Ruské kombinované útoky zahlcujú ukrajinskú obranu. Kyjev teraz tvrdí, že má riešenie, ktoré by mohlo zmeniť priebeh vojny vo vzduchu. Stavia na umelú inteligenciu.
Najväčšou vojenskou slabinou Ukrajiny je bezpochyby protivzdušná obrana. Rusi totiž vyvinuli taktiku kombinovaných vzdušných útokov, ktoré zahlcujú systémy protivzdušnej obrany.
Ukrajinci však teraz tvrdia, že pracujú na riešení, ktoré môže najväčší ruský tromf zlikvidovať. V spolupráci s americkými partnermi budujú systém protivzdušnej obrany poháňaný umelou inteligenciou. Kyjev dúfa, že ak túto výhodu odstráni, ruský prezident Vladimir Putin pochopí, že vojnu nedokáže vojensky vyhrať.
Ten má spočívať v používaní takzvaných stíhačov dronov, ktoré nebudú ovládať ľudskí operátori, ale umelá inteligencia.
Novinárovi denníka The Washington Post to prezradil nový minister obrany Mychajlo Fedorov.
„Máme jasný plán, ako zastaviť Rusko v našom nebi,“ povedal Fedorov. „Ukrajina sa učí, ako čeliť týmto útokom, a buduje novú generáciu protivzdušnej obrany s využitím umelej inteligencie.“
Práve Fedorov, ktorý je známy svojím inovatívnym prístupom, presadzoval už na začiatku vojny spoluprácu s lídrom v oblasti vojenskej umelej inteligencie – firmou Palantir.
Tá so svojím softvérom Gotham/Foundry poskytovala platformu už spojeneckým vojskám v Afganistane a Iraku.
Na začiatku ruskej agresie poskytol Palantir aj túto kapacitu Ukrajine, čo umožnilo zber, integráciu a vizualizáciu dát z rôznych zdrojov – zo satelitov, dronov, spravodajských agentúr či lokálnych hlásení.
Vďaka tomu dokázali Ukrajinci sledovať pohyb nepriateľských jednotiek a logistické trasy, pričom umelá inteligencia im pomáha aj s výberom cieľov.
Teraz Ukrajinci spoločne s Palantirom vytvorili platformu Dataroom, ktorá na tréning využíva dáta z miliónov senzorov a snímok, aby dokázala predpovedať ruské útoky – a následne nasmerovať lacné stíhacie drony, ktoré budú autonómne navádzané na ich zničenie.
„Nejde o to, aby sme vyhrali, ale aby sme sa stali neporaziteľnými,“ povedal Andrij Hrytcenjuk, generálny riaditeľ spoločnosti Brave1, ktorá stojí na čele technologických inovácií Ukrajiny v oblasti umelej inteligencie.
„Vojna sa končí vtedy, keď si nepriateľ uvedomí, že jeho politické ciele nemožno dosiahnuť,“ dodal.
Ukrajinci by chceli mať základný rámec tohto systému vybudovaný do šiestich mesiacov.
Kyjev si od projektu sľubuje, že odstráni najväčšiu výhodu, ktorú Moskva momentálne má. Tú využíva nielen na ničenie vojenskej infraštruktúry, ale aj na terorizovanie civilného obyvateľstva. Príkladom sú útoky na kritickú infraštruktúru, ktoré spôsobili, že veľké mestá, ako Kyjev, zostali bez vykurovania, elektriny či teplej vody – a to v čase, keď teploty klesajú hlboko pod nulu.
Ukrajinci chcú, aby stíhače dronov boli výrazne lacnejšie než ruské útočné drony a aby dokázali reagovať rýchlejšie než ľudskí operátori.
Použiť chcú napríklad stíhacie drony Octopus, ktoré stoja len niekoľko tisíc eur, zatiaľ čo cena jedného Šáhidu sa pohybuje v desiatkach tisíc eur. Octopus má dosah 200 kilometrov a dokáže niesť elektrooptické, infračervené či tepelné zameriavacie senzory – pomocou ktorých chcú vytrénovať umelú inteligenciu na rozpoznávanie nepriateľských dronov.
Portál Defense Express však upozorňuje, že takýto projekt síce odstraňuje nedostatky ľudských operátorov, no úspešnosť stíhačov dronov stále vo veľkej miere závisí od ich počtu a nasadenia. Na prenasledovanie veľkého množstva Šáhidov je totiž potrebný rozsiahly systém.
Čo však tento prístup nedokáže vyriešiť, je problém riadených striel – ako sú strely s plochou dráhou letu či balistické rakety.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
