Nasadenie CSAR a Growlerov nie je rutinné. Analytici hovoria o príprave na ostrý konflikt. Aké má Biely dom možnosti?
Spojené štáty zvyšujú svoju vojenskú prítomnosť na Blízkom východe. Prezident Donald Trump vyslal k Iránu námornú údernú skupinu na čele s lietadlovou loďou USS Abraham Lincoln.
Väčšiu pozornosť expertov však pútajú špeciálne lietadlá, ktoré sa presúvajú na Blízky východ a naznačujú, že Trump môže čoskoro spustiť zásah voči Iránu. Trump už koncom minulého roka varoval Teherán, aby nepotláčal protesty proti režimu, inak zasiahne.
Vedenie Iránu však Trumpove varovania nebralo vážne a protesty krvavo potláča. Podľa odhadov ľudskoprávnych organizácií zahynuli stovky, ak nie tisíce protestujúcich.
Trumpova administratíva zároveň tlačí na Irán, aby prijal novú jadrovú dohodu.
„Irán s nami komunikuje a uvidíme, či s tým môžeme niečo spraviť. V opačnom prípade uvidíme, čo sa stane. Máme tam vyslanú veľkú flotilu,“ tvrdí Trump.
Neskôr sa vyjadril, že americká armáda bude konať „rýchlo a násilne“, ak Irán nepristúpi na jadrovú dohodu.
O tom, že nejde len o prázdne slová, svedčí aj nasadenie špeciálnych lietadiel, ktoré naznačuje, že Spojené štáty sa pripravujú na prípadný úder a dokonca aj na straty s ním spojené.
Portál Defence Blog uvádza, že do Jordánska sa z Európy presunuli americké pátracie a záchranné lietadlá (CSAR) C-17 Globemaster III a dve HC-130J Combat King II.
Lietadlá HC-130J Combat King sa používajú na podporu bojových pátracích a záchranných misií v náročných prostrediach. Stroj dokáže preletieť veľké vzdialenosti, má nočné videnie a dokáže poskytovať palivo vrtuľníkom. Súčasne dokáže tankovať dva vrtuľníky HH-60G Pave Hawk, čo umožňuje posádke operovať hlboko v nepriateľskom prostredí.
Zvyčajne sa nasadzujú pred, počas alebo po vzdušných bojových operáciách, aby sa zabezpečila záchrana zostrelených posádok lietadiel.
Portál pripomína, že prítomnosť týchto lietadiel je analytikmi pozorne sledovaná, pretože ich nasadenie nie je rutinné – objavujú sa najmä tam, kde vojenskí plánovači očakávajú vzdušné straty.
Používajú sa najmä vtedy, keď vo vzduchu operujú bombardéry či stíhačky, a majú zvládnuť operácie v nebezpečnom prostredí, kde je stále aktívna protivzdušná obrana.
S tou si majú poradiť ďalšie lietadlá, ktoré Američania vyslali – EA-18G Growler. Šesť kusov zamierilo na Blízky východ. Ide o stroje navrhnuté na potlačenie a narušenie nepriateľskej protivzdušnej obrany na začiatku bojových operácií.
Disponujú pokročilými prijímačmi, rušiacimi modulmi a systémami na narušenie komunikácie, ktoré sú schopné degradovať radarové sledovanie, bojové radary a veliteľské a riadiace spojenia na viacerých frekvenciách.
Aj tieto stroje zamierili na leteckú základňu Muwaffaq Salti v Jordánsku, a tým pádom sú v operačnom dosahu prípadného útoku na Irán.
Vojenská doktrína USA hovorí, že tieto lietadlá sa nasadzujú pred alebo počas bojových akcií proti husto chráneným cieľom.
Growlery si nedávno poradili aj s ruskými systémami protivzdušnej obrany S-300, ktoré chránili Venezuelu. Tie isté systémy chránia aj Irán, ktorý z nich dokonca vyvinul vlastnú verziu protivzdušnej obrany Bavar-373.
Zo skúseností z bojových akcií sa však ukázalo, že ani venezuelské, ani iránske systémy S-300 nedokázali zastaviť americkú technológiu. V minuloročnom konflikte medzi Iránom a Izraelom dokázali izraelské stíhačky lietať nad Iránom bez väčších problémov a zostrelená nebola ani jedna stíhačka.
„Zdá sa, že tá ruská protivzdušná obrana nefungovala až tak dobre, však?“ posmieval sa po americkom zásahu vo Venezuele americký minister obrany Pete Hegseth.
Američania si však uvedomujú, že vojenský zásah v Iráne by bol zložitejší než vo Venezuele. Denník The New York Times informuje, že prezident Trump bol oboznámený s viacerými možnosťami útoku. Médiu to prezradili viacerí americkí predstavitelia.
Jedna z možností zahŕňa nasadenie amerického komanda na iránske jadrové komplexy a zničenie cieľov, ktoré americké bomby minulý rok nedokázali zasiahnuť. Takýto scenár by bol však mimoriadne riskantný. Trump v minulosti opakovane poukazoval na neúspech americkej misie na záchranu 52 rukojemníkov počas prezidentovania Jimmyho Cartera, ktorá sa skončila katastrofou.
Ďalšou možnosťou by boli útoky na vojenské a politické centrá po celom Iráne, ktoré by oslabili režim ajatolláha Alího Chameneího a mohli viesť až k jeho odstráneniu. Nie je však známe, kto by po ňom vládol a aké by mal vzťahy so Spojenými štátmi.
Trump má byť tejto možnosti naklonený aj preto, že Irán mal v minulosti plánovať atentát na prezidenta USA.
Háčikom tejto verzie je, že iránske, ale aj izraelské bezpečnostné zdroje tvrdia, že Teherán by v takomto prípade reagoval odvetou. Tá by mohla zasiahnuť spojenca USA – Izrael. Iránske balistické rakety by mohli útočiť na civilné mestá, ako je Tel Aviv.
Biely dom zatiaľ nedosiahol konsenzus v tom, ako by mali vojenské akcie proti Iránu vyzerať. Pentagón však už teraz posilňuje svoje kapacity – okrem špeciálnych lietadiel vyslal na Blízky východ aj desiatky stíhačiek F-15E, systémy protivzdušnej obrany Patriot a systém THAAD, ktorý si dokáže poradiť aj s iránskymi balistickými raketami.
Niektorí experti sa však domnievajú, že navyšovanie vojenských kapacít je zatiaľ len formou nátlaku na Irán, aby bral rokovania vážne.
Viac o Trumpovi a Iráne sa dozviete v nasledujúcom videu:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
