Bývalý šéf fínskej tajnej služby varuje, že Rusko môže vyvolať rozkol v NATO tým, že spustí limitovaný útok len na jednu krajinu.
Európski predstavitelia otvorene priznávajú, že sa pripravujú na možný konflikt s Ruskom, pričom Európska únia by mala byť pripravená do roku 2030.
Bývalý šéf fínskej spravodajskej služby Pekka Toveri nepochybuje, že Rusko by mohlo čoskoro zaútočiť na krajinu Severoatlantickej aliancie (NATO), no myslí si, že by išlo o obmedzený útok na jednu členskú krajinu, ktorého hlavný cieľ by bol otestovať Alianciu.
„Rusko nie je schopné predstavovať vážnu vojenskú hrozbu pre NATO, ale mohlo by podkopať článok 5. Výpočet je jednoduchý: vyprovokovať rozkol a uvidieť, či Aliancia ‚praskne‘ a odmietne brániť jedného zo svojich členov,“ vysvetlil Toveri pre Espresso.
Práve článok 5 je dôležitý pre spoločnú obranu. Existuje však šanca, že niektorí členovia by spoločnú obranu odmietli. Napríklad český premiér Andrej Babiš ešte počas prezidentskej debaty tvrdil, že by českých vojakov na pomoc Poľsku alebo pobaltským krajinám neposlal. Neskôr svoje tvrdenie opravil a tvrdí, že by záväzky vyplývajúce z článku 5 dodržal.
Pochybnosti o ochote však panujú aj u iných krajín, ako sú Maďarsko, Slovensko či Španielsko.
Za najviac ohrozené sa považujú pobaltské krajiny: Litva, Lotyšsko a Estónsko. Všetky tri krajiny sú veľmi malé a majú aj malé ozbrojené sily. Navyše značné problémy spôsobuje aj ich geografia.
Podľa Toveriho by sa Rusko v prípade protiútoku NATO mohlo uchýliť aj k použitiu jadrových zbraní, prípadne k jadrovému vydieraniu, ktoré sme už videli aj na Ukrajine.
Hlavným cieľom Ruska pri napadnutí len jedného štátu by bolo vyvolať rozkol v NATO a tak ho vnútorne oslabiť.
„Na toto sa Rusi pravdepodobne pripravujú. Je to úplne realistický scenár pre blízku budúcnosť,“ hovorí bývalý šéf fínskej vojenskej spravodajskej služby.
Exšéf spravodajcov varuje, že Rusko sa pripravuje na dlhotrvajúci konflikt.
„Ruská ekonomika sa v podstate transformovala na vojnovú ekonomiku a všetko ostatné trpí a upadá, okrem obrannej výroby. Rusi sa snažia vybudovať nové strategické rezervy, aby sa čo najrýchlejšie pripravili na potenciálnu konfrontáciu s NATO,“ komentuje Toveri.
Na Ukrajine však čelí vážnym problémom, ktoré sa prejavujú vo vysokých stratách vojakov pri relatívne malých územných ziskoch. Mesačne majú podľa odhadov Aliancie Rusi stratiť 20 až 25-tisíc vojakov. A to sú len počty mŕtvych; zranených môže byť mnohonásobne viac.
Práve tieto vysoké straty bránia Rusom vo vytvorení významných rezerv.
„Vojna sa pre Rusko nevyvíja dobre. Jediné, čo dnes robí Rusko ‚dôležitým‘, nie je jeho ekonomika – pretože nie je silným ekonomickým hráčom – a nie je to ani jeho armáda, pretože nie je schopná predstavovať vážnu hrozbu pre Európu. Jediným skutočným nástrojom nátlaku, ktorý Rusku zostal, sú jadrové zbrane,“ uviedol.
Dodal, že ukážkou toho je použitie balistickej rakety stredného doletu Orešnik, ktorá dopadla len približne 60–70 kilometrov od hraníc Poľska – členskej krajiny NATO. Podľa bývalého šéfa fínskej spravodajskej služby bol tento úder signálom – formou vydierania Európy, aby ukončila podporu Ukrajiny.
Dánske spravodajské služby nedávno varovali, že Rusko bude v pokušení zaútočiť na Alianciu, ak vyhodnotí, že je vojensky oslabená a rozdelená. Preto je súčasné konanie amerického prezidenta Donalda Trumpa ohľadom Grónska obzvlášť nebezpečné. Ak by sa naozaj zmocnil ostrova, mohlo by to prakticky oslabiť Alianciu, čo by mohol využiť práve Putin.
„Rusko bude pravdepodobne ochotnejšie použiť vojenskú silu v regionálnej vojne proti jednej alebo viacerým európskym krajinám NATO, ak bude NATO vnímať ako vojensky oslabené alebo politicky rozdelené,“ uvádza sa v správe dánskych spravodajských služieb.
Trump sa vyhráža ďalšími clami. Tentokrát má byť terčom Francúzsko:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
