Veľká časť moderného ruského Ďalekého východu, historicky známa ako „Vonkajšie Mandžusko“, bola v minulosti súčasťou území čínskej dynastie Čching. Čínski nacionalisti považujú postúpenie týchto oblastí doteraz vnímajú ako krivdu.
Čína pomaly, ale isto preberá kontrolu nad veľkou časťou ruského Ďalekého východu. Do najvýchodnejších regiónov Ruska sa sťahuje čoraz viac Číňanov, ktorí ovládli tamojší ťažobný priemysel. Okrem ekonomiky však získavajú prevahu aj čo sa týka demografie. Ruský Ďaleký východ sa totiž vyľudňuje, pričom pôvodní obyvatelia migrujú smerom na západ.
Aj keď Moskva to v súčasnosti nepovažuje za najhorúcejšiu tému dňa, v budúcnosti by sa jej to mohlo podľa analytikov vypomstiť. Hoci z najvyšších poschodí čínskeho vedenia žiadne oficiálne nárokovanie územia severne od hranice nezaznieva, v Číne sa už ozývajú hlasy, že by mala tieto oblasti oficiálne prevziať.
Čínsky vplyv na ruskom Ďalekom východe výrazne rastie. Poukázala na to napríklad aj ukrajinská spravodajská služba, podľa ktorej už v Rusku žijú dva milióny Číňanov.
„Čínski nacionalisti otvorene požadujú vrátenie území, ktoré Rusko zabralo počas dynastie Čching. Hoci Peking nezverejnil žiadne verejné požiadavky, Čína už nejaký čas ticho infiltruje ruský Ďaleký východ,“ povedal estónsky diplomat a politický novinár Harry Tiido televíznej stanici ERR. Podľa neho sa v Rusku hovorí o počinšťovaní tejto oblasti.
Najviac sa to prejavuje v Židovskej autonómnej oblasti, ktorá bola pôvodne vytvorená ako domov pre Židov, hoci v súčasnosti je tam len malá židovská menšina, pričom projekt neuspel v pôvodnom zámere. Podľa Tiida je miestna ekonomika z 98 % závislá od Číny a približne do 10 rokov budú Číňania pravdepodobne tvoriť väčšinu obyvateľstva. Už teraz je miestna čínska populácia početnejšia ako tá židovská.
Je faktom, že obchod medzi Čínou a ruským Ďalekým východom posledné dve desaťročia takmer neustále rástol. Dôležitým stimulom na jeho ďalší rozvoj sa v roku 2015 stalo podpísanie viacerých energetických, obchodných a finančných dohôd, ktorých cieľom bolo tesnejšie integrovať Ruskom vedenú Eurázijskú ekonomickú úniu s čínskou iniciatívou Jedna cesta a jeden pás.
Zdanlivo prelomovou sa v čase svojho podpisu v roku 2018 stala zmluva medzi ruským ministerstvom ekonomického rozvoja a čínskym ministerstvom obchodu. Jej cieľom bolo podporiť rozvoj východnej Sibíri, ruského Ďalekého východu a severovýchodnej Číny ako jednotného ekonomického makroregiónu. Od tohto konceptu je podľa viacerých komentátorov už len krok k ekonomickej a potenciálne politickej integrácii odľahlého ruského regiónu s neďalekou a silnejúcou Čínou.
Podľa českého politológa a rusistu Jiřího Justa na prvý pohľad situácia pre Rusko vyzerá do budúcnosti vážne, no silnejší ako čínska túžba po svojom historickom území, je v tomto prípade pragmatizmus.
„Prebieha tam expanzia, Čína do určitej miery kolonizuje ruský Ďaleký východ,“ povedal Just pre TN.cz. Zároveň však zdôrazňuje, že ide o pozvoľný jav, ktorý je v podstate logický vzhľadom na fyzickú blízkosť bohatej Číny.
„V Rusku sa občas hovorí o hroziacej strate týchto oblastí, ale táto hrozba nie je vnímaná ako významná,“ pokračoval Just. Podľa neho je dôvodom to, že Komunistická strana Číny zatiaľ oficiálne nevzniesla žiadne územné nároky. „V dohľadnej budúcnosti sa určite nezopakuje čínsko-ruská vojna z roku 1969,“ verí.
„Moskva aj Peking si uvedomujú, že by to zhoršilo ich vzájomné vzťahy, ktoré sú teraz strategické,“ dodáva a poznamenáva, že vďaka spolupráci medzi oboma krajinami je Čína vnímaná pozitívne.
Podľa Tiida to však môže byť len ticho pred búrkou. „Čína možno len čaká, až jej úsilie prinesie ovocie a v podobe ruského Ďalekého východu jej spadne do lona,“ domnieva sa.
V priloženom videu si pozrite archívny príspevok o poslnení spolupráce medzi Ruskom a Čínou:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
