Šesť lodí typu RO-RO a šesť nákladných plavidiel bolo použitých na simuláciu vyloďovacích operácií. Analytici tvrdia, že Peking hľadá spôsoby, ako navýšiť prepravné kapacity potrebné na rozsiahle vylodenie na Taiwane.
Mrazivé zistenia priniesli satelitné snímky, ktoré zachytili čínske vojenské cvičenie. Podľa expertov dokazujú, že Čína sa aktívne pripravuje na útok na Taiwan.
Do cvičenia boli zapojené aj civilné lode z takzvanej tieňovej flotily, ktoré by pri útoku mohli slúžiť na transport vojakov.
Cvičenia sa odohrali v júli a auguste tohto roka, pričom ich identifikovali satelitné snímky spoločnosti BlackSky Technology.
„Zapojených bolo šesť lodí typu RO-RO (Roll-On/Roll-Off) a šesť palubných nákladných lodí, ktoré by mohli podporovať vylodenie vojenských vozidiel na plážach,“ uvádzajú analytici Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).
A práve lode RO-RO nie sú vojenské, ale civilné plavidlá. Používajú sa na prepravu materiálu a samy o sebe majú vybavenie, ktoré im umožňuje vyložiť náklad pomocou ramp. Nemusia tak čakať v prístavoch na vykladacie žeriavy. Takéto lode môžu prepravovať tanky, bojové vozidlá aj vojakov. Podmienkou je však prístav – ak nie je k dispozícii, vojenské vozidlo by muselo byť schopné preplaviť sa medzi loďou a brehom.
„Táto aktivita odráža pokračujúce prípravy Číny na možnú inváziu na Taiwan. Ide o prvý známy prípad, keď Čína použila civilné nákladné lode na vyloženie vozidiel na pláž počas cvičenia,“ dodali experti.
Analytici z ISW uvádzajú, že v súčasnosti má čínske námorníctvo kapacitu prepraviť približne 20-tisíc námorníkov a vojakov k brehom Taiwanu. To je však veľmi malé číslo, ktoré by na takúto zložitú operáciu nestačilo. Ostrov je od čínskych brehov vzdialený približne 130 kilometrov a pláži, kde by sa mohli Číňania vylodiť je tiež málo.
Odhaduje sa, že na úspešné vylodenie na ostrove by potrebovali minimálne 300-tisíc až milión vojakov.
Prepravné kapacity by Čína mohla zvýšiť kúpou ďalších civilných lodí. Tie však nemajú pancierovanie ani iné ochranné systémy a sú veľmi ľahko zraniteľné voči zbraniam krátkeho odstrelu
Odhaduje sa, že ozbrojené zložky majú prístup približne k 100 takýmto plavidlám.
Čínsky prezident Si Ťin-pching mal podľa Spojených štátov vydať armáde rozkaz, aby bola na útok na Taiwan pripravená do roku 2027. Peking sa chce zmocniť tohto územia a hovorí o „jednej Číne“, hoci ostrov nikdy nebol súčasťou komunistickej Číny. Po prehre v občianskej vojne sa naň uchýlili opozičné sily a Taiwan je dnes modernou demokraciou.
Čína však opakovane vyhlasuje, že k zjednoteniu dôjde – v krajnom prípade aj pomocou sily.
Spojené štáty oficiálne uznávajú status quo Taiwanu, no bývalý prezident Joe Biden sa vyjadril, že Washington ostrov v prípade napadnutia príde brániť.
„Tento vývoj vnímam ako veľmi zlovestné znamenie, že Čína sa chystá urobiť niečo skôr ako neskôr,“ uviedol vojenský analytik Paul Beaver pre denník The Sun.
Expert verí, že odhodlanie Pekingu posilňuje aj fakt, že Donald Trump venuje svoju pozornosť zastaveniu bojov na Ukrajine namiesto Číny.
Predpokladá sa, že čínsky prezident sa mohol dohodnúť s Putinom, ktorý by mal rozptýliť pozornosť NATO, čo by Čína mohla využiť na útok.
Beaver tvrdí, že k takémuto útoku môže dôjsť oveľa skôr než v roku 2027.
„Cvičenia ako toto však ukazujú, že Čína už signalizuje svoju pripravenosť,“ dodal.
Čína napínala svaly aj na vojenskej prehliadke. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
