Trump má zvažovať limitovanú leteckú operáciu aj plnohodnotnú vzdušnú kampaň, no môže ísť aj o bluf. Titulky médií zatiaľ plnia netradičné zbrane, ktoré do regiónu mieria a neobjavujú sa rutinne.
Ozbrojené sily USA pokračujú v presúvaní obrovských kapacít na Blízky východ. Ide o najväčšie hromadenie vojenských síl za posledných dvadsať rokov – od vojny v Iraku.
Každý deň pribúdajú správy o nových zbraniach a systémoch, ktoré sa do regiónu presúvajú. Okrem desiatok stíhačiek F-35, F-22 či F-16 vyslal americký prezident Donald Trump aj špionážne lietadlá U-2 a dve lietadlové lode, vrátane najväčšej na svete USS Gerald R. Ford.
Najväčšiu pozornosť však púta netradičná technika – najnovšie lietadlá F-16CJ prezývané „divoké lasice“, uvádza Military Watch Magazine.
Ide o špeciálne upravené stíhačky F-16, ktoré slúžia na prelomenie nepriateľskej protivzdušnej obrany. Dokážu presne lokalizovať nepriateľské radarové žiariče a následne radary zničiť pomocou protiradarových striel AGM-88 HARM.
„Divoké lasice“ boli vyslané zo základní v Európe a USA v počte troch kusov. Stroje sú len jedným dielikom zo skladačky, ktorý ukazuje, že Pentagón berie možnosť útoku na Irán vážne.
V tom prípade by útok spočíval práve v leteckej kampani, a prelomenie protivzdušnej obrany protivníka by bolo nevyhnutné. S tým majú pomôcť aj ďalšie špeciálne stroje, o ktorých prítomnosti na Blízkom východe sme už písali – EA-18G Growler. Lietadlá majú na starosti elektronický boj a rušenie – osvedčili sa aj proti ruskej protivzdušnej obrane vo Venezuele.
Ministerstvo obrany USA očakáva, že prípadný útok na Irán by nebol taký jednoduchý ako v prípade Venezuely. Očakávajú sa týždne bojov a pravdepodobne aj vlastné straty, preto do regiónu namierili aj špeciálne pátracie a záchranné lietadlá (CSAR) C-17 Globemaster III a dve HC-130J Combat King II. Obe sa využívajú pri záchranných misiách v nepriateľskom či nehostinnom prostredí, napríklad pri zostrelení lietadiel.
Podľa informácií amerických médií zatiaľ prezident USA Donald Trump nie je rozhodnutý, či na Irán zaútočí alebo nie.
Môže ísť aj o veľký bluf, ktorý má donútiť Irán k diplomacii a prijatiu podmienok Washingtonu, inak sa podľa slov samotného prezidenta stane „niečo zlé“.
Teheránu dal čas 10 až 15 dní, keď mu však dal naposledy takýto časový limit, nečakal na jeho koniec a na Irán minulý rok zaútočil v operácii Midnight Hammer.
Podľa informácií CNN by americká armáda mohla byť pripravená na útok do víkendu. Zatiaľ však prebiehajú rokovania medzi Teheránom a Washingtonom.
Izraelčania, ktorí presadzujú maximalistický cieľ – zvrhnutie tamojšieho režimu, sú pripravení USA pri útoku pomôcť do niekoľkých dní.
Zdroje denníka Wall Street Journal hovoria, že Trump zvažuje aj počiatočné limitované letecké údery, ktoré by Teherán donútili k prijatiu jeho požiadaviek a zároveň by nevyvolali väčšiu vojenskú odpoveď.
Ak by sa pre ne rozhodol, mohli by prísť v nasledujúcich dňoch a cielili by na iránske vojenské či vládne zariadenia.
Následne, ak by Teherán naďalej odmietal ukončiť jadrový program, Pentagón by mohol prejsť k širšej leteckej kampani, ktorá by mohla mať cieľ až pád iránskeho režimu.
Ako však informuje CNN, Trump je zatiaľ nerozhodný a pýta sa svojich spojencov, čo by mal robiť.
Ak by boli ústupky Teheránu neuspokojivé, vyšiel by z toho slabšie. Na druhej strane, ak by sa uchýlil k úderom na Irán a umreli by pri tom americkí piloti či iránski civilisti, mohlo by sa to ľahko zmeniť na ďalšiu nepopulárnu „cudziu vojnu“, a to pred blížiacimi sa novembrovými priebežnými voľbami (midterms), ktoré tradične menia pomery v Kongrese.
Na druhej strane je režim v Teheráne pomerne oslabený po protestoch v krajine. Ak by došlo k jeho kolapsu, pre Iráncov by sa Trump mohol stať hrdinom, čo by posilnilo jeho odkaz v histórii.
Do Iránu zamierila aj lietadlová loď USS Abraham Lincoln. Pozrieť si ju môžete vo videu:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
