Ukrajina bojuje o svoje prežitie aj o budúcnosť celej Európy. Pád frontu môže priniesť vojnu pred naše dvere, varuje reportér Michal Hečko, ktorý krajinu nedávno navštívil.
Vianoce pod paľbou a v zákopoch. Tak budú nechcene prežívať sviatky ľudia na Ukrajine. Vojaci na bojovom poli už štvrtý rok odhodlane vzdorujú ruskej agresii. Na politickej scéne zatiaľ Ukrajina čelí nielen ruským, ale aj americkým predstavám o tom, ako by malo vyzerať prímerie. Návrh mierovej dohody má neustále nové verzie a rokovalo sa o ňom aj v pondelok.
Čo na to ľudia, o životoch ktorých mocní rozhodujú? Aj to zaznamenal náš kolega Michal Hečko s kameramanom Petrom Dodekom počas nedávnej cesty po vojnou zmietanej Ukrajine.
„Oni žijú vo vojne. To my si nedokážeme ani predstaviť. Každú noc nikto z nich nevie, kde sa Rusko rozhodne udrieť. Vypadáva elektrina, vypadáva voda. Predstavte si, u nás vypadne elektrina na dve hodiny a všetci sú na infarkt. Tam elektrina nejde dvanásť hodín denne. A ľudia sa v tom naučili žiť. A nie je to pekný život,“ vysvetľuje Hečko.
Štáb televízie Markíza sa išiel pozrieť na miesta, ktoré navštívil už minulý rok. Ich cesta sa začala na juhu Chersonskej oblasti a skončila sa na severe v Charkove. Oproti minulosti však narazili na jednu výraznú zmenu.
„Zmena súvisí s tým, ako ďaleko sa posunula hranica relatívneho bezpečia. Dnes je tam všade dron. Päťdesiat kilometrov od frontu vás môže zabiť dron. Rakety a delostrelecká munícia zasiahnu ešte ďalej. Kyjev je ďaleko od frontu, no každý večer odtiaľ vyvážajú mŕtvych. Každý večer tam Rusi bombardujú,“ vysvetľuje Hečko.
Redaktor pripomína, že ľudia v blízkosti frontu si uvedomujú, že môžu byť ďalší na rade, preto niektorí z nich dúfajú v mier.
„Žijeme iba jedným, a to vierou, že sa to všetko skončí,“ hovorí miestna obyvateľka.
Reakcia na americký mierový plán a ruské požiadavky nie je na Ukrajine jednotná.
„Prosím, pomôžte nám ukončiť túto prekliatu vojnu. My už jednoducho nemôžeme takto žiť,“ hovorí obyvateľka Ukrajiny.
Na druhej strane sú však ľudia, ktorí nesúhlasia s tým, aby sa Donbas odovzdal Rusku, a argumentujú tým, že Ukrajinci tam celé roky umierali.
„Rusko musí vojnu prehrať. Nevidím inú cestu. Ukrajina už prišla o veľa ľudí, veľké územie je zničené. Nevidím priestor na žiadne ústupky,“ dodáva ďalšia obyvateľka.
Hečko pripomína, že Ukrajinci by zrejme vedeli stráviť zmrazenie frontu na aktuálnej línii, no odstúpenie ešte nedobytých území Donbasu, ako požaduje Rusko s americkou podporou, môže byť horkou pilulkou, ktorú nedokážu prehltnúť.
„Američania sa snažia nájsť nejaký kompromis, ktorý by znamenal, že Ukrajinci sa stiahnu z tej tretiny Doneckej oblasti, ale Rusi tam nevstúpia ako ozbrojená sila – že by z toho bola nejaká voľná ekonomická zóna. Podľa ruských návrhov by to mala byť demilitarizovaná zóna, ktorá by patrila Rusku. S tým však Ukrajinci nesúhlasia,“ hovorí ukrajinista Alexander Duleba.
Hečko pripomína, že Ukrajinci nedôverujú slovám Kremľa. Predsa len, ruský prezident Vladimir Putin a jeho spolupracovníci ešte krátko pred vojnou tvrdili, že Ukrajinu sa nechystajú napadnúť.
V hre pritom nie je len osud Ukrajiny, ale aj Európy.
„Frontová línia je od Slovenska vzdialená vzdušnou čiarou približne 1 500 kilometrov. Zdá sa to strašne ďaleko. No čo ak sa ukrajinský front zlomí? Čo ak Ukrajinci už nebudú mať čím strieľať? Keď sa front zlomí, všetko, čo sme doteraz videli 1 500 kilometrov od nás, môžeme mať pred dverami,“ varuje Hečko.
„Nie je to len o Ukrajine, ale aj o Európe – o demokratickej Európe a o slobode tu na Ukrajine, ale aj v celej Európe,“ hovorí jeden z bojovníkov.
„Toto je vlastne prvý precedens, ktorý rozbíja všetko to, čo tu bolo vybudované od druhej svetovej vojny, aby sme tu už vojny nemali. Čiže ide o celú Európu,“ vysvetľuje Duleba.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
