Trump už pracuje na novom pláne po Grónsku. Krajina, ktorá je „tŕňom v oku“ v oku USA, mu jasne dáva najavo, že sa nevzdá a nechystá žiadne ústupky.
Na teraz sa zdá, že Grónsko, Dánsko a Európa si môžu vydýchnuť. Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že na získanie ostrova nepoužije vojenskú silu a tiež upustil od hrozby sankcií pre európske krajiny, ktoré na ostrov poslali svoje vojsko.
Šéf Bieleho domu tiež vyhlásil, že so šéfom NATO Markom Ruttem dosiahli dohodu v rámci spolupráce týkajúcej sa Grónska, ale aj celej arktickej oblasti.
Zďaleka to však nemusí znamenať koniec Trumpovej agresívnej zahraničnej politiky. Podľa zdrojov denníka The Wall Street Journal už Biely dom poškuľuje po ďalšom cieli - komunistickej Kube, vzdialenej len 145 kilometrov od pevniny USA.
Pre Američanov je tento ostrov „tŕňom v oku“ už od konca 50. rokov minulého storočia, keď sa k moci dostali komunisti. Dnes Donald Trump a jeho administratíva vyhlasujú, že sú dominantnou silou na západnej pologuli.
Podľa denníka Trumpova administratíva aktívne hľadá spolupracovníkov z vládnych kruhov, ktorí by sa podieľali na zvrhnutí komunistického režimu do konca tohto roka.
Potenciálni spolupracovníci Trumpovej vlády sa hľadali na stretnutiach s kubánskymi exulantmi a občianskymi skupinami v Miami a Washingtone.
Podľa presvedčenia americkej vlády je kubánska ekonomika na pokraji kolapsu. Ďalšiu ranu jej mohlo zasadiť dolapenie venezuelského diktátora Nicolása Madura. Kuba je totiž veľmi závislá od venezuelskej ropy, ktorú používa na výrobu energie či v doprave. Otázne tak bude, či nové vedenie Venezuely na čele s viceprezidentkou Delcy Rodríguez bude počúvať Trumpove rozkazy ohľadom ropy.
Kubu už dlhší čas sužujú problémy s výpadkami energie a tiež nedostatok základných potravín.
Podľa ekonómov by ostrovu mohla dôjsť ropa za pár týždňov, čo by viedlo k úplnému zastaveniu kubánskej ekonomiky. A práve to chce využiť americká administratíva, ktorá si myslí, že to tamojší režim oslabí.
„Kubánski vládcovia sú neschopní marxisti, ktorí zničili svoju krajinu a utrpeli veľkú ranu v súvislosti s Madurovým režimom, za ktorý sú zodpovední,“ povedal predstaviteľ Bieleho domu a zopakoval, že Kuba by mala „uzavrieť dohodu (s USA) skôr, ako bude neskoro“.
V minulosti však Trump odmietal plány na zvrhnutie režimu, pretože sa bál nestability, ktorú by to mohlo priniesť.
Predstavitelia Trumpovej administratívy tvrdia, že Kuba je tvrdší oriešok než Venezuela. Komunistický režim v krajine vládne viac ako 75 rokov a opozícia prakticky neexistuje. Vo Venezuele prechod k autokratickej forme štátu začal s nástupom Huga Cháveza v roku 1999. Vládu Nicolása Madura sprevádzali veľké protesty, ktoré sa vyhrotili v minulých rokoch. Taktiež má Venezuela aj opozičných lídrov.
Trumpova administratíva tak chce vypracovať jasný plán, čo príde ďalej a kto by mohol nahradiť komunistickú vládu.
Vládny predstaviteľ prezradil denníku, že zvrhnutie komunistov na Kube by upevnilo odkaz prezidenta Trumpa a umožnilo by spraviť to, čo sa nepodarilo ani prezidentovi Johnovi F. Kennedymu, keď spustil neslávne známu Inváziu do zátoky svíň. Táto vojenská operácia pozostávajúca z kubánskych emigrantov vycvičených CIA sa ukázala ako veľké fiasko a bola potlačená za menej než 72 hodín.
Veľký záujem v otázkach Kuby má minister zahraničia Marco Rubio – syn kubánskych imigrantov, ktorí sa usídlili na Floride. Rubio ešte ako senátor vystupoval ostro voči kubánskemu režimu aj ďalším diktatúram po celom svete, vrátane Číny či Ruska.
V nedávnom rozhovore v relácii Meet the Press odpovedal na otázku moderátorky, či je Kuba ďalším cieľom, a uviedol, že keby bol vo vláde Havany, určite by bol „znepokojený“.
Kubánsky režim sa však vzdať bez boja nemieni.
„Nie je možná žiadna kapitulácia ani vzdanie sa, ani akýkoľvek druh dohody založený na nátlaku alebo zastrašovaní,“ povedal kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel. USA tiež odkázali, že sa „neboja“ a budú sa brániť.
Lídri Európskej únie rozoberali Trumpove kroky. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
