Ozbrojené sily Kanady po prvý raz v storočí testovali scenár útoku USA. Výsledky odhaľujú, že proti obrovskej vojenskej prevahe by museli použiť taktiku mudžahedínov. Scenár útoku však považujú za veľmi nepravdepodobný.
Vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa o plánoch získať Grónsko, ako aj jeho tvrdenia, že sa v prvom rade pozerá na „vlastnú morálku“, a nie na medzinárodné právo, poškodili povesť USA ako spoľahlivého partnera a spojenca. Začali sa preto objavovať úvahy, či sa z nášho najbližšieho spojenca nestáva náš najväčší nepriateľ.
Tieto úvahy sa neobjavujú len v Európe, ale aj v Kanade, ktorú Trump opakovane označoval za 51. štát USA. Prezident zároveň zdieľal mapu, na ktorej sú Kanada, Grónsko a Venezuela zobrazené ako súčasť Spojených štátov.
Práve činy a najmä slová amerického prezidenta a jeho administratívy viedli k tomu, že kanadské ozbrojené sily sa začali zaoberať aj scenárom americkej invázie do Kanady, hoci túto možnosť považujú za mimoriadne nepravdepodobnú.
Kanaďania využili tzv. modelovanie na simuláciu vpádu amerických síl do krajiny, zrejme po prvý raz v tomto storočí. Pre portál The Globe and Mail to potvrdilo viacero kanadských predstaviteľov.
Zdroje zároveň zdôrazňujú, že ide len o simuláciu, ktorá sa nedostala na úroveň reálneho vojenského plánu. Jej výsledky sú však zarážajúce – ukazujú, že najväčšia a najsilnejšia armáda sveta by dokázala obsadiť pozície svojho severného suseda približne za týždeň, možno dokonca za menej než dva dni.
Kanada má výrazne menšiu armádu, ktorej chýba aj technická sofistikovanosť. Ottawa totiž dlhé roky uprednostňovala investície do sociálnych oblastí pred financovaním ozbrojených síl.
Kanadská armáda by sa preto musela uchýliť k netradičnému spôsobu vedenia vojny. Inšpiráciu čerpá z taktiky mudžahedínov v Afganistane, kde omnoho menšia sila – hoci s podporou CIA – dokázala spôsobiť výrazné straty podstatne silnejšiemu protivníkovi, Sovietskemu zväzu, čo napokon viedlo k stiahnutiu jeho jednotiek.
Táto taktika „zaútoč a uteč“ spočíva v akciách malých skupín, ktoré útočia napríklad na obrnené vozidlá, tanky či helikoptéry a následne sa rýchlo stiahnu. Tento spôsob boja, považovaný za povstaleckú taktiku, si neskôr osvojili aj islamskí militanti z Talibanu a v prvých dňoch ruskej invázie aj ukrajinské jednotky.
Cieľom použitia tejto taktiky by bolo spôsobiť protivníkovi čo najväčšie straty a škody. Pomôcť by mohla aj stratégia odpozorovaná z Ukrajiny – útoky pomocou dronov.
Prvým signálom, že by USA mohli pripravovať inváziu, by bolo ukončenie spoločného programu ochrany vzdušného priestoru USA a Kanady, známeho pod skratkou NORAD. Kanada by si v takom prípade pravdepodobne prizvala na pomoc členské krajiny NATO s jadrovými zbraňami, ako sú Veľká Británia či Francúzsko.
Generálmajor vo výslužbe David Fraser, ktorý velil kanadským jednotkám v Afganistane, si myslí, že Ottawe by v takomto scenári pomohli spojenci z Európy aj z iných častí sveta.
„Ak zaútočíte na Kanadu, celý svet sa obráti proti vám – ešte viac ako v prípade Grónska. Ľuďom záleží na tom, čo sa stane s Kanadou, na rozdiel od Venezuely,“ uviedol Fraser.
Indikátorom Trumpových zámerov by podľa neho mohlo byť aj to, či Spojené štáty podniknú kroky voči Grónsku alebo Mexiku.
Samotní Kanaďania majú len malú šancu ubrániť sa prípadnému útoku USA. Pripúšťa to aj generálmajor vo výslužbe Mike Day, ktorý však dodáva, že Američania by mali problém ovládnuť celé územie Kanady a dlhodobo ho kontrolovať.
„Bez ohľadu na veľkosť americkej armády nemajú silovú štruktúru na to, aby obsadili, nieto ešte kontrolovali každé väčšie mestské centrum v Kanade,“ vysvetlil. USA by preto mohli zvoliť taktiku podobnú tej, ktorú použilo Rusko na Ukrajine, keď sa zameralo priamo na Kyjev.
Práve bitka o hostomeľské letisko, ktoré sa jednotkám Kremľa nepodarilo trvalo ovládnuť, sa ukázala ako rozhodujúca pre ďalší vývoj vojny. Ruské sily tak nedokázali presunúť dostatočný počet vojakov na dobytie hlavného mesta.
Experti preto radia kanadským politikom, aby urýchlene investovali do armády – len vybudovaním silných ozbrojených síl sa môže znížiť riziko, že by Spojené štáty vôbec uvažovali o útoku.
„Čím lepšie Kanada prijme tento prístup k obrane vlasti, tým je menej pravdepodobné, že sa tieto hrozivé scenáre, ktoré si nikto neželá, niekedy stanú realitou,“ uzavrela bezpečnostná expertka Gaëlle Rivard Piché.
Viac o Trumpovi a Grónsku sa dozviete vo videu nižšie:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
