Generáli hovoria otvorene o boji. Prístup k moru označujú za existenčnú otázku, ktorá sa musí vyriešiť.
Vojna na Ukrajine, konflikt v Gaze či hrozba pre Taiwan zamestnávajú väčšinu verejnosti. V iných regiónoch sa však situácia tiež zhoršuje a eskaluje. Príkladom je napätie medzi Etiópiou a Eritreou. Dôvodom má byť prístup k vode, konkrétne k Červenému moru. Ten chce Etiópia získať všetkými prostriedkami, preto sa hovorí o možnej invázii.
Tieto dve krajiny sú dnes susedmi, no kedysi tvorili jeden štát. Eritrea sa chcela osamostatniť, čo sa jej napokon podarilo v roku 1993, uvádza BBC.
Nový štát tak získal rozsiahle, približne 1350 kilometrov dlhé pobrežie, zatiaľ čo z Etiópie sa stala vnútrozemná krajina bez prístupu k moru.
Politické vedenie krajiny to dodnes vníma ako krivdu, ktorú sľubuje napraviť.
S touto rétorikou prišiel už v roku 2023 etiópsky premiér Abiy Ahmed, ktorý vyhlásil, že prístup jeho krajiny k moru je existenčnou otázkou.
Posledné týždne napätie rastie, pretože podobné vyhlásenia pribúdajú a prichádzajú od viacerých predstaviteľov štátu.
Na začiatku septembra Abiy Ahmed uviedol, že „chyba“ Etiópie, teda strata prístupu k Červenému moru v dôsledku odtrhnutia Eritrey, bude „zajtra opravená“.
Pridal sa aj šéf ozbrojených síl Birhanu Jula, ktorý tvrdí, že prístav Assab, nachádzajúci sa asi 60 kilometrov od hraníc, je etiópsky, pričom naznačil ambíciu vziať si ho silou. Vojakom povedal, aby sa pripravili na boj v konflikte s krajinou, ktorá podľa neho Etiópii zobrala prístup k vode.
Podobne sa vyjadril aj diplomat vo výslužbe Bacha Debele, ktorý nevylúčil, že krajina môže prístav získať silou.
„Otázkou teraz nie je, či je Assab náš alebo nie, ale ako ho získame späť,“ povedal.
Eritrea tvrdí, že ide o nebezpečnú rétoriku, a ak dôjde k pokusu o prekročenie hranice, bude odrazený. V skutočnosti však Etiópia výrazne prevyšuje susednú krajinu — nielen vojensky, ale aj počtom obyvateľov: 135,5 milióna oproti 3,6 milióna.
Zatiaľ neboli zaznamenané žiadne vojenské presuny, ktoré by naznačovali inváziu. V Etiópii sa však militarizuje spoločnosť a šíri sa rétorika, podľa ktorej bol prístav stratený neprávom a teraz nastal čas na jeho získanie.
Spory medzi dvoma krajinami trvajú celé desaťročia. Eritreu od roku 1890 spravovali talianski kolonizátori, po druhej svetovej vojne ju prevzali Briti a neskôr sa stala súčasťou Etiópie. To však spustilo občiansku vojnu, ktorá trvala tri desaťročia a skončila porážkou Etiópie v roku 1991 a následným referendom, ktoré viedlo k samostatnosti Eritrey v roku 1993.
Spočiatku boli vzťahy medzi krajinami bezproblémové, no o pár rokov neskôr vypukol ozbrojený konflikt pre spor o hranicu. Boje zastavila až mierová dohoda z roku 2000, ktorá však nebola nikdy poriadne implementovaná a spory pretrvávali. K definitívnemu zlomu došlo až v roku 2018; obe strany boli dokonca spojencami vo vojne v Tigraji v rokoch 2020 – 2022. Odvtedy sa však vzťahy opäť zhoršili.
„Riziko konfliktu medzi týmito dvoma krajinami zostáva pomerne vysoké,“ uviedol Michael Woldemariam z Marylandskej univerzity pre DW.
Potenciálny konflikt by sa mohol zmeniť na veľmi krvavú drámu v už tak nestabilnom regióne.
Aj susedný Sudán je zmietaný občianskou vojnou medzi Sudánskymi polovojenskými Silami rýchlej podpory (RSF) a regulárnou armádou. Vojna, ktorá trvá od apríla 2023, si vyžiadala desaťtisíce obetí a takmer 12 miliónov utečencov. Podľa OSN ide o najväčšiu krízu vysídlenia a hladu na svete.
Podľa stanice BBC konflikt viedol k hladomoru a genocíde v regióne Dárfúr.
Po roku a pol obliehania RSF v októbri obsadili strategicky významné mesto al-Fášir, pričom sa objavujú správy o masovom zabíjaní civilistov, popravách, sexuálnom násilí, útokoch na zdravotníkov a únosoch zo strany RSF. Prokuratúra Medzinárodného trestného súdu (ICC) v novembri upozornila, že činy RSF v meste al-Fášir môžu predstavovať vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti, uvádza TASR.
Ako to aktuálne vyzerá na Ukrajine sa môžete dozvedieť v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
