Aj napriek blízkosti vojny v nich však stále žije množstvo ľudí.
Na Pokrovsk sme sa vydali cestou z Dnipra. Je to tá istá trasa, po ktorej sme išli aj takmer presne pred rokom.
Vtedy sme ešte v Pokrovsku nakrúcali. Rusi boli od neho sedem kilometrov. Dnes už sú v meste a takmer všetci predpovedajú, že by malo čoskoro padnúť.
Na zničenej pumpe pred dedinou Andronivka, ktorá je na tejto ceste poslednou pred asi 30 km vzdialeným Pokrovskom, stretávame troch chlapov. Hovoria, že pred nami je už len vojenský „blockpost“ a potom je to už zle.
„Áno, ďalej je to už cesta smrti. Tam už ani vojaci nechodia,“ hovorí Ivan.
Chlapi sú z Mirnohradu - mesta, v tesnej blízkosti Pokrovsku, ktoré je obkľúčené Rusmi. Ušli najskôr do Dobropili a teraz sú v Dnipre. Dnes sa v blízkosti frontu necítia svoji ani oni.
Odbáčame z hlavnej cesty a ideme do dedín. Aj blízko frontu žijú ľudia, medzi nimi Lena. Stále býva vo svojom dome, ktorý chce prenechať deťom, ale tuší, že jej čas sa tu na tomto mieste kráti.
„Žijeme iba jedným, a to vierou v to, že sa to všetko skončí. Samozrejme, že nás to neteší, ale každým dňom si viac uvedomujeme, že pravdepodobne budeme musieť odísť,“ hovorí.
Dlho si mysleli, že ich dedina je od Pokrovska ďaleko. Niečo vyše 30 kilometrov však vo vojne neznamená nič.
„Teraz tu lietajú bomby, sedíme a trasieme sa. Žijeme nádejou, ktorá je však každým dňom menšia a menšia,“ dodala.
Podobne sa smerom na Pokrovsk pozerá aj Natalia.
„To je strašné. Keď tu strieľajú, všetko to tu drnčí, brnčí a keď to tu vybuchne, aj celý dom sa trasie.“
Vojnu tu ľudia denne žijú, vidia ju a počujú. Keď Pokrovsk padne, ocitnú sa na frontovej línii. Vedia, že ten čas sa blíži.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
