Podľa sociopolitickej expertky by užšia spolupráca mohla krajinám priniesť ekonomické výhody. Domnieva sa však, že myšlienka zlúčenia do jedného štátu naráža na viaceré prekážky.
Najväčšia katastrofa v histórii. Takto označil belgický premiér Bart de Wever oddelenie Holandska od španielskeho Holandska v 16. storočí. On aj ďalšie osobnosti belgickej vlády sa čoraz častejšie pohrávajú s myšlienkou zjednotenia Belgicka, Holandska a Luxemburska do jedného štátu.
Projekt Bijúce srdce Európy, ktorého cieľom je zjednotiť krajiny Beneluxu, má však podľa odborníkov viacero problematických bodov, píše portál iDNES.
Víziu o novom superštáte v západnej Európe najnovšie otvorene podporil aj Matthias Diependaele, premiér Flámska a člen De Weverovej Novej flámskej aliancie (N-VA).
„Ak sa pozrieme na geopolitickú situáciu, Belgicko a Holandsko môžu v mnohých ohľadoch konať zjednotene,“ argumentuje Diependaele a poukazuje na to, že krajiny Beneluxu už teraz úzko spolupracujú vo viacerých oblastiach. Základy týchto nadštandardných vzťahov pritom boli položené už v roku 1948, keď tieto tri krajiny vytvorili colnú úniu.
Tá bola neskôr nahradená hospodárskou úniou, ktorej cieľom je úplná ekonomická integrácia. Krajiny Beneluxu zdieľajú podobnú infraštruktúru, vysokú hustotu zaľudnenia a historicky majú mnoho spoločného.
Podľa sociopolitickej expertky Caroline Sägesserovej by užšia spolupráca mohla krajinám priniesť ekonomické výhody. Domnieva sa však, že myšlienka zlúčenia do jedného štátu je ťažko predstaviteľná a presadzujú ju najmä flámski nacionalisti z holandsky hovoriacej časti Belgicka, vrátane De Wevera a Diependaeleho.
„Táto skupina stále cíti, že nemá dostatočné práva v belgickom štáte. Preto je logické, že sa snažia o zjednotenie krajiny do väčšieho celku, kde by holandčina bola väčšinovým jazykom,“ vysvetľuje Sägesserová.
Vo francúzsky hovoriacej časti Belgicka sa táto myšlienka zatiaľ neberie vážne. „Mohlo by sa stať, že sa k Holandsku pripojí len Flámsko. A Valónsko by sa stalo súčasťou Francúzska,“ argumentuje expertka. Belgicko by sa tak zbavilo svojej chudobnejšej oblasti.
Búšiace srdce Európy, ako De Wever nazval svoj projekt, by malo 30 miliónov obyvateľov, ku ktorým by sa mohlo pridať ďalších 700 000 Luxemburčanov. Bola by to štvrtá najväčšia ekonomika v EÚ.
Hlavnou prekážkou takýchto plánov je však samotné hlavné mesto Brusel. Hoci leží v holandsky hovoriacej oblasti Flámska, dominantným jazykom je tam francúzština.
„Nechcú ho prijať ako svoje centrum, ale ani sa ho nechcú vzdať. Je to vzťah, v ktorom sa mieša láska a nenávisť,“ opisuje Sägesserová.
Ďalšou prekážkou je nedostatok motivácie pre Luxembursko, ktoré je najbohatšou krajinou z tohto trojlístka a zjednotením by mohlo iba stratiť.
Zároveň existuje obava o stratu identity a postavenie luxemburského jazyka v štáte, v ktorom drvivá väčšina obyvateľov hovorí holandsky alebo francúzsky.
Luxembursko navyše podľa Sägesserovej nemá na Holandsko z histórie príliš dobré spomienky. „A ich ekonomika je viac zameraná na susedné Nemecko,“ argumentuje.
Zástancovia spoločného superštátu sa však myšlienky zjednotenia nevzdávajú a aj keby nedošlo k formálnemu spojeniu, cestu vidia v postupnom posilňovaní spolupráce medzi krajinami.
Podmienky na to majú, keďže článok 350 Zmluvy o EÚ výslovne stanovuje, že Benelux je región, ktorý má právo iniciovať spoluprácu nad rámec činností EÚ.
Beneluxská únia bola v podstate akýmsi predchodcom Európskej únie, ktorá sa v mnohom od tohto zoskupenia inšpirovala. Flámsky premiér Matthias Diependaele si uvedomuje, že v súčasnosti ide skôr o víziu, no keď nastane správny moment, mohlo by to byť zaujímavé pre všetky tri krajiny.
V priloženom videu si môžete pozrieť reportáž o Slovákoch žijúcich v Belgicku:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
