Hrozba ruskej agresie a globálna nestabilita nútia európsku krajinu zvažovať spoločnú menu. Doteraz sa jej vyhýbala.
Po ruskej nevyprovokovanej agresii na Ukrajine sa dovtedy nemysliteľné stalo skutočnosťou – Severoatlantická aliancia (NATO) sa rozšírila o dvoch členov – Fínsko a Švédsko, ktoré dovtedy preferovali neutralitu.
Hrozba ruskej agresie smerom k ďalším európskym krajinám a nepredvídateľná politika USA vedie európsku krajinu k poškuľovaniu po eure, ktoré doteraz odmietala. Tou krajinou je Švédsko, kde vládnuca trieda podľa portálu Politico flirtuje s myšlienkou prijatia eura. Dôvodom má byť stabilita v čase svetových turbulencií, kedy by málo stačilo na to, aby švédska koruna skončila kolapsom.
Vzdať sa vlastnej meny by bolo v rozpore s dlhodobým prístupom Štokholmu, ktorý vníma švédsku korunu ako dôležitý nástroj hospodárskej politiky.
Švédska ministerka financií Elisabeth Svantesson informovala parlament, že jej Strana umiernenej koalície vytvorí expertný panel, ktorý by analyzoval výhody a nevýhody spoločnej meny, ak strana uspeje v septembrových parlamentných voľbách.
„Vládni úradníci sa môžu obávať, že v prípade rozsiahlej krízy – ako je eskalácia ozbrojeného konfliktu v regióne Baltského mora alebo vážne nepokoje inde vo svete – by švédska koruna mohla veľmi rýchlo znehodnotiť, čo by malo vážne dôsledky pre ekonomiku,“ povedal pre Politico hlavný ekonóm EFG Bank Stefan Gerlach.
Za posledné desaťročie stratila švédska mena viac ako 20 % svojej hodnoty oproti euru, no v posledných mesiacoch mierne posilnila. Ak by však nastala mimoriadna situácia, ktorá by priniesla pokles meny, švédska národná banka by musela zvýšiť úrokové sadzby, aby sa zabránilo prudkému rastu cien. V tom prípade by mohol hroziť kolaps švédskej ekonomiky.
Svantessonová hovorí, že americká zahraničná politika „rozšírila škálu možných scenárov do budúcnosti“. Pričom vzhľadom na globálnu nestabilitu a nepredvídateľnosť by sa nálady investorov mohli rýchlo zhoršiť.
Otázne je však, či to bude stačiť na zmenu postojov obyvateľov krajiny, ktorí sú nedôverčiví voči spôsobu, akým sa spoločná mena spravuje. Obavy majú aj z toho, že euro by mohlo byť naviazané na ďalšie záchranné balíčky, ako v prípade Grécka.
Prieskum Eurobarometra, ktorý sa uskutočnil minulý rok, ukázal, že približne 39 % Švédov verilo, že krajina je pripravená prijať euro. Toto číslo stúplo o 7 % oproti rovnakému prieskumu pred desiatimi rokmi.
Švédsky ekonóm Lars Calmfors si myslí, že Trumpove vyhrážky smerom ku Grónsku by mohli pozitívne vplývať na verejnú mienku smerom k euru.
Calmfors na konci minulého roka zverejnil správu, v ktorej tvrdil, že súčasné výhody prijatia eura – integrovanejší obchod, hospodárska stabilita a geopolitické zosúladenie – prevažujú nad nevýhodami, aj keď to znamená stratu nezávislej menovej politiky.
Ministerka financií však tvrdí, že aj keby expertný panel odporučil prijať euro, cesta k tomu je ešte dlhá a mohla by trvať roky.
Gerlach dodáva, že v súčasnom nestabilnom svete by na ovplyvnenie verejnej mienky stačilo málo.
„Stačí, ak ruský dron vletí do švédskeho vzdušného priestoru,“ vysvetľuje.
Z európskej 27-čky majú euro prijať už len Švédsko, Česko, Poľsko, Maďarsko a Rumunsko.
V prípade Švédska sa v roku 2003 konalo referendum, kde sa 63 % občanov vyjadrilo proti prijatiu eura.
Dánsko tiež euro nemá. Vyjednalo si však výnimku v Mastrichtskej zmluve, a prijatie spoločnej meny preto nie je povinné, pokiaľ sa tak nerozhodnú samotní občania. V referende v roku 2000 euro odmietlo 53,2 % obyvateľov.
Europarlament nedávno riešil kauzu haciend na Slovensku. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
