Vladimir Putin je podľa experta na bezpečnostnú politiku na misii proti Západu a nevyspytateľnosť Donalda Trumpa výrazne komplikuje európske plánovanie.
Ruský prezident Vladimir Putin môže spôsobiť Európe utrpenie, ktoré si nedokážeme ani predstaviť, varuje nemecký generálmajor Wolf-Jürgen Stahl, prezident Spolkovej akadémie pre bezpečnostnú politiku. Stahl vidí mnoho náznakov možného útoku Ruska proti NATO, píše webová stránka Focus Online.
„Ak dostane príležitosť, použije vojenské prostriedky,“ povedal Stahl podľa denníka The Times v prejave pred Nemecko-britskou spoločnosťou. Nemecko je už teraz neustále terčom nemilitárnych útokov zo strany Ruska.
Od kybernetických útokov a dezinformačných kampaní až po politický tlak. Moskva podľa Stahla už roky testuje odolnosť európskych spoločností a snaží sa zistiť, ako ďaleko môže zájsť.
„Keď vidím, ako Putin doteraz konal, a vnímam ho ako človeka, ktorý je na misii proti Západu, nemám žiadne pochybnosti, že použije vojenské prostriedky. Ak dostane príležitosť, využije ich,“ povedal Stahl na utorňajšom zasadnutí Nemecko-britskej spoločnosti.
Priamy útok na územie NATO by znamenal nielen vojenskú krízu, ale aj test súdržnosti aliancie. Stahl upozornil, že liberálny demokratický poriadok v Európe čelí systematickému tlaku a kontinent musí počítať s ďalším zhoršovaním bezpečnostnej situácie.
Generál tiež vyjadril obavy z reakcie európskych spoločností. „Ľudia okamžite povedia: ‚No, nemusíme vôbec bojovať. Musíme to vyriešiť diplomaticky. Nemôžeme to vyriešiť vojensky.‘ Neviem, aké diskusie sa môžu rozvinúť tu v Nemecku. Mám z toho určité obavy,“ dodal.
Podľa Stahla by takýto váhavý postoj mohol v čase, keď sú potrebné okamžité reakcie, uľahčiť potup ruských vojsk, ktoré by tak mohli preniknúť hlbšie na územie NATO. Následná snaha o vytlačenie votrelcov späť za hranice by bola mimoriadne nákladná.
Veľkým problémom je podľa Stahla aj nevyspytateľnosť súčasného vedenia USA. Hoci nepochybuje, že Američania zachovajú svoju „jadrovú ochranu“ starého kontinentu, politická nepredvídateľnosť vo Washingtone výrazne komplikuje európske plánovanie.
„Najväčšou intelektuálnou výzvou je pre mňa prezident Spojených štátov. Na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii som zistil, že nie som jediný, kto má tento problém; Američania sami s ním tiež zápasia. Majú nepredvídateľného prezidenta,“ povedal podľa denníka The Times.
Stahla v tomto smere neupokojili ani slová šéfa americkej diplomacie Marca Rubia, ktorý na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii hovoril o transatlantickej jednote.
„Je pre mňa ťažké, keď všetci hovoria: ‚Zostávame v Európe, stabilná Európa je pre nás životne dôležitá a potrebujeme ju pre našu vlastnú bezpečnosť‘, a zároveň majú na čele takého prezidenta,“ dodal Stahl s odkazom Rubiov prejav.
Debata o bezpečnosti sa zintenzívňuje aj v iných európskych krajinách. Poľský prezident Karol Nawrocki povedal, že Európa sa už nemôže spoliehať výlučne na americký jadrový dáždnik, a vyzval na rozvoj vlastných jadrových kapacít.
Nemecký kancelár Friedrich Merz naopak odmietol myšlienku vybudovania domáceho jadrového arzenálu, ale pripustil, že Nemecko by mohlo hostiť britské alebo francúzske jadrové hlavice.
V priloženom videu si pozrite príspevok o návšteve šéfa diplomacie USA na Slovensku:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
