Turista Pavel dúfal, že si po náročnom výstupe dopraje jednoduchý obed. Namiesto oddychu ho však čakal šok. Ceny v horskej reštaurácii ho prinútili premýšľať, kde sa končí férové zdraženie a kde už začína zneužívanie turistov.
Najvyššia hora Čiech aj celých Sudet, Sněžka, sa nachádza v Krkonošiach. Jej vrchol je zároveň miestom hranice s Poľskom.
Niet sa preto čudovať, že hora s výškou 1 600 metrov je cieľom mnohých turistov, ktorým ponúka prekrásne výhľady. Niektorí zvolia jednoduchší variant – vyvezú sa lanovkou. Iní sa rozhodnú pre pešiu túru, ktorá môže byť poriadne namáhavá.
To bol aj prípad českého turistu Pavla (46), ktorý svoje zážitky opísal na portáli Medium.cz. Turista totiž dúfal, že si po náročnom výstupe na chvíľu oddýchne pri občerstvení v reštaurácii na vrchole.
„Celé dopoludnie sme šli do kopca, vietor bol ostrý a žalúdok sa ozýval čoraz hlasnejšie. V hlave som mal jednoduchú predstavu – polievka, niečo teplé, čaj. Odmena za cestu,“ opisuje muž.
„Keď sa predo mnou objavila budova reštaurácie, prišla úľava. Lenže tá úľava trvala len pár sekúnd,“ hovorí.
Pavel sa totiž pozrel na tabuľu s ponukou reštaurácie. To, čo uvidel, ho nechalo v úžase.
„Zrazu ma prešla chuť do jedla. Nie preto, že by mi jedlá pripadali zlé alebo nezaujímavé. Bolo to čisto o cenách. Čísla, ktoré by ma v bežnej reštaurácii v meste zarazili, tu viseli úplne samozrejme, akoby išlo o niečo úplne normálne,“ vysvetľuje.
Polievka mala stáť toľko, koľko by dole v doline vyšiel celý obed – polievka aj hlavné jedlo. Hlavné jedlá sa zas cenami vyrovnali tomu, čo by človek očakával v centre Prahy, známej svojimi prehnanými cenami v turistických oblastiach, ako sú Václavské či Staromestské námestie.
„Čaj skoro za stovku (4,10 eur). Obyčajný čaj. Žiadny rituál, žiadna kanvička pre dvoch, jednoducho hrnček horúcej vody s vreckom,“ opisuje cenu.
Turista chápe, že na vrchole hory je všetko drahšie, keďže zásobovanie predstavuje zvýšené náklady. Podľa neho však treba rozlišovať medzi primeraným zdražením a preháňaním, najmä ak prevádzka vie, že turisti nemajú veľa na výber, ak nechcú zostať hladní.
„Nešlo len o peniaze. Skôr o ten pocit, že niečo, čo by malo byť obyčajné a dostupné, sa mení na privilégium. Akoby bolo samozrejmé, že kto sa dostane hore, musí byť pripravený zaplatiť čokoľvek,“ vysvetľuje.
Rozhodol sa preto reštauráciu nenavštíviť a radšej si zjesť zvyšok svojej desiaty. Táto skúsenosť ho trápila aj cestou dole.
„Keď som sa večer doma najedol za zlomok tej ceny, nemohol som sa zbaviť dojmu, že hore na Sněžke mi nechýbal obed. Chýbal mi pocit, že som tam vítaný ako človek, nielen ako zákazník,“ dodal.
Lyže na svahu vymenili za varechy a súťažili o to, kto navarí najlepšiu kapustnicu. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
