Bozk nie je len romantika. Nový výskum naznačuje, že má korene u prapredkov človeka spred viac než 20 miliónov rokov.
Bozk nie je len romantické gesto z filmov. Nová analýza evolučných biológov z Oxfordskej univerzity naznačuje, že bozk je veľmi staré správanie, ktoré sa objavilo už u spoločného predka človeka a veľkých ľudoopov, píše BBC a CNN.
Podľa modelov sa vyvinul približne pred 21 miliónmi rokov a pravdepodobne ho praktizovali aj dávni príbuzní človeka vrátane neandertálcov.
Tím vedený evolučnou biologičkou Matildou Brindle vychádzal z toho, že bozk nie je viditeľný vo fosílnom zázname, takže ho nemožno priamo doložiť kostrami.
Preto vedci zhromaždili údaje z existujúcich pozorovaní živých primátov. Zaujímalo ich, ktoré druhy sa bozkávajú a ako často. Medzi druhmi, u ktorých sa podarilo zdokumentovať bozk, boli šimpanzy, bonobovia, orangutany a aj jeden druh gorily.
Výskumníci si museli presne určiť, čo vlastne považujú za bozk. V štúdii ho definovali ako neagresívny ústny kontakt, pri ktorom dochádza k pohybu pier alebo úst a zároveň nejde o podávanie potravy.
Na základe genetických dát potom vytvorili evolučný rodokmeň primátov a pomocou štatistických modelov simulovali, v ktorých vetvách stromu sa toto správanie najpravdepodobnejšie objavilo.
Ak sa bozkáva človek, šimpanz aj bonobo, je podľa Brindle logické predpokladať, že ich posledný spoločný predok sa bozkával tiež.
Modely ukázali, že bozk sa ako správanie objavil u predkov veľkých ľudoopov niekedy medzi 21,5 a 16,9 milióna rokov dozadu. Z toho vyplýva, že aj vyhynuté ľudské línie, vrátane neandertálcov, sa veľmi pravdepodobne bozkávali.
Ďalšie zistenia posilnili predstavu, že bozk spája moderného človeka s neandertálcami aj priamo. V inej práci o genetike neandertálcov sa ukázalo, že moderní ľudia a neandertálci zdieľali rovnaký druh orálneho mikróbu v slinách.
Brindle to vysvetlila tak, že tieto dve populácie si museli vymieňať sliny počas stoviek tisíc rokov po tom, čo sa ich evolučné línie oddelili. To znamená blízky kontakt tvárou v tvár, kam sa typický bozk dobre hodí.
Bozk však nie je len záležitosť človeka a primátov. Rovnaká štúdia zaznamenala správanie, ktoré spĺňalo definíciu bozku, aj u iných zvierat.
Vedci ho opísali u vlkov, prérijných psov, polárnych medveďov a dokonca u albatrosov. U polárnych medveďov ide podľa Brindle o veľmi nedbanlivý štýl, teda o mokré bozky s výrazným použitím jazyka. Autori zdôrazňujú, že bozk sa v rôznych druhoch prejavuje odlišne, ale jadro správania je podobné.
Bozk nesie očividné riziká v podobe prenosu chorôb a neposkytuje priamu výhodu pri prežití alebo rozmnožovaní. Vedci preto hovoria o evolučnej hádanke.
Jedna z teórií hovorí, že bozk mohol vzniknúť z pôvodného ošetrovania srsti u primátov. Ďalšie hypotézy tvrdia, že ide o veľmi osobný spôsob, ako odhadnúť zdravotný stav a vhodnosť partnera na základe vône, chuti či zloženia slín.
Brindle pripomenula, že bozk má u primátov viacero funkcií. Môže slúžiť na preverenie partnera, ako súčasť predohry, na upevnenie sociálnych väzieb alebo na znižovanie napätia v skupine.
U niektorých druhov súvisí aj s kŕmením mláďat, keď dospelý jedinec prežuje potravu a následne ju vloží do úst potomka. Tieto rôzne formy správania podľa nej tvoria základ, na ktorom sa vyvinul aj intímny bozk, ktorý poznáme u ľudí.
Štúdia zároveň ukazuje, že bozk napriek hlbokým evolučným koreňom nie je univerzálny ani v ľudskej spoločnosti. Staršie etnologické práce citované v článku hovoria, že bozk je zdokumentovaný len v približne polovici kultúr.
Podľa Brindle to znamená, že aj keď ide o dávno vyvinutý znak, skupiny ľudí ho môžu stratiť alebo nepotrebovať. Ak nie je v danom prostredí užitočný, predstavuje zbytočné zdravotné riziko.
Odborníci, ktorí sa na štúdii nepodieľali, pripomínajú, že výsledky otvárajú dvere pre ďalší výskum. Podľa evolučných psychológov je bozk súčasne biologický aj kultúrny. Opiera sa o naše zmysly a má zjavné evolučné korene, no jeho podoba a význam sa menia medzi jednotlivcami aj spoločnosťami.
Práca Matildy Brindle a jej kolegov tak podľa nich ukazuje, že bozk nie je len romantická drobnosť, ale komplexné správanie, ktoré zdieľame s viacerými zvieracími príbuznými a ktoré sprevádza vývoj primátov už milióny rokov.
Vzťahy ľudia nadväzujú aj s umelou inteligenciou. Viac sa dozviete v rozhovore z TN live:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
