Čierna smrť bola výsledkom zriedkavého súbehu environmentálnych a sociálnych faktorov. Domino efekt podľa vedcov spustil výbuch neznámej sopky.
Čierna smrť bola zrejme najničivejšou pandémiou v ľudskej histórii, ktorá v polovici 14. storočia spustošila Európu, Áziu a severnú Afriku.
Išlo o rozsiahlu epidémiu bubonického moru, septického moru a pľúcneho moru. Tá mala dlhodobé demografické, ekonomické, politické a kultúrne dopady na Európu a širšiu oblasť Stredomoria.
Pôvodcom ochorenia je baktéria Yersinia pestis, ktorú v roku 1894 objavil Alexandre Yersin. Primárne sa prenášala blchami infikovanými na hlodavcoch, ako sú potkany. V stredoveku sa mor šíril po obchodných cestách; do Európy sa dostal v októbri 1347 na obchodných lodiach z Krymu, ktoré zakotvili v sicílskom prístave Messina.
V niektorých častiach starého kontinentu v dôsledku morovej epidémie medzi rokmi 1347 a 1353 zomrelo až 60 percent populácie.
Podľa novej štúdie publikovanej v časopise Communications Earth & Environment mohla neznáma sopečná erupcia v polovici 14. storočia vytvoriť podmienky pre šírenie Čiernej smrti v Európe.
Ako informuje portál Live Science, vedci to tvrdia na základe výskumu letokruhov stromov, analýzy ľadových jadier z Grónska a Antarktídy a preštudovania dobových písomných záznamov.
Výskumníci sa zamerali na správy o zníženom slnečnom žiarení, zvýšenej oblačnosti a tmavom mesačnom zatmení, ktoré nezávisle od seba zaznamenali pozorovatelia v častiach Ázie a Európy v rokoch 1345 až 1349.
Vysoké množstvo síry v polárnych ľadových jadrách naznačovalo jednu alebo viac erupcií dovtedy neznámej sopky okolo roku 1345.
Všetky tieto astronomické a meteorologické javy možno pripísať rozsiahlej vrstve vulkanického aerosólu, o ktorej je známe, že spôsobuje chladné obdobia, pretože sulfátové aerosóly odrážajú slnečné žiarenie späť do vesmíru.
Erupcia sopky, o ktorej vtedajší Európania nemali ani tušenia, vyvolala chladné a zamračené obdobie v Stredomorí. To malo za následok domino efekt, ktorý viedol k poklesu poľnohospodárskej produkcie.
Husto osídlené talianske štáty, ako napríklad Benátska republika a Janovská republika, boli nútené dovážať obilie z oblastí okolo Čierneho mora a Azovského mora. Hoci sa podarilo zachrániť obyvateľstvo pred hladomorom, morová baktéria Yersinia pestis, prenášaná morovými blchami, sa dostala do stredomorských prístavov.
„Vládcovia týchto talianskych miest boli hrdí na to, že sa im podarilo zabezpečiť potraviny pre svojich obyvateľov. Nemali však tušenie, aké nebezpečenstvo to predstavuje. Baktérie moru infikujú blchy, ktoré vyhľadávajú svojich obľúbených hostiteľov – potkany a iné hlodavce. Keď tieto hlodavce zomrú na túto chorobu, blchy sa obrátia na iné cicavce, vrátane ľudí,“ uviedol spoluautor štúdie Martin Bauch z Leibnizovho inštitútu pre históriu a kultúru východnej Európy v Lipsku.
Prvé prípady moru u ľudí boli hlásené v Benátkach len niekoľko týždňov po príchode posledných lodí s obilím. „Tým sa začína typický infekčný cyklus,“ povedal Bauch. „
„Hoci Čierna smrť bola výsledkom zriedkavého súbehu environmentálnych a sociálnych faktorov, je dôležité lepšie pochopiť príčiny minulých pandémií, pretože pravdepodobnosť výskytu zoonotických infekčných chorôb a ich prechodu do pandémií sa pravdepodobne zvýši v globalizovanom a otepľujúcom sa svete,“ napísali autori štúdie.
Pandémia horšia ako Covid. Experti sa obávajú, že ju môže spustiť vírus vtáčej chrípky. Viac sa dozviete z reportáže v priloženom videu:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
