alkmaaru ste skritizovali výkon mužstva a aby každý začal sám od seba. S akou odozvou ste sa stretli?
Povedali sme si k tomu svoje. Nikto mi však nič nevyčítal. Vysvetlili sme si, ako to bolo myslené. Odozva klubu bola v poriadku.
Súvisí to možno aj s vašou ľudskou povahou? Tomáš Rigo totiž o vás kedysi povedal, že ste veľmi komunikatívny, miestami až otravný. Je to pravda?
(úsmev) Možno som kedysi bol taký, najmä keď som bol mladší a hrával som s ním v doraste. Dnes som však jeden z tých tichších. Nie úplne tichý, ale určite menej extrémny ako v minulosti.
S akými pocitmi nastupuje do zápasov?
Priznám sa, že pociťujem pred každým zápasom nervozitu. Hrať za Spartu so sebou prináša obrovský tlak a zodpovednosť, no zároveň je to veľmi motivujúce. Hrať v každom domácom zápase pred početnou diváckou kulisou ma nabíja obrovskou energiou. Rád vidím emócie fanúšikov, keď sa radujú z nášho gólu, keď prežívajú každý náš úspech.
Vyčítali vám niekedy priaznivci Sparty vašu minulosť? Predsa len ste dlhé roky pôsobili v konkurenčnej Slavii.
Keď sme hrali derby, tak zopár fanúšikov sa našlo, ktorí to spomenuli, ale to k tomu patrí. Vnímam to tak, že ja aj Slavia vtedy urobili správny krok, že sa naše cesty rozišli. Toto mi však nikto nevyčíta. Jednoznačne sa cítim byť sparťanom a Slaviu vnímam ako prirodzeného rivala.
Pri obzretí sa za minulosťou ešte zostaňme. Ako ste sa dostali k futbalu?
Môj otec Roman hrával tenis a tak automaticky chcel, aby som aj ja inklinoval k tomuto športu. Hrával som ho popri futbale. Keď okolo štrnástich rokov muselo prísť rozhodnutie, či tenis alebo futbal, možno bol trochu sklamaný, ale dnes je určite rád, že som uprednostnil futbal. Vidí, kam sa moja kariéra posúva a dúfam, že ešte bude.
V Česku žijete prakticky celý svoj život, hovoríte perfektnou češtinou, ale aj veľmi plynulou slovenčinou. Cítite sa byť viac Čechom alebo Slovákom?
Dosť „zapeklitá“ otázka. (úsmev) V Česku mám rodinu, priateľku, kamarátov, ale na Slovensku žije veľká časť mojej rodiny. Som Slovákom, ale toľké roky žitia v inej krajine na vás zanechajú vplyv.
Dostali ste niekedy ponuku reprezentovať Česko?
V mladšom veku bola taká možnosť, rozprávali sme sa o tom s kompetentnými aj v rámci výberu do 21 rokov. Napokon z toho nebolo nič, keďže som to odmietol.
Keby teraz prišla ponuka vymeniť reprezentačné farby, prijali by ste ju?
Nikto ma ohľadom tejto témy nekontaktoval. Reprezentujem Slovensko a som na to hrdý.
V rámci Slovenska ste sa už objavili na zozname náhradníkov A-tímu. Chceli by ste si raz na seba navliecť seniorský dres?
Určite áno. Je to jeden z krôčikov na mojej kariérnej ceste, ktorý by som chcel dosiahnuť.
To ukáže budúcnosť, rovnako tiež, či zostanete v Sparte aj v nasledujúcej sezóne. Ako to vidíte?
To závisí od viacerých vecí – či Sparta bude chcieť, aby som zostal. Chcel by som v Sparte zostať a pobiť sa o svoju pozíciu. Momentálne som v klube spokojný. Uvedomujem si, že život futbalistu prináša nečakané veci, preto sa niekedy nedá premýšľať príliš dopredu.
Pozrite si Frajera na záver z nižšej slovenskej súťaže:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
