Trumpova cesta do Číny sa koná v období, ktoré je pre neho citlivé. Jeho popularitu v Spojených štátoch znížila vojna s Iránom a rastúca inflácia.
Vo štvrtok ráno (14. 5.) sa v Pekingu po vyše dvoch hodinách skončilo ostro sledované stretnutie čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga a prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa. Diskutovali o obchode, Taiwane a ďalších nezhodách vo vzťahoch medzi USA a Čínou. Po rokovaní vo Veľkej sále ľudu na Námestí nebeského pokoja sa lídri presunuli ku chrámu Oltár Nebies.
To najzásadnejšie sa však dialo za zatvorenými dverami. Podľa oficiálnej tlačovej agentúry Sin-chua Si neskôr počas rokovaní s Trumpom uviedol, že Čína a Spojené štáty sa môžu dostať do konfliktu, ak by Washington postupoval „nesprávne“ v otázke Taiwanu.
Práve tento ostrov, ktorý Čína považuje za svoju súčasť a USA podporujú jeho nezávislosť, označil Si za najdôležitejšiu tému čínsko-amerických vzťahov. Tie budú podľa čínskeho prezidenta stabilné, iba ak budú USA pristupovať k otázke Taiwanu s čo najväčšou obozretnosťou.
Vláda na Taiwane už v reakcii uviedla, že Peking predstavuje „jediné riziko“ pre mier a stabilitu v regióne a upozornila na „vojenské provokácie“ v okolí Taiwanu.
„Peking nemá právo na medzinárodnej úrovni vznášať akékoľvek nároky v súvislosti s Taiwanom,“ uviedlo taiwanské ministerstvo zahraničných vecí. Hovorkyňa vlády zdôraznila, že „americká strana opakovane potvrdila svoju jasnú a neochvejnú podporu Taiwanu“.
Okrem bilaterálnych otázok tiež prezidenti hovorili o vojne na Blízkom východe, ktorú Peking, ako hlavný odberateľ iránskej ropy, pozorne sleduje. Sú tu však aj geopolitické dôvody. Podľa portálu Politico nekonečný konflikt medzi USA a Iránom odhalil nedostatky a slabé miesta americkej stratégie v oblasti Hormuzského prielivu. Čína si z toho teraz môže vziať ponaučenie.
Americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi sa aj napriek výraznej technologickej prevahe nedarí vymaniť sa z tohto konfliktu. Pomoc mu navyše odmietlo poskytnúť viacero spojencov z radov Severoatlantickej aliancie.
Americké jednotky spotrebovali značnú časť zásob striel a ďalších technológií. Americká armáda je stále najsilnejšia na svete. Kvantitatívny náskok pred Čínou sa však vďaka vyčerpávaniu USA v Iráne opäť o niečo zmenšil. Peking pritom už dlhodobo rozširuje kapacity rakiet, dronov a striel s plochou trajektóriou letu.
„Číňania by mali plné právo opýtať sa Ameriky, čo vám ešte chýba, aby ste mohli budovať odstrašujúcu silu. V tejto otázke sa nedá blafovať,“ cituje Politico bývalého úradník Pentagónu, ktorý si prial zostať v anonymite.
Podľa neho Čína pozorne sleduje každý americký krok proti Iránu, ktorý by mohla následne využiť v prípadnom konflikte s USA.
Presun jednej z amerických námorných úderných skupín z Tichomoria na Blízky východ by Čína mohla vnímať ako signál slabosti. To naznačuje, že ani americký arzenál nie je neobmedzený.
Trumpova cesta do Číny sa koná v období, ktoré je pre neho citlivé. Jeho popularitu v Spojených štátoch znížila vojna s Iránom a rastúca inflácia, ktorá je dôsledkom tohto konfliktu.
Americký prezident sa preto snaží dosiahnuť medzinárodný úspech uzavretím dohôd s Čínou o nákupe väčšieho množstva amerických potravín a lietadiel, píše portál stanice ČT24.
„Je pravda, že americkí prezidenti niekedy využívajú zahraničné cesty ako prostriedok na posilnenie svojej neistej pozície doma,“ pripúšťa Igor Lukeš, profesor histórie a medzinárodných vzťahov na Bostonskej univerzite.
Podľa prieskumov verejnej mienky však v očiach Američanov nehrá zahraničná politika takú dôležitú úlohu ako domáca situácia. V mnohých ohľadoch však ide o prepojené veci a Donald Trump bude nepochybne chcieť odísť z Pekingu s veľkými konkrétnymi obchodnými dohodami.
Peking a Washington vedú už dlhé roky obchodnú vojnu, ktorá sa vyostrila, keď USA uvalili na čínsky tovar vysoké clá a Peking pohrozil obmedzením globálnych dodávok vzácnych zemín. Na spoločnom stretnutí v Južnej Kórei v októbri minulého roka sa však obaja prezidenti dohodli na prímerí.
Podľa ekonóma Tomáša Cvernu má však v súčasnosti vo vzájomných obchodných vzťahoch navrch Čína.
„Donald Trump v minulom roku pomerne výrazne eskaloval konflikt medzi USA a Čínou v oblasti obchodu, pričom Si Ťin-pching v podstate vyvíja na Trumpa veľmi silný tlak. Ak by sa Čína skutočne rozhodla nevyvážať vzácne zeminy do USA, vznikol by veľký problém, pretože USA by potom nemohli pracovať so svojou najvyspelejšou technológiou – vzácne zeminy sa používajú pri výrobe polovodičových čipov,“ uviedol Cverna vo vysielaní ČT24.
Si sa po rokovaní s Trumpom krátko stretol aj s americkou podnikateľskou delegáciou, ktorej členmi sú napríklad šéf Tesly Elon Musk alebo generálny riaditeľ spoločnosti Nvidia Jensen Huang. Americké spoločnosti sú podľa neho hlboko zapojené do čínskych reforiem a otvárania sa svetu a obe strany z toho majú prospech.
„Čína bude svoje dvere do vonkajšieho sveta otvárať čoraz viac. Americké firmy budú mať v Číne ešte lepšie vyhliadky,“ uviedol podľa čínskych médií.
Čínsky prezident zároveň pred stretnutím zdôraznil, že Spojené štáty a Čína by mali byť skôr partnermi ako rivalmi. „Vždy som veril, že spoločné záujmy Číny a USA prevážia nad ich rozdielmi,“ povedal. „Spolupráca prospieva obom stranám, zatiaľ čo konfrontácia škodí obom,“ skonštatoval.
V priloženom videu si pozrite privítanie Trumpa na letisku v Pekingu:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
