Zo zajatia v „hniezde drakov“, ako znie prezývka štadióna Stožice v Ľubľane, sme neunikli. Slovensko pred zrakom šéfa UEFA Aleksandera Čeferina ani štvrtý raz v rade nedokázalo pokoriť Slovincov. Druhý pokus o návrat do B-divízie Ligy národov nevyužilo.
„Ponaučenie do kvalifikácie na MS? Nemôžeme si nahovárať, že na nejaký veľký turnaj postúpime iba bránením,“ hodnotí exkluzívne pre TVNOVINY.sk Futbalista roka 1990 a bývalý reprezentačný lodivod Ján Kocian.
Je nepostup do „béčka“ hanbou, sklamaním alebo, naopak, len naplnením papierových predpokladov?
Takto, pár sekúnd po zápase, by som povedal, že sklamaním. Boli sme totiž lepším mužstvom – možno nie tak jednoznačne na domácej pôde, ale vonku bezpochyby áno – no napriek tomu sme ťahali za kratší koniec. Za 210 minút sme súperovi ako Slovinsko nedokázali vsietiť ani jeden gól. A vtom vidím najväčší problém. Ktorý len potvrdzuje, že naša defenzíva je momentálne oproti ofenzíve na ďaleko vyššej úrovni.
Slovincov sme v oboch dueloch prevyšovali vo všetkých štatistikách, no – slovami laika – čo z toho, keďže sa hrá na góly. Janovi Oblakovi by sme aspoň jeden zrejme nedali ani do Vianoc.
Áno, na jednej strane musíme vyzdvihnúť ohromnú kvalitu brankára Oblaka, suverénneho ako v chytaní centrov či vysokých lôpt smerujúcich do päťky, tak v reakciách na čiare. Aj tam je jasným pánom, čo ukázal trebárs pri hlavičke Suslova v Bratislave.
No na druhej strane treba priznať, že absenciu Davida Strelca bolo cítiť. Po jeho výpadku skrátka nemáme deviatku, ktorá vie byť výrazná a hlavne gólová.
Jasné, Robo Boženík má v systéme trénera Calzonu veľmi dôležitú rolu, spĺňa taktické pokyny, najmä čo sa napádania alebo forčekingu týka, ale aby si za dva zápasy vypracoval jednu šancu? To je pre hroťáka slabá vizitka.
Hlavičku z hranice päťky poslal nikým nekrytý priamo do „koša“ Janovi Oblakovi...
Paradoxne, v tomto sme duel od začiatku kontrolovali. Hneď prvá minúta a tutovka Ondreja Dudu, neskôr možnosti Tomáša Suslova, Matúša Bera... Áno, keby, keby – teraz už môžeme len polemizovať, no ak by sa nám podarilo skórovať už v úvode, zápas by nabral iné grády.
Aby to nebolo len o Boženíkovi, do šancí sa početne dostávali aj iní hráči, čo je z jedného hľadiska super, no, žiaľ, osud nám neprial a ani jeden z nich nebol efektívny. Či už pre vysokú kvalitu Oblaka alebo nižšiu úroveň našej ofenzívy.
Obralo nás o postup iba trestuhodné míňanie príležitostí alebo našej hre chýbalo aj čosi iné, než presné zásahy?
Myslím, že v tomto dvojzápase išlo iba o to, aby sme vyhrali. Protivníka sme prevýšili, hrali lepšie, no za takých okolností jednoducho musíte aj streliť gól. Ak ho nedáte, nuž, protivník vie takisto kopať do lopty. A Slovinci nás mali dobre prečítaných.
Martin Dúbravka síce nemal veľa práce, no pri pokusoch súpera bol bravúrny. Ustrážili sme tiež Benjamina Šeška, jedného z najlepších útočníkov v Európe, čo je skvelým odrazom našej obrany, no opakujem – v takýchto stretnutiach sa potrebujete oprieť aj o útok.
Neočakávali ste, že aspoň v jednom stretnutí naskočí od začiatku Samuel Mráz?
Priznám sa, neočakával. Boženík je pri mužstve dlho a všetky automatizmy, aké hráči pilujú na reprezentačných zrazoch, už takpovediac pozná spamäti. Ba čo viac, samotná taktika sa javila skôr tak, že Calzona chce obranu súpera napádať do plných, pri rozohrávke jej nenechať ani sekundu nazvyš a potom, keď ju vyčerpá, poslať na trávnik – žiaľ, dnes len v úvodzovkách – „gólového“ Mráza, ktorý sa zase dokáže presadiť v šestnástke. Raz sa mu podarilo i zakončiť – no z ofsajdu a do rúk Oblaka.
Na opačnej strane sa pri Milanovi Škriniarovi vystriedali hneď traja stopéri. Čo vravíte na ohňom pokrsteného debutanta Ivana Mesíka? Zastal si svoje miesto, chopil sa šance?
Ak niekde problém určite nemáme, tak na poste stredného obrancu. Sledoval som aj „dvadsaťjednotku“ a môžem len konštatovať, že tu máme budúcnosť zabezpečenú, na dlhé roky. Počnúc Škriniarom a končiac Kóšom, medzi ktorými teraz vyskočil Mesík. A myslím, že nielen mňa, ale nás všetkých, veľmi príjemne prekvapil.
Učinil teda Calzona správne, že po zranení Denisa Vavra či Adama Oberta nepovolal žiadneho náhradníka?
Nebolo ho treba. Mesík možno nie je hráč, ktorého v televízii monitorujeme každý víkend, nemáme ho až tak na očiach, no Calzona ho má bezpochyby zmapovaného dokonale. Znovu sa ukázalo, že tréner netápa, ale je riadne informovaný a Mesík sa mu za jeho odvahu odvďačil veľmi slušným a nielen defenzívnym výkonom. So Škriniarom ladili, súpera na čele so Šeškom nepúšťali do šancí, povyhrávali množstvo súbojov a potvrdili kvalitu.
Širšia verejnosť si však stále nájde niečo, začo by talianskeho kouča skritizovala...
Áno, my Slováci asi máme takú náturu. Všetko vieme najlepšie, všetko robíme najlepšie a všetko, často neoprávnene, iba kritizujeme. Spoza klávesnice, „natajnáša“, skrývame sa za anonymitu sociálnych sietí, nič nepovieme otvorene. Nie.
Tréner Calzona odvádza dobrú robotu – to treba povedať jasne. Samozrejme, všetci sme si v Lige národov želali postup, no aj on musí vychádzať z toho, načo momentálne máme. Odkedy pôsobí na našej lavičke, Slovensko spravilo značný pokrok. Opýtam sa takto – čo mohol urobiť lepšie? Pretože, či už sa bavíme o zostave, taktike alebo striedaniach, nie je mu čo vytknúť. Kritika tu skutočne nemá žiadne miesto, nevidím dôvod.
Progres badať aj u Milana Škriniara, ktorý sa pod slávnym Josém Mourinhom opäť rozpamätáva na svoj herný „prime“.
Presne tak. Viete, každému hráčovi, ktorý dlhé roky pravidelne hráva a zrazu nezapasuje trénerovi, výkonnosť prirodzene poklesne. Zažil to Milan, zažil to Stano Lobotka, a pozrite, kde sú dnes.
Navyše, zlepšovať sa pod taktovkou takého šéfa lavičky, akým je José Mourinho, „Škrinkovi“ len a len pomôže. Opäť sa posunie ďalej, na iný level. Zmenil prostredie, prišiel do top mužstva, kde nie sú problémy. Myslím, že o Miňa je slušne postarané.
Okrem Strelca zo zostavy pre zranenie vypadol aj Peter Pekarík. Vy ste skôr zástancom Dávida Hrnčára, no predsa, nekrivdili Slováci Norbertovi Gyömbérovi?
Áno, jednoznačne krivdili, Noro odohral výborný dvojzápas. Jasné, poznáme jeho silnejšie i slabšie stránky, no všetká česť jemu i Calzonovi. Trénerovi za prejavenú dôveru a Gyömbérovi za to, ako ju využil. Najlepšou odpoveďou hráča na krivdu je vždy výkon na ihrisku. A ja som úprimne rád, že nám, svojím spôsobom aj mne, Noro odvetil práve takto. Na záver poviem len toľko – škoda, že nemá o desať či dvanásť rokov menej.
Národný futbalový štadión sa vo štvrtok lúčil s Jurajom Kuckom, jeho miesto v základe prischlo Matúšovi Berovi. Našlo Slovensko expresne náhradu alebo to taká jednoduchá misia – vyriešiteľná jedným dvojzápasom – nebude?
Nahradiť „Kuca“ nebude ľahké. Ďuro mi spomedzi všetkých absentujúcich hráčov chýbal najväčšmi. Ako v reprezentácii, tak v Slovane. Hoci sa Bochum v Bundeslige trápi, Bero hrá skvelé partie a profilovo má ku Kuckovi najbližšie. Aj pre mňa by bol prvou voľbou.
Ďalšími alternatívami sú ofenzívnejší László Bénes, percentuálne menej úspešný v súbojoch, alebo defenzívnejší Patrik Hrošovský. My však potrebujeme typ „box to box“, streďáka, ktorý vie získať loptu pred vlastnou šestnástkou, ale aj zakončiť v súperovej.
Dnes však Berovi musím vytknúť aj jednu chybu – pri inkasovanom góle, keď spoločne s Tomášom Suslovom nekryli vzdialenejšiu žrď, respektíve zakončujúceho hráča. Ich komunikácia mohla a mala byť lepšia.
Ten okamih nás zaskočil. Po tom, ako sa chalani nadreli, mali zápas vo svojich rukách a gól visel na vlásku, sme jeden znenazdajky inkasovali. A to sa v predĺžení doháňa ťažko. Veď sme to na Eure videli proti Anglicku.
Keď spomínate Suslova, vynárali sa i ohlasy, že svojím výkonom pripomínal Vladimíra Weissa či Miroslava Stocha v začiatkoch ich reprezentačnej kariéry. Hral konečne tak, ako od neho v národnom tíme očakávame?
Myslím, že pri Suslovovi by sme už mali prestať používať slovíčko talent. Tomáš nie je talent, tým už bol, dnes je vyzretým futbalistom, ktorý má aj na svoj mladý vek toho za sebou už dosť. Nie je ortodoxný, veci nerobí škatuľkovo, je atypický, a to je na ňom to vzácne. Je typ, u ktorého je kreativita dôležitejšia než taktická zviazanosť, a takí sú v každom mužstve žiadaní i potrební. Defenzívne povinnosti niekedy síce vypustí, no vie potiahnuť smerom dopredu, zobrať na seba. Skrátka – je nevypočítateľný, lenže aj pre súpera. A to je dobre.
Patrí medzi 10 najlepších driblérov Serie A, od expertov dostáva vysoké známky, ale chýbajú mu čísla. Viete si ho v reprezentácii predstaviť aj na stredovej pozícii, podobne, ako hráva vo Verone?
Toto je na trénerovi. V národnom tíme máte výhodu, stanovíte si systém a doň podľa potreby dosádzate hráčov. V klube je to iné, dostanete materiál a musíte s ním nejako naložiť. Mančaft Verony nemám zanalyzovaný do detailov, neviem, aké možnosti majú na krajoch, keď Suslov nastupuje v strede, no ak ho Calzona v repre vidí na krídle, bude na krídle.
Aký odkaz vyslal tento dvojzápas smerom ku kvalifikácii na majstrovstvá sveta?
Že musíme zapracovať na ofenzíve, zvýrazniť efektivitu. Nemôžeme si nahovárať, že na nejaký veľký turnaj postúpime iba bránením. A myslím, že by nám prospelo rozpamätať sa aj na štandardky. Presnejšie na to, ako sme z nich kedysi vedeli dávať góly. Možno aj toto je cesta, ako rozhodovať takéto vyrovnané zápasy.
Pozrite si zostrih najslávnejšieho slovenského derby medzi Slovanom a Trnavou:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
