Ženy, ktoré vynechajú prvú mamografiu, majú vyššie riziko neskorého záchytu rakoviny prsníka a úmrtia na ňu.
Vynechaná prvá mamografia môže mať dôsledky aj o desiatky rokov neskôr, píše CNN.
Nová dlhodobá štúdia vo vedeckom časopise The BMJ ukazuje, že ženy, ktoré neprídu na svoju prvú pozvánku na skríning rakoviny prsníka, majú približne o 40 percent vyššie riziko, že na toto ochorenie v priebehu života zomrú.
Výskum prebiehal vo Švédsku a sledoval viac ako 430-tisíc žien až 25 rokov. Všetky dostali prvú pozvánku na mamografiu. Takmer tretina na ňu nereagovala a vyšetrenie vynechala.
Práve tieto ženy neskôr častejšie dostali diagnózu rakoviny prsníka v pokročilejších štádiách a mali vyššiu úmrtnosť než tie, ktoré na prvý skríning prišli.
Lekári zdôrazňujú, že nejde o to, že by ženy, ktoré skríning vynechali, dostávali rakovinu častejšie. Celkový počet prípadov bol v oboch skupinách podobný.
Rozdiel je v tom, kedy sa nádor odhalí. U žien, ktoré mamografiu ignorovali, sa častejšie zachytil až v štádiu tri alebo štyri, keď je liečba náročnejšia a šanca na prežitie výrazne klesá.
Americká lekárka a komentátorka zdravotníckych tém Leana Wen pripomenula, že rakovina prsníka je v Spojených štátoch druhým najčastejším nádorovým ochorením u žien a druhou najčastejšou príčinou úmrtí na rakovinu.
Globálne odhady hovoria, že rakovina prsníka bude počas života diagnostikovaná približne jednej z dvadsiatich žien. Pri súčasnom trende môžu do roku 2050 pribúdať každoročne milióny nových diagnóz aj úmrtí spojených s týmto ochorením.
Kľúčom k čo najlepšej prognóze je skorý záchyt. Ak sa rakovina prsníka zachytí v lokalizovanom štádiu, teda skôr než sa stihne rozšíriť do iných častí tela, päťročné prežívanie presahuje 99 percent.
Ak sa nádor odhalí až po metastázovaní do ďalších orgánov, šanca na prežitie padá približne na tretinu.
Aj preto odborníci naliehajú, aby ženy prvú pozvánku na skríning neodkladali. Pracovná skupina US Preventive Services Task Force v minulom roku znížila odporúčaný vek začiatku mamografického skríningu na 40 rokov pre väčšinu žien s priemerným rizikom.
Odporúča mamografiu každé dva roky do 74 rokov. U žien nad 75 rokov je pokračovanie skríningu individuálne rozhodnutie, ktoré by mali prebrať so svojím lekárom.
Ženy so zvýšeným rizikom by však podľa Wen nemali čakať. Skorší a častejší skríning je vhodný napríklad pre tie, ktoré v minulosti absolvovali ožarovanie hrudníka, majú preukázané rizikové genetické mutácie alebo blízku príbuznú s rakovinou prsníka.
Švédska štúdia ukázala ešte jednu dôležitú vec. Ženy, ktoré neprišli na prvý skríning, mali tendenciu vynechávať aj tie ďalšie.
Wen vysvetlila, že za tým často stojí kombinácia faktorov, od nízkeho povedomia cez obavy z výsledku až po praktické bariéry. Výsledkom je, že u týchto žien sa nádor zachytí neskôr a častejšie končí smrťou.
Mamografia je v súčasnosti štandardným skríningovým testom pre väčšinu žien s priemerným rizikom.
U žien s vyšším rizikom môžu lekári odporučiť aj ďalšie vyšetrenia, napríklad genetické testovanie, magnetickú rezonanciu prsníkov alebo ultrazvuk. Tie môžu byť užitočné aj pre ženy s veľmi hustým prsníkovým tkanivom, u ktorých je mamografia menej citlivá.
Samovyšetrovanie prsníkov sa dnes už neodporúča ako samostatný skríningový nástroj. Nenahrádza mamografiu. Odborníci však zdôrazňujú, že ženy by mali poznať svoje telo, všímať si vzhľad a pocit z prsníkov a reagovať, ak spozorujú zmeny.
Medzi varovné signály patria nová hrčka, pretrvávajúca bolesť či opuch, výtok z bradavky, zmena farby pokožky, vtiahnutie bradavky dovnútra, začervenanie, šupinatá koža alebo bolestivé a zväčšené uzliny v podpazuší a pri kľúčnej kosti. Pri takýchto príznakoch treba vyhľadať lekára čo najskôr.
Web Health pripomenul, že mnoho žien mamografiu odkladá pre obavy z nepríjemného vyšetrenia, finančné dôvody, nedostatok dopravy alebo osamelosť, čo najviac zasahuje ženy s nižším príjmom a ženy z menšinových komunít.
Onkologička Jean Bao z Univerzity Stanford povedala, že podľa nej by mnohé ženy, najmä s rizikovými faktormi, mali zvážiť skôr každoročný než dvojročný skríning a že otvorený rozhovor s lekárom a rodinou môže pomôcť strach z mamografie znížiť.
Wen zároveň pripomenula, že ženy nemajú len pasívne čakať na diagnózu, ale môžu aktívne znižovať svoje riziko. Medzi známe rizikové faktory patrí fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu, nadváha a obezita.
Ukončenie fajčenia, obmedzenie alkoholu, udržiavanie zdravej hmotnosti, pravidelný pohyb a vyvážená strava pomáhajú znižovať riziko rakoviny prsníka a zároveň prospievajú celkovému zdraviu.
Čo odhalí moderná mamografia sa dozviete v rozhovore z Telerána:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
