Aj keď sa Trump často tvári, že v podstate Európu vôbec nepotrebuje, koniec NATO v súčasnej podobe by mal závažné bezpečnostné dôsledky aj pre USA a to najmä v podobe zvýšených nákladov.
Trumpova Amerika už nie je spoľahlivým bezpečnostným partnerom a zdá sa, že rozchod medzi Európou a USA je nevyhnutný. S odvolaním sa na rozhovory s viacerými významnými európskymi diplomatmi, ktorí si priali zostať v anonymite, to konštatuje portál Politico.
Vydieranie clami v súvislosti s postojom európskych krajín k snahe Donalda Trumpa silou mocou získať Grónsko by mohol byť posledný klinec do rakvy transatlantického partnerstva.
Niektorí európski lídri vnímajú Trumpov horlivý pokus o anexiu suverénneho dánskeho územia ako „šialenstvo“ a pýtajú sa, ktorá krajina bude na rade potom. Všetko nasvedčuje tomu, že po americkom „dobrodružstve“ vo Venezuele, kde v rámci špeciálnej operácie uniesli miestneho vodcu Nicolasa Madura, šéf Bieleho domu stratil zábrany.
Trumpov nevyprovokovaný útok na spojencov z NATO je jasným prekročením hranice a najmä z Francúzska a Nemecka zaznievajú hlasy volajúce po čo najtvrdšej odvete.
Ak nedôjde k radikálnej zmene v prístupe Spojených štátov, tento proces sa pravdepodobne skončí radikálnou transformáciou Západu. Mnohí európski lídri sú presvedčení, že je čas čeliť realite a Európa by mala konať, píše Politico.
„V americkej politike došlo k zmene, ktorá je v mnohých ohľadoch trvalá,“ uviedol vysoký predstaviteľ európskej vlády. „Čakanie nie je riešením. Musíme pracovať na novej dohode v novej realite,“ dodal.
Dôvodom, prečo sa niektoré krajiny zdráhajú odrezať od závislosti na USA, je prechodné obdobie vedúce k novej plne funkčnej obrannej aliancii. V prípade rozchodu s USA by sa Európa musela snažiť brániť sama ešte skôr ako na to bude pripravená. Mnohé vlády preto chcú zachrániť, čo sa dá. To je aj prípad talianskej premiérka Giorgii Meloniovej, ktorá sa snaží s USA obnoviť vzťahy.
Aj keď sa Trump často tvári, že v podstate Európu vôbec nepotrebuje, koniec NATO v súčasnej podobe by mal závažné bezpečnostné dôsledky aj pre USA a to najmä v podobe zvýšených nákladov. Mohlo by to napríklad oslabiť ich schopnosť uplatňovať tvrdú silu v Afrike alebo na Blízkom východe bez prístupu k sieti základní, letísk a logistickej podpory, ktorú Európa v súčasnosti poskytuje USA.
Niektorí európski lídri nemajú problém predstaviť si budúcnosť bez Spojených štátov. Takzvaná koalícia ochotných by mohla byť dobrým základom pre nový poriadok.
„Koalícia ochotných začala s Ukrajinou v centre,“ povedal jeden diplomat pre Politico. „Vytvorila však veľmi úzke väzby medzi niektorými kľúčovými osobami v hlavných mestách. Budujú dôveru a tiež schopnosť spolupracovať. Poznajú sa navzájom podľa mena a je ľahké sa s nimi skontaktovať a posielať správy,“ dodal.
Tento formát by sa mohol stať základom pre nové bezpečnostné spojenectvo. Nové usporiadanie by nevylučovalo spoluprácu s Amerikou, ale ani by ju nepovažovalo za samozrejmosť.
Keďže vojenské kapacity Európy by boli v spomenutom prechodnom období nedostatočné, dieru po USA by mohla zaplátať Ukrajina, ktorá je zďaleka najviac militarizovanou krajinou v regióne.
Obrovská armáda, vysoko sofistikovaný priemysel na výrobu dronov a obrovské bojové skúsenosti sú mimoriadne atraktívne aktíva, ktoré by členstvo tejto krajiny prinieslo novej obrannej aliancii.
Spojením vojenských kapacít Ukrajiny, Francúzska, Nemecka, Poľska a Spojeného kráľovstva by v dohľadnej budúcnosti vznikla sila, ktorá je schopná konkurovať aj najväčším svetovým hráčom - teda USA, Číne a Rusku.
Trump sa vyhráža ďalšími clami krajinám, ktoré odmietajú jeho zámer s Gonskom. Pozrite si príspevok v priloženom videu:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
