Strojca úspechov Petra Sagana o šanciach našej mladej krvi na MS, novej dobe i o tom, kde sme nevyužili saganomániu.
Už počas budúceho týždňa budú fanúšikovia cyklistiky so zatajeným dychom sledovať majstrovstvá sveta v africkej Rwande. Slovensko sa na nich predstaví s letkou mladého talentu, ktorej nebudú chýbať ambície, pričom želiezka v boji o dobré výsledky budeme mať hneď vo viacerých kategóriách.
Martin Svrček sa pokúsi nadviazať na medaily z mládežníckych kategórií pri premiére v Elite a v kategórii do 23 rokov bude priam fascinujúce sledovať, kam až vystrelia Viktória Chladoňová či Matthias Schwarzbacher. Na debatu o blížiacom sa svetovom šampionáte sme si preto prizvali odborníka najvyššieho rangu, Jána Valacha.
Najlepší slovenský športový riaditeľ zo sprievodného auta asistoval Petrovi Saganovi pri všetkých troch tituloch majstra sveta, pôsobil v troch profitímoch a dnes vedie najlepší slovenský kontinentálny tím Pierre Baguette. V rozhovore nám okrem svojich prognóz pred majstrovstvami prezradil aj svoj pohľad na dnešnú slovenskú i svetovú cyklistiku, či na ktorý moment v kariére spomína najradšej.
Tento rok budeme mať desiate výročie od prvého titulu majstra sveta Peťa Sagana. Pozeráte si ešte niekedy záznam tých posledných kilometrov v Richmonde?
Už veľmi nie, napozeral som sa ich dosť. V poslednom čase iba keď mi na sociálnych sieťach vyskočí nejaký klip, často už aj kadejako zmixovaný s tými ostatnými titulmi.
V tom roku 2015 ste boli v sprievodnom aute za Peťom práve vy. Zrodil sa nápad zaútočiť na tom poslednom kopci a nečakať na šprint vo vašej hlave, alebo to bolo Petrovo spontánne rozhodnutie?
Určite to bolo Petrovo rozhodnutie. Išli sme do toho s taktikou, aby sme zvládli preteky krok za krokom stále v špici a aby Peter mohol reagovať na súperov posledné dve kolá. Tie si už organizoval sám, pretože tam je veľmi ťažké dopredu určiť kto, kde a kedy zrýchli. Bol v ten deň veľmi trpezlivý, zaútočil až na poslednom možnom mieste, v tom poslednom strmom kockovom stúpaní. Svojou razanciou hore kopcom a šikovnosťou v zjazde následne získal náskok, no a už sme mu mohli keď tak len kričať do vysielačky.
Bol to najlepší moment vašej doterajšej kariéry športového riaditeľa, alebo drží prvé miesto nejaký iný triumf, ktorý ste s Petrom spolu spáchali?
V Richmonde to bol neskutočný zážitok a zadosťučinenie za tie roky predtým, pretože Peter bol stále kúsok od toho titulu, no stále sa niečo pre neho pokazilo. Richmond je určite jeden z tých top momentov, no ten úplne top moment je jeho titul v Nórsku, kde to získal v posledných metroch v šprinte.
V posledných rokoch sa taktika v cyklistike zásadne mení na útočnejšiu a celkovo komplexnejšiu. Ako sa to z vášho pohľadu športového riaditeľa zmenilo?
Je to dnes výrazne chaotickejšie, pretože sa preteká od štartu až do cieľa. Je minimálny čas na nejaký oddych, v porovnaní napríklad s tou érou spred desiatich rokov. Medzi útočnou fázou po štarte a nábehom do tej záverečnej fázy už niekedy ani nie je pauza. Kedysi sa nechávali úniky na sedem až osem minút. Dnes je to minúta a pol a podľa sily pretekárov sa to potom kontroluje. Únik sa tvorí namiesto tridsiatich aj sto kilometrov. Riadi sa to vysielačkami z áut, no často je tam oneskorený signál, čiže tí pretekári musia byť sami aktívni, a prísne dodržiavať to, čo sa povie na porade. Sami musia mať prehľad a rýchlo riešiť. Cyklistika je aj celkovo rýchlejšia, pretože bicykle, doplnky aj oblečenie sú rýchlejšie. Tréningové metódy sú komplexnejšie, etapy sú časovo kratšie.
Povedali by ste, že dnes je práca športového riaditeľa ťažšia ako pred desiatimi rokmi?
Každá doba vyžaduje niečo, no je pravda, že dnes to je skrátka viac premakané. Treba mať v malíčku množstvo aplikácií a vedieť pracovať s množstvom informácií o trase či súperoch. Treba si absolútne dopodrobna naštudovať každú etapu, či už ide o asfalt, vietor, zákruty, zúženia, povrchy, do toho zmeny počasia. Tak isto je to s tréningami, regeneráciou, stravou alebo s technickými znalosťami, čiže ako ten bicykel dostať do tej maximálnej rýchlosti. Ten záber športových riaditeľov je stále väčší. Približuje sa to športom ako je napríklad Formula 1.
V poslednom čase vidíme, že športovými riaditeľmi už nie sú výlučne bývalí pretekári, ale aj rôzni iní experti. Aký máte vy na to názor?
Je lepšie ak pretekal. Športový riaditeľ by mal vedieť, ako to jazdcov bolí, ako sa vychádza z mokrej zákruty, alebo aká je, keď je v nej niekde v meste olejová škvrna. Keď toto všetko športový riaditeľ prežije sám tak viac rozumie situácii, v ktorej sú pretekári na trase a ak má dar dobrej komunikácie, vie dokonca aj posunúť svoje zažité skúsenosti z kariéry. Iné je to s trénermi či koučmi. Tí prichádzajú stále viac aj z iných športov a idú cez čísla, cez biochémiu. Cyklistika má dnes meranie celého tréningu, regenerácie či stravy tak vyšperkované, že nad tým už musia sedieť odborníci a rátať čísla.
Keby sa šampionát v Richmonde ide dnes, naordinovali by ste pre Peťa taktiku inak, ako pred tými desiatimi rokmi?
Peter vždy sám vedel najlepšie čo robiť a taktiku sme mu ani nejak veľmi nediktovali. Je však pravda, že sme sa vtedy sústredili na posledné dve kolá, zatiaľ čo dnes sa úniky dejú 80 kilometrov do cieľa, niekedy viac. Videli sme minulý rok víťazný útok Pogačara takmer sto kilometrov pred cieľom. Všetci jeho útok očakávali a aby prekvapil, musel ísť už tak skoro. Dnes je aj o tom cyklistika, mať nejaký plán, ktorým prekvapiť súperov. Určite by dnes šampionát v Richmonde vyzeral inak, tímy by sa snažili vymyslieť niečo prekvapivé. Peter bol však vtedy tak silný, že by ho dokázal aj tak vyhrať. Na majstrovstvách sveta vždy dokázal byť pozorný, trpezlivý a našetriť sily na tú správnu chvíľu, keď udrel.
Takže aby Pogačar znova prekvapil súperov aj tento rok, bude musieť zaútočiť ešte skôr ako ten minulý rok?
Dnes sa už od neho podľa mňa očakáva všetko, je to tak trochu blázon. Prízvukujem však, že ten Pogačar nejde na motorke, míňa svoju energiu a opakovane vyhrávať tým istým štýlom sa nedá. Tento rok je trať iná, zhruba pred poslednou tretinou máme dlhší kopec, ktorý tam bude hrať ráznu rolu. Budem sa pozerať najmä na krajiny, ktoré majú dvoch, troch silných pretekárov a budú ich môcť vysielať do tých skorých únikov. Bude na slovinskom tíme, aby to ustrážil a pošetril Pogačara až do bodu, kedy vystrelí vpred. Kľúč týchto majstrovstiev bude presne ten moderný štýl. Útočiť od štartu, posielať dopredu schopných ľudí a snažiť sa rozhodiť a postupne vyšťaviť ten slovinský tím, aby si Tadej nemohol sám diktovať, ako sa preteky odjazdia. Každopádne, je to môj najobľúbenejší jazdec a fandím aby získal ďalší titul.
Tento rok máme svetový šampionát v africkej Rwande. Z vašich skúseností, v čom všetkom sú majstrovstvá v takejto exotickej destinácie iné od šampionátu niekde v Európe?
Celé to je iné. V prvom rade strava, pretekári sa budú musieť vyhnúť chorobe, nejakým žalúdočným problémom, aby vôbec v deň majstrovstiev boli pripravení, silní. Dôležité bude aj naplánovať tú cestu. My sme s Petrom po určitom čase volili cestu neskoršieho príchodu na poslednú chvíľu. Pre Petra bolo podstatné pripraviť si telo a byť po fyzickej stránke stopercentný. Takže vždy ešte absolvoval v Monaku, povedzme v stredu alebo štvrtok, v podmienkach ktoré pozná, nosný tréning, ktorý pretekár potrebuje pred šesť až sedem-hodinovými pretekmi. Po tomto tréningu už len oddychoval a presúval sa k nám do dejiska. Objavil sa tam vždy tak tri dni pred majstrovstvami, keď už sme mali pre neho všetko stopercentne pripravené.
Slovensko posiela do Afriky aj kvôli vysokým nákladom na cestovanie poriadne oklieštenú nomináciu, no paradoxne so vzostupom našich mladých hviezd máme šancu na viacero dobrých výsledkov. Do koho vkladáte najväčšie nádeje?
Držím všetkým palce, je tam viac šancí. Najmä preto, že je šampionát tak ďaleko, mnoho krajín bude mať trocha pozliepané zostavy. Samozrejme, majstrovstvá sú vždy kvalitné, no úplne kompletná špička do Afriky logicky nevycestuje. U Schwarzbachera to bude veľmi zaujímavé v časovke do 23 rokov. Rozhodnú sekundy a bude záležať, komu sadne deň. Verím však, že na pódium a medailu môže siahnuť. Viki takisto. To sú dvaja ľudia, ktorí môžu získať minimálne výsledok v prvej desiatke a možno lepšie aj v pretekoch. Svrček to u eliťákov bude mať ťažké, no majstrovstvá máva dobré, dokáže sa na ne pripraviť. Netrúfam si odhadnúť, čo by mohol ukázať, nechám sa prekvapiť.
Trasa je tento rok veľmi náročná, veď napríklad muži nastúpajú až cez šesťtisíc výškových metrov. Kebyže ste stále v pozícii športového riaditeľa reprezentácie, akú by ste zvolili taktiku v pretekoch pre našich lídrov?
Majstrovstvá sveta sú o pozičnej jazde, čiže naozaj treba byť sústredený a mať prehľad o tom, čo sa deje. Moja rada na takéto preteky bude vždy nezabudnúť jesť a piť a len šetriť, šetriť a šetriť, nemíňať energiu na skoré úniky, ale iba na držanie dobrej pozície. Máte tam strašne veľa zákrut na okruhoch. Každá zákruta, zabrzdenie a rozbehnutie vás stojí sily. Čím lepšiu pozíciu máte, tým viac síl našetríte. Máte iba jeden náboj a ten treba použiť v tej správnej chvíli. Na svetovom šampionáte totiž nemôžete zaútočiť viackrát.
Prirátajme k už spomenutej trojici ešte stále sa zlepšujúceho Lukáša Kubiša, ktorý sa rozhodol šampionát vynechať a sústrediť na preteky, ktoré mu profilovo sedia viac. Zistíme, že Slovensko má veľmi silnú nastupujúcu generáciu mladých cyklistov. Na sledovanie koho kariéru sa vy osobne najviac tešíte?
Prajem im samozrejme všetkým, aby boli čo najúspešnejší. Neviem presne odhadnúť, kto je na správnej ceste a kto nie. Teším sa určite na to, čo dokáže Schwarzbacher, keďže ho poznám ešte odkedy bol kadetom. Spolu s ďalším naším talentom Samuelom Novákom boli najlepší v ročníku a stále medzi sebou súperili. No a potom Viki je samozrejme extra talent, tá môže dosiahnuť naozaj veľké méty. Cyklistika je však veľmi o mentalite, keďže na pretekárov je počas jedenástich mesiacov vyvíjaný 24-hodinový tlak ohľadom ich tréningu a stravy, úplný oddych máte možno tri týždne do roka. Bude teda kľúčové sledovať, ako to zvládnu.
Je fakt, že máme takýchto štyroch veľmi talentovaných cyklistov naraz hneď v generácii po Petrovi Saganovi dôkazom, že Slovensko predsa len dobre využilo saganomániu?
Samozrejme, som rád že máme takýto počet dobrých pretekárov. Či sme to využili tak ako sme mali je však už iná pesnička. Keď sa pozrieme na počet klubov v seniorskej kategórii, ten je veľmi nízky. Tu stále stojíme a nemá to úplne hlavu a pätu. Mladé talenty, ktoré vyskočia, utekajú von, čo je logické a správne, tak ako vo futbale a iných športoch. No čo tí, ktorí potrebujú na rozvoj dlhší čas?
Aké by mali byť podľa vás prvé kroky, aby sme to napravili?
Nepotrebujeme ani ďalšiu saganomániu, cyklistika má u nás vysoký status, ľudia z celého Slovenska vo veľkom bicyklujú, takže záujem o ten šport tu je. Mladí aj majú kde jazdiť, takže zamakať teraz treba na tej seniorskej úrovni. No to sa nedá lusknutím prstu. Tam treba pero a papier, pozrieť si čísla a urobiť rozhodnutia. Možno až politické. Aby sme podporili každý šport v takej miere, ako si zaslúži podľa jeho popularity u nás. Rozumiem tomu, že dnes nie je na také reči najlepší čas, že celá Európa je otrasená rôznymi situáciami a sú tu aj podstatnejšie veci. Na druhej strane, veľakrát je to aj výhovorka.
Pozrite si reportáž z augustového exhibičného podujatia v Bratislave, kde sa zúčastnil aj jeden z najväčších kariérnych rivalov Petra Sagana.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
