Vykonávanie úloh vyššieho rádu – presahujúce používanie ich inštinktov a jednoduchých reakcií – sa donedávna spájalo s malou skupinou zvierat, do ktorej patria primáty, delfíny, slony a vrany.
V roku 2023 sa na pobreží kanadskej provincie Britská Kolumbia sa začali objavovať záhadné poškodenia pascí na kraby. Domorodý kmeň Heiltsuk (Haíɫzaqv) ich nainštaloval, aby chytal invázne európske zelené kraby. Niekedy boli pasce zničené, inokedy boli roztrhané ich siete.
Ktokoľvek pasce napádal, vždy išiel po klietkach s návnadou, v ktorých boli kúsky sleďa alebo zdochliny uškatca. Keďže mnohé z poškodených pascí zostali počas odlivu ponorené, hlavným podozrivým boli morské vydry. Keď však na pobrežie nainštalovali kamery, ukázalo sa, že páchateľom je iné zviera.
Vedci v spolupráci s Heiltsuk Guardians, skupinou, ktorá monitoruje územie v máji 2024 nainštalovali kameru namierenú na podvodnú pascu na kraby.
Kamera zachytila vlka, ako kradne návnadu z pasce na kraby. V novej štúdii opisujúcej toto správanie v časopise Ecology and Evolution vedci naznačujú, že tento incident by mohol byť prvým zaznamenaným prípadom použitia nástroja divo žijúcim vlkom.
Zábery ukazujú vlčicu, ktorá vychádza z vody a v papuli drží bóju. Kráča dozadu po skalnatom pobreží a bóju odloží. Potom sa vráti späť do vody a zubami uchopí lano, ktoré vedie z bóje, aby pritiahla ponorený predmet bližšie k brehu.
Akonáhle je pasca – kužeľ vytvorený z kovového rámu pokrytého sieťou – odhalená, uchopí ju do papule a vytiahne do plytčiny. Prehrabáva sa sieťou a žuje ju, oslobodí návnadu, zhltne svoju korisť a odíde.
„Každý pohyb je dokonale efektívny a zviera akoby vedelo, aký je vzťah medzi jednotlivými časťami pasce,“ uviedol pre National Geographic spoluautor štúdie a ekológ Kyle Artelle.
Na inom videu z fotopasce je vidieť iného vlka, ako ťahá za lano pripevnené k bóji, a v tejto oblasti boli podobným spôsobom poškodené desiatky, ak nie stovky pascí na kraby.
Prvé dôkazy o tom, že psovité šelmy sú schopné používať nástroje zaznamenal ešte v roku 2012 etológ Bradley Smith z Central Queensland University v Adelaide v Austrálii.
Spolu s kolegami popísal pozorovania psa dinga žijúceho v zajatí, ktorý ťahal stôl asi 1,8 metra, potom naň vyliezol a uchopil predmet, ktorý bol mimo dosahu. Ten istý dingo tiež presunul psie klietku a postavil sa na ňu, aby mohol vidieť von zo svojho výbehu.
Vykonávanie úloh vyššieho rádu – presahujúce používanie ich inštinktov a jednoduchých reakcií – sa donedávna spájalo s malou skupinou zvierat, do ktorej patria primáty, delfíny, slony a vrany. Zistenia týkajúce sa dingov podnietili novú oblasť výskumu zameraného na dovtedy netušené schopnosti psovitých šeliem.
Kým dingovia žili v rezervácii, správanie vlkov bolo pozorované v divočine, čo robí objav ešte výnimočnejším a cennejším.
Vedci však majú rozdielne názory na to, či vykrádanie pascí na kraby možno považovať za používanie nástroja. Niektorí tvrdia, že aby bola definícia takéhoto právania naplnená, zviera si musí nástroj vyrobiť samo. Ďalší vedci však oponujú, že aj ľudia používajú nástroje, ako napríklad počítače, ktoré sami nevyrobili.
„Jedna z definícií používania nástrojov je používanie predmetu na dosiahnutie cieľa. Podľa tejto logiky sa stretnutie s pascou počíta, hoci to nie je pokročilý príklad používania nástrojov“, myslí si Smith.
Podľa evolučného biológa Roberta Shumakera zo zoo v Indianapolise však táto definícia nezachytáva všetky rozmery používania nástrojov.
Najviac akceptovaná definícia podľa neho zahŕňa niekoľko kritérií používania nástrojov. Pozorovanie vlka nespĺňa všetky požiadavky, pretože zviera nepripojilo lano k pasci ani ho neupravilo tak, aby bolo spojené so získaním potravy.
„Len ťahanie za niečo, čo zariadil niekto iný, nie je použitie nástroja,“ hovorí Shumaker.
Smith však zdôraznil, že hodnota tohto pozorovania nespočíva v tom, ako zapadá do definícií používania nástrojov, ktoré používajú výskumníci.
„To by nemalo znižovať jeho pôsobivosť a fakt, že ide o jasný príklad riešenia problémov a myslenia na vyššej úrovni,“ hovorí Smith.
Tento prípad podľa neho ukazuje plánovanie zamerané na cieľ, pochopenie skrytej odmeny, riešenie problémov v niekoľkých krokoch a vytrvalosť – hoci nie všetky vlky sú toho schopné.
Vedci naklonovali druh vlka, ktorý vyhynul pred vyše 10-tisíc rokmi. Viac sa dozviete z archívneho príspevku v priloženom videu:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
