Americké objednávky sú súčasťou Trumpových snáh dohnať Rusko v počte ľadoborcov. Okrem komerčného hľadiska ide aj o demonštráciu moci a sily.
Prezident Donald Trump chce za každú cenu získať Grónsko pre Spojené štáty, ako súčasť snahy vyrovnať sa Rusku v Arktíde. Aby sa USA stali skutočnou arktickou krajinou, na ovládnutie tejto oblasti potrebujú ľadoborce. Washington sa preto obrátil na Fínsko, ktoré je svetovým lídrom v oblasti konštrukcie ľadoborcov.
Spojené štáty a Kanada zároveň oznámili, že lietadlá Severoamerického veliteľstva protivzdušnej obrany (NORAD) čoskoro dorazia na základňu Pituffik v Grónsku. Spolu s lietadlami operujúcimi z kontinentálnych základní v USA a Kanade budú podporovať rôzne dlhodobo plánované aktivity NORAD.
Oznámenie o vyslaní lietadiel prichádza v čase zvýšeného napätia medzi USA a spojencami po opakovaných vyhláseniach amerického prezidenta Donalda Trumpa, že sa usiluje o získanie Grónska. Obyvatelia ostrova sa pripravujú na možné krízové scenáre, zatiaľ čo Dánsko a NATO posilňujú vojenskú prítomnosť v regióne.
Rastúci záujem Spojených štátov o Arktídu viedol Trumpa k tomu, že v októbri minulého roka oznámil, že USA plánujú objednať štyri fínske ľadoborce pre americkú pobrežnú stráž. Ďalších sedem plavidiel, ktoré USA nazývajú Arctic Security Cutters, má byť postavených v USA na základe fínskych návrhov a odborných znalostí.
Miestne spoločnosti navrhli 80 % všetkých ľadoborcov, ktoré sú v súčasnosti v prevádzke. Podľa BBC sú Fíni schopní stavať technologicky náročné a komplexné ľadoborce pozoruhodne rýchlo – jeden každé dva a pol až tri roky.
„Kupujeme najlepšie ľadoborce na svete a Fínsko je známe ich výrobou,“ povedal Trump. Prvé objednávky boli zadané 29. decembra.
Dva ľadoborce pre americkú pobrežnú stráž postaví fínska spoločnosť Rauma Marine Constructions vo svojej lodenici vo fínskom prístave Rauma. Fíni majú dodať prvú loď v roku 2028. Ďalšie štyri budú postavené v Louisiane, pričom všetkých šesť dieselových a elektrických plavidiel bude postavených podľa návrhu spoločnosti Aker Arctic Technology v spolupráci s kanadskou spoločnosťou Seaspan.
Americké objednávky sú súčasťou Trumpových snáh dohnať Rusko v počte ľadoborcov. Rusko má v súčasnosti asi štyridsať, z ktorých osem je poháňaných jadrovou energiou. Naopak, USA majú v súčasnosti v prevádzke len tri.
Klimatické zmeny zvyšujú dostupnosť a splavnosť Severného ľadového oceánu pre nákladné lode. Otvára to obchodné trasy z Ázie do Európy, buď cez Rusko, alebo severom Aljašky a kanadského kontinentu a ďalej cez Grónsko. Záujem sa zvyšuje aj v dôsledku zníženia hladiny ľadu, čo znamená, že ropné a plynové polia pod Arktídou sú dostupnejšie.
Trumpovo želanie rozšíriť flotilu ľadoborcov však presahuje komerčné hľadiská. Podľa výskumníčky z Dánskeho inštitútu pre medzinárodné štúdie Lin Mortensgaardovej ide aj o snahu demonštrovať moc a silu.
„Bez ohľadu na to, koľko lietadlových lodí máte a koľkým krajinám nimi hrozíte, nemôžete s lietadlovou loďou plávať uprostred Severného ľadového oceánu. Ľadoborce sú skutočne jediným typom námorných plavidiel, ktoré všetkým dávajú najavo, že ste arktickým štátom s arktickými schopnosťami“ vysvetlila.
Grónčania pociťujú v súvislosti s aktivitami USA v arktickej oblasti veľkú neistotu. Obyvatelia ostrova sa pripravujú na možné krízové scenáre.
Mnohí obyvatelia hlavného mesta Nuuk si vytvárajú zásoby potravín, vody a pohonných hmôt, iní plánujú únikové trasy pre prípad krízy. Ostrov, ktorý je z 81 percent pokrytý ľadom, totiž nemá cestné spojenie. V prípade potreby je tak únik možný jedine lietadlom či po mori.
Ulrikke Andersenová, ktorá žije v Nuuku už štyri desaťročia, priznáva, že možnosť konfliktu berie vážne: „Mám pocit, že stať sa to môže, a človek si hneď začne predstavovať, čo by robil,“ uviedla pre agentúru AFP.
V prípade náhlej invázie by sa pokúsila utiecť loďou do chaty vo fjorde, no vie, že jej rodičia by takúto cestu nezvládli: „Oni to chápu, pre nich by to bolo príliš ťažké,“ pokračuje Ulrikke, ktorá je z inuitskej rodiny. V kultúre týchto pôvodných obyvateľov arktických oblastí je prežitie najvyššou hodnotou.
Niektorí obyvatelia však aj v prípade krízy svoje domovy opustiť neplánujú.
Zároveň sa im však predstava života pod nadvládou USA prieči. Odvolávajú sa pritom na historická skúsenosť aj hodnotový systém.
„Dánsko je sociálna spoločnosť, ktorá poskytuje bezplatnú zdravotnú starostlivosť, bezplatný vzdelávací systém a sociálnu pomoc ľuďom, ktorí sa nachádzajú v ťažkej situácii... Viac sa stotožňujeme s dánskym modelom sociálneho zabezpečenia ako so sociálnou štruktúrou USA, kde si každý musí poradiť sám a bohatí majú väčšiu šancu na prežitie ako chudobní," uviedla pre portál Novinky inuitka Naja Lyberthová, ktorá v Nuuku pracuje ako psychologička.
„Keď sa pozriem na Spojené štáty, väčšina Grónčanov je zhrozená tým, ako USA zaobchádzali so svojimi pôvodnými obyvateľmi alebo černochmi. Väčšina Grónčanov nechce patriť k Spojeným štátom ani byť s nimi v únii,“ dodáva.
„Nechceme byť Dánmi ani Američanmi, pretože naša kultúra je odlišná,“ hovorí.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
