Medúza sa radí medzi stovku najškodlivejších inváznych druhov a je známa svojím priechodným análnym otvorom. Vedci varujú, že globálne otepľovanie jej prospieva, môže ohroziť ekosystém lagúny a priniesť miestnym obyvateľom katastrofu.
Už od roku 2014 si rybári aj miestni obyvatelia Benátok všímajú masový výskyt zvláštnej kreatúry – medúzy známej pod prezývkou „morský orech“. V nasledujúcich rokoch bola pozorovaná čoraz častejšie, čo vyvoláva vážne obavy, uvádza portál LBC.
Táto medúza totiž do Benátskej lagúny nepatrí a prirodzene sa tam nikdy nevyskytovala. Pochádza zo západného Atlantiku a do Benátskej lagúny, ktorá sa nachádza v Jadranskom mori, bola pravdepodobne zavlečená prostredníctvom balastnej vody z lodí.
V lagúne však našla ideálne podmienky na prežitie a rýchlo kolonizovala toto územie, čo môže mať veľmi negatívny vplyv na tamojší ekosystém, ukazuje výskum vedcov zverejnený v periodiku Estuarine, Coastal and Shelf Science.
Vedci počas dvoch rokov monitorovali výskyt medúzy v lagúne a zároveň vykonali aj laboratórne experimenty.
Zistili, že medúze, ktorej latinský názov je Mnemiopsis leidyi, sa darí najmä v sezónnom období – medzi koncom jari a začiatkom jesene. Práve vtedy sú počty tohto živočícha, u ktorého bolo zaznamenané aj kanibalistické správanie vrátane požierania vlastných potomkov, najvyššie.
Invazívny druh našiel v lagúne ideálne podmienky z hľadiska teploty vody aj slanosti, a to aj vďaka globálnemu otepľovaniu, ktoré spôsobuje, že voda je čoraz teplejšia a obdobia výskytu medúzy sa predlžujú. Tento druh pritom dokáže veľmi dobre znášať teploty od 10 až do 32 stupňov Celzia.
Vedci však bijú na poplach – medúza, známa aj tým, že má priechodný análny otvor, ktorý sa otvára iba počas vyprázdňovania, môže mať výrazne negatívny dopad na miestny ekosystém aj na obyvateľov regiónu, najmä na rybárov.
Živí sa totiž planktónom, rybími larvami a ikrami, ktoré sú kľúčové pre zachovanie populácií rýb. Medúza tak môže výrazne znížiť biodiverzitu lagúny a ohroziť príjmy rybárov, ktorí sa už teraz sťažujú na klesajúce úlovky a na to, že im medúzy upchávajú rybárske siete.
Rybársky priemysel v Jadranskom mori dosahuje hodnotu miliárd eur a je známy predovšetkým lovom mušlí.
„Prebiehajúca zmena klímy by mohla vytvárať čoraz priaznivejšie environmentálne podmienky pre tento rebrovkovitý druh, čo by potenciálne zvýšilo jeho výskyt vo veľkých zhlukoch a následne aj riziko negatívnych dopadov na celý ekosystém lagúny,“ uvádza sa v štúdii.
Vedci preto odporúčajú napríklad reguláciu slanosti či riadenie teploty vody v oblastiach, kde je to možné. Ďalším riešením by mohla byť podpora prirodzených predátorov medúzy, ako aj ochrana planktonových zdrojov.
V Benátkach sa začal každoročný karneval. Ako to tam vyzeralo sa môžete dozvedieť v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
