Francúzski morskí archeológovia oznámili objav, ktorý mení pohľad na život na pobreží Atlantiku pred tisíckami rokov.
Pri ostrove Île de Sein na západnom cípe Bretónska francúzski morskí archeológovia identifikovali pod hladinou mora kamenný múr starý približne 7000 rokov, pravdepodobne dielo pravekej komunity, ktorá žila na brehu dnešného Atlantiku, informuje BBC.
Stavba leží v hĺbke približne deväť metrov pod súčasnou hladinou. Keď múr vznikol, pobrežie vyzeralo úplne inak. Konštrukcia stála na vtedajšej čiare prílivu a odlivu a ostrov bol rozlohou oveľa väčší než dnes.
Archeológovia odhadujú, že múr je približne 120 metrov dlhý, v priemere okolo 20 metrov široký a asi dva metre vysoký. Tieto rozmery z neho robia najväčšiu podvodnú stavbu, akú sa vo Francúzsku doteraz podarilo nájsť.
Pozornosť výskumníkov upútalo aj to, ako je múr postavený. V pravidelných odstupoch z neho vystupujú veľké žulové bloky, stojace kamene zoradené v dvoch takmer rovnobežných líniách.
Odborníci predpokladajú, že monolity boli najprv osadené priamo na skalné podložie a až potom ich okolie postupne vyplnili platňami a menšími kameňmi.
Ak bola stavba naozaj pascou na ryby, vyčnievajúce kamene mohli niesť jednoduchú konštrukciu z konárov a prútov, ktorá pri odlive zadržiavala ryby v plytkých bazénoch.
Aj druhá možnosť je pre archeológov zaujímavá. Múr mohol fungovať ako ochranná hrádza proti stúpajúcej morskej hladine, ktorá v období po dobe ľadovej menila tvár európskych pobreží.
V čase, keď tam žila komunita lovcov a zberačov, sa more postupne približovalo k ich sídlam a mohlo ohrozovať nielen loviská, ale aj samotné obydlia.
Odhadovaná hmotnosť stavby presahuje 3000 ton, čo naznačuje, že nešlo o improvizované dielo malej skupiny ľudí. Skôr je dôkazom dobre organizovanej a usadenej komunity, ktorá si vedela rozdeliť prácu a koordinovať náročné presúvanie a osádzanie ťažkých žulových blokov.
Archeológ Yvan Pailler opísal túto spoločnosť ako veľmi štruktúrovanú skupinu lovcov a zberačov, ktorá sa usadila v čase, keď to zdroje umožňovali, alebo ako skorú neolitickú populáciu prichádzajúcu do oblasti okolo roku 5000 pred naším letopočtom.
Monolity, ktoré sú osou múru, pripomínajú slávne menhiry roztrúsené po bretónskom vidieku, no sú staršie než známe neolitické megalitické pamiatky.
Podľa Paillera mohlo dôjsť k odovzdávaniu skúseností medzi staršími mezolitickými lovcami a zberačmi a neskoršími neolitickými poľnohospodármi, napríklad pri ťažbe, opracovaní a transporte veľkých kamenných blokov.
K objavu viedla kombinácia modernej techniky a zvedavosti. Miestny geológ Yves Fouquet si pri štúdiu podmorských hĺbkových máp, ktoré vznikli pomocou laserového mapovania morského dna, všimol zvláštnu, takmer dokonale rovnú líniu uzatvárajúcu malú podmorskú dolinu pri ostrove Île de Sein.
Spočiatku si myslel, že ide o omyl v mapovaní, no tvar útvaru bol natoľko nápadný, že oslovil archeológov. Tí uskutočnili prvé ponory v roku 2022 a až po zimnej sezóne, keď väčšina morských rias odumrela, mohli múr aj jeho okolie podrobne zmapovať.
Vedci okrem samotného múru identifikovali v okolí aj približne tucet menších kamenných štruktúr z rovnakého obdobia, píše web Phys.org. Aj tie sa nachádzajú v hĺbke okolo deväť metrov a podľa výskumu boli vybudované v čase, keď bola morská hladina podstatne nižšie než dnes.
France #Bretagne #Finistère #Préhistoire : #Archéologie - découverte : des monolithes de 7 000 ans en forme de mur géant au large de l'île de #Sein News 2025https://t.co/kHHXcQw2XQhttps://t.co/Z3bTbcuMOdhttps://t.co/eHrJT5l29Ahttps://t.co/uaLPz10EUwhttps://t.co/lo3XhbF75d pic.twitter.com/G3Y2FfkFr4
— Barthe Claude (@BartheCloclo) December 12, 2025
Datovanie kladie vznik múru aj sprievodných konštrukcií do obdobia približne medzi rokmi 5800 a 5300 pred naším letopočtom, teda ešte pred najstaršie známe megalitické stavby v Bretónsku.
Výskumníci zároveň pripomínajú, že podobné stavby môžu stáť za zrodom starých bretónskych legiend o potopených mestách.
Jednou z najznámejších je rozprávanie o meste Ys, ktoré sa malo nachádzať v zálive Douarnenez neďaleko miesta nálezu.
Podľa novej interpretácie mohla spomienka na opustenie rozvinutého územia, ktoré zaplavilo more, prežiť v kolektívnej pamäti a postupne sa premeniť na mýtus o hriešnom meste pohltenom vlnami.
Autori štúdie sa domnievajú, že rýchle zvyšovanie morskej hladiny, následné zatopenie pobrežia a zánik rybárskych konštrukcií, ochranných stavieb a sídiel museli na obyvateľoch zanechať silný dojem.
Takéto udalosti mohli byť natoľko traumatizujúce a výnimočné, že sa o nich rozprávalo celé generácie, až kým sa nezmenili na legendy o stratených mestách pod vodou.
Na Trenčianskom hrade objavili novú chodbu. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
