Obidva scenáre počítajú s tým, že by Európa prevzala drvivú väčšinu podpory pre Ukrajinu, keďže autori štúdie odhadujú, že Spojené štáty nakoniec ukončia svoju podporu ukrajinskej a európskej obrany.
Ruské vojenské víťazstvo na Ukrajine by Európu stálo dvakrát toľko ako podpora Ukrajiny v nasledujúcich štyroch rokoch. S takýmito závermi prišli autori novej štúdie Nórskeho inštitútu medzinárodných vzťahov (NUPI) v spolupráci s Štatistickým úradom Nórska (SSB) a analytickou spoločnosťou Corisk.
Štúdia podľa portálu The Kyiv Independent načrtla dva vojenské a ekonomické scenáre pre prebiehajúcu ruskú vojnu na Ukrajine a zdôraznila možnosti, ktoré má Európa k dispozícii v situácii, keď Spojené štáty presadzujú mierový plán, ktorý môže byť nepriaznivý pre Ukrajinu a Európu ako celok.
Podľa prvého scenára navrhnutého výskumníkmi by moskovské sily pokračovali v postupe na západ smerom k rieke Dnipro. V dôsledku vojenských víťazstiev by Kremeľ prinútil Ukrajinu prijať dohodnuté riešenie za podmienok výhodných pre Moskvu.
Podľa správy by takýto výsledok predstavoval čiastočné víťazstvo Ruska, ktoré by Kremľu dalo vplyv na politickú a ekonomickú orientáciu Ukrajiny, vrátane členstva v EÚ a NATO.
Štúdia ďalej varovala, že Ukrajina môže prísť o polovicu svojho územia, čeliť dlhodobej politickej destabilizácii a riskovať demokratický úpadok — alebo dokonca zlyhanie štátu. Milióny ďalších Ukrajincov — odhadom 6 až 11 miliónov — by mohli utiecť do Európy, čo by za štyri roky vygenerovalo 524-952 miliárd eur na výdavkoch súvisiacich s utečencami.
Dodatočné výdavky na obranu na posilnenie východného krídla NATO by zvýšili celkové náklady Európy v rámci Scenára 1 na 1,2 až 1,6 bilióna eur.
Po dohodnutom riešení invázie na Ukrajinu by Rusko mohlo presmerovať vojenské zdroje na Moldavsko, pobaltské štáty alebo severský región, uvádza správa.
Európske vlády by museli rýchlo posilniť svoju obranu a vojenské kapacity na odstrašenie Ruska v Pobaltí a Arktíde, pričom by zároveň čelili rastúcemu politickému tlaku v dôsledku migrácie a domácej polarizácie.
V druhom scenári — alebo ukrajinskom strategickom víťazstve — by náklady spojené s tým pre Európu boli podľa výskumníkov výrazne nižšie.
S vhodnou úrovňou podpory by Ukrajina mohla znovu vybudovať prevahu v boji — podobne ako v úspešných protiútokoch v roku 2022 — a začať znovu obsadzovať okupované územia. V tomto scenári by ukrajinská bojová dynamika prinútila Rusko k mierovým rokovaniam, ktoré ochránia životne dôležité záujmy Kyjeva.
Na uľahčenie strategického víťazstva by Ukrajina potrebovala rýchly prísun vojenskej techniky. To by zahŕňalo „1 500-2 500 hlavných bojových tankov (MBT) a 2 000-3 000 delostreleckých systémov počas jedného alebo dvoch rokov... Ukrajina bude tiež potrebovať až 8 miliónov dronov všetkých typov, protivzdušnú obranu a strategické raketové systémy.“
Ak by Ukrajina mala k dispozícii spomenuté prostriedky, podľa štúdie by sa jej podarilo zastaviť ruský postup, získať späť strategicky dôležité oblasti a obnoviť podmienky pre politickú normalizáciu a ekonomické oživenie.
Čiastočné víťazstvo Ukrajiny by tiež urýchlilo integráciu do EÚ, podporilo návrat utečencov a znížilo rizikové prémie pre investorov.
Odhadované náklady Európy na umožnenie takéhoto výsledku — vrátane vojenskej pomoci, priemyselnej podpory a zníženia zaťaženia utečencov — dosahujú 522–838 miliárd eur za štyri roky, čo je približne polovica nákladov na ruské víťazstvo. Zabavenie zmrazených ruských aktív by mohlo ďalej znížiť európske výdavky až o 50 percent.
Oba scenáre počítajú s tým, že by Európa prevzala drvivú väčšinu podpory pre Ukrajinu, keďže autori štúdie odhadujú, že Spojené štáty nakoniec ukončia svoju podporu ukrajinskej a európskej obrany.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
